Kde bolo tam bolo
V našej dávnej, temnej, strašnej, spustošenej minulosti, na ktorú teraz s láskou spomíname ... bol jeden blázon. ... Ou-kej, ten blázon má svoje meno a bol to aj dosť dobrý vojak. V tej vojne, ktorá sa rozpútala medzi nami - spravodlivými a parou poháňanými ľuďmi. A tými príšerami, čo sa tvárili, že sú ľudské bytosti.
- Kde bolo, tam bolo -
Hadokalypsa Genesis
Akože - kto príčetný už len dokáže používať svoju magickú energiu, ktorú získava z jedla. Na to aby si ochladil pivo. Akože, fakt - kto? To oni nikdy nepočuli o tej jedinej, zdravej a vždy užitočnej - pare? Viete aké jednoduché si je ochladiť pivo parou? ... No však práve. A naša spoločnosť žrala len zopár desiatok ton uhlia týždenne. A že oni z toho astmu majú, či čo. ... padavky. Tí magici boli vždy padavky a vždy budú padavkami. To majú z toho vodovodu a kanalizácie ... ehm ... no dobre ... pokračujeme. Skončil som s nejakým bláznom.
No, tak ten blázon, bol vlastne hrdina. Hej, bol to jednak úradne uznaný blázon so šialenými nápadmi, ale bol to aj skvelý vojak. Nejak - naozaj nejak si zostrojil zbroj, ktorá šlapala na paru a za pomoci ktorej : rýchlo utekal, mal strašnú silu (dokonca takú, že magikom dokázal preraziť tie ich čarovné štíty) a ešte aj dokázal strieľať náboje ako na bežiacom páse. Nehovoriac o tom paromente.
Mal to super. Nie ako my, čo sme raz vystrelili a potom sme museli vysušiť hlaveň pušky, aby nezhrdzavela a až potom sme tam mohli zasunúť náboj. A vystreliť? Nie, to sme najprv museli paru dotlačiť do nádobky.
Takže ako hovorím bol to génius (ktorý dokázal zostrojiť nezničiteľnú superzbroj, ktorá bola dosť super), hrdina (ktorý dokázal - no spočiatku - oslobodiť veľa uhoľných baní, veľa ropných polí a veľa jazier s čistou vodou, však z čoho budeme vyrábať paru, všakže). No zároveň bol blázon, - ktorý všetko pokašľal. Akože vždy a všetko. Raz sa kvôli nemu zasypal celý tunel, ktorý viedol k nepriateľovi. Lebo zhodil petrolejovú lampu. ... Nie, tunel nezhorel, tá lampa bola prázdna, ale keď sa za ňou zohol že ju zdvihne, tak zhodil prevodnú skriňu. Tá spadla na bojler - tým zhodil .... nebudem to naťahovať - všetko nakoniec spadlo ako domino. Jemu sa samozrejme nič nestalo. Tých 150 ostatných vojakov, no - povedzme že na tohoročnom slávnostnom pálení Magikov bolo o niekoľko desiatok hrdých rodičov menej. Nehovoriac o tom, že ten tunel sme fakt potrebovali a kvôli tomuto bláznovi sme následne stratili asi zo 150-tisíc kilometrov štvorcových územia. A to hovorím, že RAZ. Nespomínam tých jeho ďalších tisíc prúserov.
No a tak ho zavreli do basy na pár rokov. Lebo s ním sa fakt nedalo. Však naposledy, keď naši generáli boli naozaj, ale naozaj zúfalí. Nie z toho že by sa nám - hrdým parou poháňaným vojakom nejak nedarilo - ale zúfalí boly z toho, že hentoho blázna nedokázalo udržať žiadne väzenie. Každé jedno skončilo rovnako ako ten už spomenutý tunel. ...
No dobre, aby som to nenaťahoval. Proste ho poslali na misiu.
A čo on urobil? Akože, fakt, mega, giga, po....ehm. No, vystrelili ho parným kanónom tam ďaleko na územie tých diabolských Magikov. A on sa vrátil po týždni s tým, že tuto je nejaký magický náhrdelník a že Magici spustili nejaký rituál, ktorý mal zobudiť mŕtvych. Tí magický blázni chceli zobudiť mŕtvych !!! To ale nebolo podstatné. Keď sme dali ten náhrdelník našim výskumníkom - tak oni zistili, že to je niečo čo vracia čas. Ale že sa to dá aktivovať v nejakom zabudnutom tajomnom chráme, či čo. Na Steame sme si našli za pár sekúnd, že kde presne sa ten chrám nachádza ... no, dobre nie celkom presne, ale cca nám bolo jasné že kde. Ba dokonca to bola zem nikoho. Miesto, do ktorého žiadny Magik nechcel ani vstúpiť. Okolo neho mali postavené vysoké ploty.
A odrazu bolo všetko fajn. Hneď sa nám pred očami zjavil plán - že prejdeme do minulosti a spravíme všetko tak, aby sme vyhrali. Bolo to skvelé. Ba priam toho nášho blázna chceli generáli vyznamenať.
Nebyť faktu, že sa stratil. Nie, fakt neviem ako sa môže stratiť tridsaťročný chlap s niekoľkotonovým mechanickým oblekom, ktorý stále sičí parou ... ale to naozaj nebola naša jediná starosť. Zmizol aj náhrdelník. Náš najrýchlejší parník. Zopár koní. Veľa jedla. A dve tony uhlia ... Zo zoznamu uvedených vecí vám musí byť jasné, že ten blázon to všetko zobral a vybral sa do krajiny nikoho, aby ten chrám našiel.
Lenže tu boli dva problémy. Bol síce génius a vedel stavať skvelé mechanické obleky, čo sme párkrát využili aj my ... no nebol to žiadny moreplavec. Parníkom nabúral priamo do skál a so všetkým sa potopil. Našťastie sa však náhrdelníku nič nestalo. Nanešťastie sa “nič” nestalo aj jemu. V tom obleku mal nejaké potápacie zariadenie, či čo. Fakt neviem prečo sa nevybral rovno po dne oceánu ... ale nechajme to tak.
Takže vyšiel na súš, že reku predomnou je hustá džungla. Počkal na nás? Snažil sa nás vôbec privolať tou jeho parnou vysielačkou? Nie - ako slon prechádzal tou džungľou a razil si cestu. Akoby po priamke. Strom? - odsekol. Kameň? - rozdrvil päsťou. Zvieratá? - tie utekali. Ešte aj ľudožrúti sa mu pratali z cesty.
Po pár hodinách tejto nekonečnej deštrukcie našiel vchod do chrámu. Ten sa ale nachádzal - na nie tak celkom vhodnom mieste. Jeho nešťastie by bolo šťastím pre nás, nebyť faktu, že päsťami odrazil kus skaly, ktorá spadla a poslúžila mu ako most. A bohužiaľ mu už nič nestálo v ceste a mohol v pohode vstúpiť dnu do chrámu. V pohode samozrejme nebola tá tlupa ľudožrútov, ktorá sa mu snažila zabrániť v postupe. To kvôli nim odrazil ten kus skaly. Lebo keď sa proti vám rozbehne niekoľkotonový tank, tak vy ho logicky považujete za paštékovú konzervu, či čo.
Takže, ako hovorím, vošiel dnu. Tam bola tma. Rovnako aj hmlisto i špinavo - ale však čo by sme chceli od miesta, do ktorého ľudská noha nevkročila už celé tisícročia, že? Lenže toto náš blázon nevedel, alebo možno aj vedel? Hmm, ťažko povedať. Viem len, že tá helma, ktorú mal na hlave, dokázala vidieť aj v tme a dokázala vidieť aj mágiu a neviem čo ešte. O tom celkom nerád hovoril. Zlé jazyky preto tvrdili, že ukradol nejaké čačky Magikom. Nám to bolo jedno, mnohokrát takto dokázal vypátrať tajné tunely, kde sa ten Magický hmyz schovával, aby nás prepadol. I dostali takto párkrát cez papuľu.
Fajn, to bola tá inteligentná časť. Blázon si ale helmu zle nastavil a každú sochu, ktorá vyzerala ľudsky - považoval za nepriateľa. A preto nikoho neprekvapí, že sa chrám otriasal v základoch a že z neho vychádzali kúdoly prachu. Nakoniec prerazil nejakú stenu (áno, mieril niekam inam) a našiel tajný vchod do centra toho chrámu. Len za toto by dostal najvyššie ocenenie ... Ale on nie, on musel pokračovať ďalej. Problém spočíval v tom, že ten vchod bol, no - pokazený - bola to len jedna veľká diera v podlahe.
Poviete si, že každá diera má svoj rebrík. Aj táto mala, ale pokazený, hoc sa tváril že je v poriadku. Ako, hádam by vám všetkým napadlo, že keď ste už v chráme, ktorý má niekoľko tisíc rokov - tak jeho drevené rebríky budú stáť za -slušne povedané- nič. A že nie je naozaj vhodné, aby ste ich použili. Tobôž keď vaše mechanické telo má niekoľko ton. A čo sa ten blázon rozhodol urobiť? Použiť ťažné zariadenie na svojej zbroji, s ktorým by sa ladne zniesol až nadol? Nie, on sa vybral pekne dolu rebríkom. Po piatom schodíku (či ako sa volá tá vec na rebríku), bolo počuť len jedno veľké prasknutie ... veľký krik s množstvami nadávok ... a nakoniec plechové buchnutie, ako keby sa vám zrútila celá mechanická veža. Však, ten zvuk poznáte.
Po chvíli ležania, kedy sa tlak pary v jeho zbroji ustálil, vstal i pozrel sa navôkol. S tým svojim pádom tam narobil peknú paseku, ale stál tam - pred magickým mechanizmom. Čo bolo nejaké veľké zrkadlo s podstavcom, do ktorého víťazoslávne vložil náhrdelník. Aj keď neviem ako to malo fungovať, keď to bol systém zrkadiel, ktorý sa rozprestieral ... alebo vlastne sa už nerozprestieral - po celej miestnosti, lebo všade boli len črepy. Ale to ho bohužiaľ nezastavilo. Že ide tam. Ide to aktivovať. Ide pretočiť čas, že ide opraviť dejiny, že zatočí s Magikmi.
Ozaj, viete ako som niekde v strede môjho rozprávania povedal, že to bola zem nikoho? Miesto, kde by Magik skutočne nikdy nevkročil. Viete prečo? To preto, lebo ten magický náhrdelník neovládal čas. Nie nie. Ten blázon to otočil. Takže Magici nechceli spustiť rituál, ktorým by zobudili mŕtvych. Ale chceli spustiť rituál, ktorým by vrátili čas. A ten magický náhrdelník v tom magickom chráme- zobúdzal mŕtvych. Magici si vyveštili, že prichádza koniec sveta, tak mu chceli zabrániť - preto skrývali náhrdelník, lebo ten náhrdelník mal spôsobiť koniec sveta. Preto skrývali chrám, lebo aj ten chrám mal spôsobiť koniec sveta. A pretože sa dátum konca blížil, tak mnohí chceli obetovať tie svoje úbohé životy, na to - aby sa dostali do minulosti a niečo tam opravili. Ale aj tí tupý Magici sa mýlili. Mechanizmus v chráme vyrábal zombie verziu toho, čoho ste sa báli. Bol to nejaký zvrhlý rituál v ktorom sa testovali bojovníci či čo. A fungovalo to tak, že bojovník prišiel do miestnosti so zrkadlami, dal tam ten náhrdelník a vyšlo jedno nemŕtve monštrum.
Teraz vám dám hádanku. Čo sa stane, keď rozbijete zrkadlo na črepy? Hej, bude rozbité - ale uniká vám pointa. Nebudete mať len jeden povrch, čo dokáže odrážať svetlo, alebo mágiu, alebo čo to vlastne robilo. Nie, máte asi zo milión črepín, z ktorých každá jedna dokáže odraziť svetlo. A tým pádom - dokáže vyrobiť aj zombie verziu toho, čoho sa daný bojovník bojí. Koľko zombie príšer dokáže urobiť milión črepín? Počul som od niekoho, že milión? Áno, pokiaľ ten náhrdelník vyberiete z mechanizmu, lebo to malo fungovať tak, že bojovník aktivuje zrkadlo a ten náhrdelník si dá na krk. Lebo až by to nespravil, zrkadlo by stále vyrábalo zombie verziu toho, čoho sa bál - donekonečna. Lenže tento blázon to tak nespravil. Lebo táto informácia sa do jeho sprostej hlavy nezmestila. On začal panikáriť, začal strieľať, púšťať paru, drtiť, čo ja viem čo všetko - ale keď sa na vás z každej strany vyrojí milión zombie - nemáte šancu. Tobôž nie, keď sa jedná o zombie hadov, ktorých po chvíli bolo ... no ako hadov. Pretože ten blázon sa bál -- práve hadov --. No a aby to nestačilo - koho pohrízli, ten ochorel. A nie nestal sa z neho zombie. Nie, koho pohrízli, ten ochorel a z jeho tela sa po pár hodinách vyrojili ďalší zombie hadi.
Presne tí zombie hadi, ktorý do pol hodiny zaplavili celú džungľu, celý ostrov a kontinent. Presne tí zombie hadi, ktorý dokázali nakaziť aj ryby, vďaka čomu dostali schopnosť plávať - a tým pádom zabrali aj celý oceán. Tých hadov bolo všade naozaj, ako hadov. Ba dokonca požrali aj všetkých Magikov, ktorý proti nim nemali žiadnu šancu, lebo tie potvory sú strašne rýchle. Za to posledné, čo urobili im z celého srdca ďakujem, no - nemuseli by žrať aj nás. Ešteže máme to uhlie a paromety a vzducholode. Ako bola to dosť fuška urobiť vzducho-lodné mestá. Ale, tak ... nebudeme si hovoriť - práca vám ide dosť dobre od ruky, keď sa na vás valí štvormetrové hadie tsunami. Dobre, trošku preháňam, bolo to osem metrov, ale len preto, lebo sa tie potvory naskladali aby preliezli naše opevnenie.
No a takto si žijeme. Vo vzducho-mestách ale aj na zemi, kde musíme brániť naše uhoľné bane, železné bane, priemysel, ropné plošiny a síce aj farmy. A to všetko len kvôli tomu jedinému, jednému bláznovi.
0 comments:
Zverejnenie komentára