Muž so semafórovou hlavou nervózne sledoval monitor. Hlasovalo sa o dôležitom zákone, ktorý by pomohol … no, jeho východnému miláškovi, zbaviť sa všetkých sankcii. Ktoré mu, samozrejme vôbec neškodia. Svetlá na semafórovej hlave sa prepínali v pravidelnom rytme - červená, oranžová, zelená. To bolo niečo ako S.O.S. Znak, že ani nedúfa, že návrh prejde.
Dvere v pracovni sa otvorili. Dnu vstúpil muž, ktorý bol doslova tvorený dlažobnými kockami. Podišiel k barovému pultíku a začal si vyberať.
"Dáš si aj ty niečo?" opýtal sa, keď do svojej kamennej ruky uchopil fľašu luxusnej whisky.
"Teraz nie, robím biznis," ozvalo sa spoza mahagónového stola.
V múzeu bolo viacej ľudí. Mali predsa deň, kedy si nikto nemusel kupovať lístky. Avšak, popri všetkom tom pozeraní sa niektorí začali nervózne ošívať. Akoby niečo cítili, praženú kávu.