Milé deti. Pekne si posadajte a urobte si pohodlie. Ujo Querk vám ide niečo prečítať. Čo také? No predsa jednu rozprávočku z internetu, ktorá sa volá ... Stvoril Boh zlo ? ... to bude asi niečo dobré.
Univerzitný profesor vyzval svojich študentov na diskusiu na tému existencie zla. Začal slovami: „Stvoril Boh všetko, čo existuje?“ Jeden zo študentov bez váhania odpovedal: „Áno, stvoril!“ Profesor sa pýtal ďalej: „Stvoril Boh skutočne všetko?“
Ale pán profesor, veď vám to študent práve povedal. Tak prečo sa pýtate? Žeby ste nám tu na hodine nedávali pozor?
„Áno, pán profesor,“ odpovedal študent. Profesor pokračoval: „Ak Boh stvoril všetko, tak stvoril aj zlo, pretože existuje všade okolo nás, a keďže každého definujú jeho skutky (ony ukazujú kým sme), znamená to, že Boh je zlý.“
Viete, pán profesor, nechcem vám do toho skákať, ale nemyslím si že je dobré keď miešate hrušky s jablkami. Ledažeby ste chceli urobiť dobrý kompót, v takom prípade je to v poriadku. Ale pokiaľ sa púšťate do diskusie, je to zlý nápad. Lebo sa môže stať, že začnete porovnávať veci, ktoré toho nemajú veľa spoločné.
Pokiaľ Boh skutočne stvoril všetko naokolo, tak áno, stvoril aj zlo. Pričom to Boha nemusí robiť zlého, pretože nepoznáme dôvod prečo to zlo stvoril. Až by som chcel byť diablov advokát mohol by som povedať že urobil chybu. Tak ako programátor, ktorý urobil chybu v programe, cez ktorú sa vám do počítača dostal vírus, vďaka ktorému vám hacker zasa ukradol peniaze z účtu. Tá chyba nerobí z toho programátora zlého človeka, za predpokladu že tú chybu nechcel urobiť, alebo o nej jednoducho nevedel.
Ako ďalšiu vec na obhajobu by som mohol použiť tzv. uhol pohľadu. Tie veci, ktoré mi považujeme za zlo, alebo zlé - on môže považovať za dobré, poprípade ich sám stvoril ako mechanizmy ktoré vedú k rovnováhe. Napríklad taká choroba. Pre nás je zlá. Pre neho to môže byť časť systému, ktorý limituje populáciu. Čo vedie k stabilite stvoreného sveta.
A posledný bod obhajoby by som mohol stavať na jednom, poňekud osobnom základe. A to, že mnoho vecí čo považujeme za zlo si ľudia spôsobili sami. Nenávidíme sa, bojujeme proti sebe či už vo svete fyzickom, psychickom, kybernetickom alebo ekonomickom. Sme neustále v konflikte. My proti nim. A to nehovorím o momente kedy konflikt prerastie do otvorenej vojny. Pretože v tom čase sa z ľudí stávajú bytosti horšie než divé zvery. Ktoré len rabujú, znásilňujú i vraždia bez ohľadu na to či sa jedná o nevinných starcov, mužov, ženy alebo deti.
V čase mieru je to trošku pokojnejšie. Odhliadnuc od nevraživosti, ubližovaní si navzájom, ohováraní, šikanovaní a čo ja viem čím si ešte dokážeme spestriť deň. Aha áno samopoškodzovaním. Takým prežieraním, fajčením, pitím alkoholu, vysedávaním za nejakou obrazovkou či drogovaním.
Takže to s tým zlom nie je až také jednoznačné. Podľa môjho názoru by sa tá celá vec dala veľmi jednoducho vysvetliť. Stačilo by aby nám Boh povedal svoje dôvody prečo to zlo vlastne stvoril. A zaujal k nemu nejaké stanovisko. Nemusel by priamo. Stačil by aj nejaký pekný status na sociálnej sieti. Alebo selfíčko s motivačným citátom.
Pokiaľ Boh skutočne stvoril všetko naokolo, tak áno, stvoril aj zlo. Pričom to Boha nemusí robiť zlého, pretože nepoznáme dôvod prečo to zlo stvoril. Až by som chcel byť diablov advokát mohol by som povedať že urobil chybu. Tak ako programátor, ktorý urobil chybu v programe, cez ktorú sa vám do počítača dostal vírus, vďaka ktorému vám hacker zasa ukradol peniaze z účtu. Tá chyba nerobí z toho programátora zlého človeka, za predpokladu že tú chybu nechcel urobiť, alebo o nej jednoducho nevedel.
Ako ďalšiu vec na obhajobu by som mohol použiť tzv. uhol pohľadu. Tie veci, ktoré mi považujeme za zlo, alebo zlé - on môže považovať za dobré, poprípade ich sám stvoril ako mechanizmy ktoré vedú k rovnováhe. Napríklad taká choroba. Pre nás je zlá. Pre neho to môže byť časť systému, ktorý limituje populáciu. Čo vedie k stabilite stvoreného sveta.
A posledný bod obhajoby by som mohol stavať na jednom, poňekud osobnom základe. A to, že mnoho vecí čo považujeme za zlo si ľudia spôsobili sami. Nenávidíme sa, bojujeme proti sebe či už vo svete fyzickom, psychickom, kybernetickom alebo ekonomickom. Sme neustále v konflikte. My proti nim. A to nehovorím o momente kedy konflikt prerastie do otvorenej vojny. Pretože v tom čase sa z ľudí stávajú bytosti horšie než divé zvery. Ktoré len rabujú, znásilňujú i vraždia bez ohľadu na to či sa jedná o nevinných starcov, mužov, ženy alebo deti.
V čase mieru je to trošku pokojnejšie. Odhliadnuc od nevraživosti, ubližovaní si navzájom, ohováraní, šikanovaní a čo ja viem čím si ešte dokážeme spestriť deň. Aha áno samopoškodzovaním. Takým prežieraním, fajčením, pitím alkoholu, vysedávaním za nejakou obrazovkou či drogovaním.
Takže to s tým zlom nie je až také jednoznačné. Podľa môjho názoru by sa tá celá vec dala veľmi jednoducho vysvetliť. Stačilo by aby nám Boh povedal svoje dôvody prečo to zlo vlastne stvoril. A zaujal k nemu nejaké stanovisko. Nemusel by priamo. Stačil by aj nejaký pekný status na sociálnej sieti. Alebo selfíčko s motivačným citátom.
Študent bol týmto profesorovým záverom umlčaný a profesor bol spokojný sám so sebou.
A potom bez toho aby zo svojich poddaných čo i len spustil oči zasadol na ľadový trón, z ktorého mohol aj naďalej vštepovať nekonečnú poslušnosť.
Bol hrdý na to, že študentom opäť dokázal, že Boh a viera je mýtus.
A k nášmu chutnému kompótiku sa opäť vrátime. Áno, boh je mýtus. Nie, viera nie je mýtus.
Viera poháňa motiváciu. Je to ...no... viera... že keď prežijem súčasné zlé obdobie, alebo keď sa pustím do práce - bude lepšie. Viera vám môže pomôcť napríklad s písomkou, pokiaľ od nej stihnete odpísať, alebo keď sa vám úplne zrúti život - viera vás namotivuje aby ste robili veci, ktoré vám môžu pomôcť prežiť a možno aj pomôžu pri zlepšovaní aktuálnej situácie. Lebo máte pred sebou obraz lepšieho života a vy veríte, že ho dosiahnete. To vás motivuje k činom.
Čo sa týka boha, tak toho si ľudia nakomplet vymysleli. Úplne nevinne. Ľudský mozog je veľmi dobrý v hľadaní odpovedí alebo súvislostí. Problém je ale v tom že mozog mnohokrát prijme nesprávnu odpoveď, len preto lebo sa mu zdá byť logická, dostatočne jednoduchá alebo odpoveď prišla strašne rýchlo a on je už lenivý skontrolovať či je tá odpoveď správna. Kvalita odpovedi závisí hlavne od informácii ktoré sú človeku v tej danej chvíli dostupné. Uveďme si to na malom príklade. Je pravek a neandertálci sedia vonku okolo ohňa. A tu zrazu - prásk - blesk strelí do blízkeho stromu. Čo si pomyslí taký neandertálec? Že sa jednalo o rýchly elektrostatický výboj v ktorom pretiekli záporne nabité častice nahromadené v oblakoch do kladne nabitých v zemskom povrchu? Alebo že blesky zoslalo božstvo, ktoré sa rozzúrilo lebo neandertálci založili oheň na jeho obľúbenom mieste? Ja si myslím že asi to druhé.
Boh je teda ľahkou odpoveďou na otázky ktoré nevieme zodpovedať. Nehovoriac o tých ťažkých - odkiaľ prichádzame, kam smerujeme, a čo sa s nami stane po smrti. Z toho dôvodu je boh mýtus, tak ako zeus, odin, ra a ostatní. Jediný problém je v tom, že sa z dobrého služobníka stal zlý pán.
Viera poháňa motiváciu. Je to ...no... viera... že keď prežijem súčasné zlé obdobie, alebo keď sa pustím do práce - bude lepšie. Viera vám môže pomôcť napríklad s písomkou, pokiaľ od nej stihnete odpísať, alebo keď sa vám úplne zrúti život - viera vás namotivuje aby ste robili veci, ktoré vám môžu pomôcť prežiť a možno aj pomôžu pri zlepšovaní aktuálnej situácie. Lebo máte pred sebou obraz lepšieho života a vy veríte, že ho dosiahnete. To vás motivuje k činom.
Čo sa týka boha, tak toho si ľudia nakomplet vymysleli. Úplne nevinne. Ľudský mozog je veľmi dobrý v hľadaní odpovedí alebo súvislostí. Problém je ale v tom že mozog mnohokrát prijme nesprávnu odpoveď, len preto lebo sa mu zdá byť logická, dostatočne jednoduchá alebo odpoveď prišla strašne rýchlo a on je už lenivý skontrolovať či je tá odpoveď správna. Kvalita odpovedi závisí hlavne od informácii ktoré sú človeku v tej danej chvíli dostupné. Uveďme si to na malom príklade. Je pravek a neandertálci sedia vonku okolo ohňa. A tu zrazu - prásk - blesk strelí do blízkeho stromu. Čo si pomyslí taký neandertálec? Že sa jednalo o rýchly elektrostatický výboj v ktorom pretiekli záporne nabité častice nahromadené v oblakoch do kladne nabitých v zemskom povrchu? Alebo že blesky zoslalo božstvo, ktoré sa rozzúrilo lebo neandertálci založili oheň na jeho obľúbenom mieste? Ja si myslím že asi to druhé.
Boh je teda ľahkou odpoveďou na otázky ktoré nevieme zodpovedať. Nehovoriac o tých ťažkých - odkiaľ prichádzame, kam smerujeme, a čo sa s nami stane po smrti. Z toho dôvodu je boh mýtus, tak ako zeus, odin, ra a ostatní. Jediný problém je v tom, že sa z dobrého služobníka stal zlý pán.
Do diskusie sa však prihlásil iný študent: „Môžem vám, pán profesor, položiť otázku?“ „Samozrejme,“ odpovedal profesor. Študent vstal a spýtal sa: „Pán profesor, existuje chlad?“ „Čo je to za otázku? Samozrejme, že existuje. Vari tebe nebola nikdy zima?“ Študenti sa začali nad vývojom debaty pochechtávať. Mladý muž povedal: „V skutočnosti chlad neexistuje. Podľa zákonov fyziky je to, čo považujeme za chlad, iba absencia tepla. Každé telo alebo predmet môžeme študovať z hľadiska premeny a prenášania energie. V našom prípade z hľadiska prenášania, vedenia tepla. Je to teplo (nie „chlad“), čo telo alebo predmet prenáša. Absolútny nedostatok tepla je tzv. absolútna nula; pri absolútnej nule je hmota inertná, neschopná reakcie. Teda chlad v skutočnosti neexistuje. Je to len slovné vyjadrenie stavu, keď pociťujeme nedostatok tepla.“
Chlad existuje. Je to signál pochádzajúci z nášho receptorového systému, ktorý informuje telo o tom, že sa okolitá teplota znížila na nižšiu úroveň než je potrebné. A na základe tohto signálu telo motivuje vedomie aby zadalo príkaz - na presun z chladného miesta, na iné kde je teplota o niečo vyššia.
To ale, pán študent, určite viete. Rovnako viete aj to, že je všetko relatívne. Včetne chladu. Mínus 10 stupňov je poriadna zima, ale pre nás. Pre takého tuleňa, alebo ľadového medveďa je to tak na svetrík. Áno cítenie chladu závisí od materiálu, ako ste už spomenuli. Ako keď máte na mínus 10 stupňov vychladený svetrík a železo. Svetrík sa vám bude zdať teplejší než to železo lebo zle vedie teplo cez svoju štruktúru. Takže, keď sa oblečiete do svetra ktorý má mínus 10 stupňov, svojím telom v ňom zohreje zopár milimetrov vy sa už ďalej neochladzujete, teplota sa vyrovnáva a vy to cítite ako “fajn”. Pretože svetrík to teplo neodvádza ďalej, alebo ho odvádza horšie. Zatiaľ čo železo má vo svojej štruktúre priam viacprúdovú diaľnicu, ktorá by teplo z vášho tela vyviezla, dobreženie do zahraničia. Toto isté sa deje aj vonku. Pokiaľ stojíte na mieste, pri fajnovej teplote, tak v prípade bezvetria je vám teplejšie než v prípade keď fúka vietor. Pretože ten vietor z vás sfúkava zohriate molekuly vzduchu - váš “obal”. Telo si musí ten obal neustále obnovovať, čím sa ochladzuje. A preto sa vám zdá že je pri veternom počasí viacej chladno. Takže nemáte pravdu, pán študent - chlad existuje. To v podstate hovoríte aj vy, len ste tu okolo toho navarili viacej omáčky.
To ale, pán študent, určite viete. Rovnako viete aj to, že je všetko relatívne. Včetne chladu. Mínus 10 stupňov je poriadna zima, ale pre nás. Pre takého tuleňa, alebo ľadového medveďa je to tak na svetrík. Áno cítenie chladu závisí od materiálu, ako ste už spomenuli. Ako keď máte na mínus 10 stupňov vychladený svetrík a železo. Svetrík sa vám bude zdať teplejší než to železo lebo zle vedie teplo cez svoju štruktúru. Takže, keď sa oblečiete do svetra ktorý má mínus 10 stupňov, svojím telom v ňom zohreje zopár milimetrov vy sa už ďalej neochladzujete, teplota sa vyrovnáva a vy to cítite ako “fajn”. Pretože svetrík to teplo neodvádza ďalej, alebo ho odvádza horšie. Zatiaľ čo železo má vo svojej štruktúre priam viacprúdovú diaľnicu, ktorá by teplo z vášho tela vyviezla, dobreženie do zahraničia. Toto isté sa deje aj vonku. Pokiaľ stojíte na mieste, pri fajnovej teplote, tak v prípade bezvetria je vám teplejšie než v prípade keď fúka vietor. Pretože ten vietor z vás sfúkava zohriate molekuly vzduchu - váš “obal”. Telo si musí ten obal neustále obnovovať, čím sa ochladzuje. A preto sa vám zdá že je pri veternom počasí viacej chladno. Takže nemáte pravdu, pán študent - chlad existuje. To v podstate hovoríte aj vy, len ste tu okolo toho navarili viacej omáčky.
A študent pokračoval: „Pán profesor, existuje tma?“ „Samozrejme,“ odpovedal profesor. Študent pokračoval: „Pán profesor, opäť sa mýlite, tma taktiež neexistuje. Tma je v skutočnosti len absencia svetla. Svetlo môžeme študovať, tmu nie: napríklad pomocou Newtonovej prizmy (hranola) môžeme lámať svetlo biele na mnoho monochromatických svetiel rôznej vlnovej dĺžky; s tmou nič také robiť nemôžeme. A ako môžeme študovať rôznu vlnovú dĺžku (kvalitu) svetla, tak môžeme merať aj jeho intenzitu (kvantitu) – od vysokej po tú najnižšiu, t.j. po rôzne „stupne tmy“. Ako môžeme určiť, aká veľká je tma v danom priestore? Keďže svetlo preniká, prestupuje tmu, a tým mení jej „intenzitu“, veľkosť tmy môžeme určiť iba tak, že zmeriame množstvo svetla, ktoré tam je. Nie je to tak? Tma je len ľudské označenie stavu, keď svetlo nie je prítomné.“
Áno, je to len ľudské označenie, lebo v bežnom živote sú nám tie vaše fyzikálne omáčky úplne zbytočné. Pokiaľ nemám zapnuté svetlo na chodbe, tak ma nezaujíma že “tma je nedostatok svetla”, lebo nič nevidím.
Skúste to u doktora:
To bolo po prvé, lebo po druhé si študent určite uvedomuje že aj svetlo i tma je relatívny pojem. Ktorý závisí nielen od množstva fotónov v prostredí, ale aj citlivosti sietnice, svetelnej priechodnosti cez čočku oka či jej tekuté vnútro, kvalitu nervového spojenia medzi okom a mozgom a nepoškodenosťou očného centra v mozgu. Preto “tma” je cudzí pojem pre slepého, ktorý v živote nevidel svetlo. Alebo živočíchy, ktoré vidia v šere, poprípade tie, ktoré zrak používajú málo alebo vôbec ako také netopiere či dážďovka. Ja som napríklad strašne citlivý na svetlo. Moje kolegyne sa veľmi čudujú že ako môžem vidieť v takej tme. Čiže tma existuje. A môže existovať aj keď je svetlo prítomné.
Len si, po tretie, neodpustím postreh - odkedy je vlnová dĺžka svetla považovaná za jeho kvalitu? A viete o tom, že Newton nemohol skúmať biele svetlo, pretože svetlo zo slnka nie je biele a tobôž nie keď prechádza cez našu atmosféru? Aj keď na druhú stranu, biela farba v skutočnosti neexistuje ...
Skúste to u doktora:
(Doktor) Bolí vás hrdlo?
(Pacient) Pán doktor mýlite sa, bolesť v hrdle neexistuje, pretože to čo pociťujeme ako bolesť v hrdle je v skutočnosti ....
(Doktor) Tuto máte recept na cmúľacie tabletky. Tam sú dvere, zavrite z vonku. A pošlite ďalšieho kto je na rade.
(Pacient) Pán doktor mýlite sa, bolesť v hrdle neexistuje, pretože to čo pociťujeme ako bolesť v hrdle je v skutočnosti ....
(Doktor) Tuto máte recept na cmúľacie tabletky. Tam sú dvere, zavrite z vonku. A pošlite ďalšieho kto je na rade.
To bolo po prvé, lebo po druhé si študent určite uvedomuje že aj svetlo i tma je relatívny pojem. Ktorý závisí nielen od množstva fotónov v prostredí, ale aj citlivosti sietnice, svetelnej priechodnosti cez čočku oka či jej tekuté vnútro, kvalitu nervového spojenia medzi okom a mozgom a nepoškodenosťou očného centra v mozgu. Preto “tma” je cudzí pojem pre slepého, ktorý v živote nevidel svetlo. Alebo živočíchy, ktoré vidia v šere, poprípade tie, ktoré zrak používajú málo alebo vôbec ako také netopiere či dážďovka. Ja som napríklad strašne citlivý na svetlo. Moje kolegyne sa veľmi čudujú že ako môžem vidieť v takej tme. Čiže tma existuje. A môže existovať aj keď je svetlo prítomné.
Len si, po tretie, neodpustím postreh - odkedy je vlnová dĺžka svetla považovaná za jeho kvalitu? A viete o tom, že Newton nemohol skúmať biele svetlo, pretože svetlo zo slnka nie je biele a tobôž nie keď prechádza cez našu atmosféru? Aj keď na druhú stranu, biela farba v skutočnosti neexistuje ...
Mladý muž pokračoval a profesorovi položil ďalšiu otázku: „Pán profesor, existuje zlo?“ Profesor zneistel, ale odpovedal: „Pravdaže, veď som to už povedal. Denne vidíme príklady neľudskosti voči iným ľuďom, mnohopočetné zločiny a násilie sú všade vo svete. Všetky tieto prejavy ukazujú na prítomnosť zla.“ Na to reagoval študent slovami: „Nie, pán profesor, zlo neexistuje!
Som šokovaný ...
Teda neexistuje samo osebe. Zlo je iba stav bez Boha. So zlom je to podobne ako s chladom a tmou. Zlo je slovo, ktoré ľudia používajú na opísanie stavu, situácie, keď nie je prítomný Boh. Zlo teda Boh nestvoril. Zlo nie je niečo také, ako napríklad teplo a svetlo, alebo viera a láska. Zlo – absencia Boha – je stav, v ktorom sa človek ocitne, keď je vydaný napospas sebe samému, keď v jeho srdci nesídli Božia láska. Zlo – stav, keď nie je prítomný Boh, je ako chlad – stav, keď nie je prítomné teplo, alebo ako tma – stav, keď nie je prítomné svetlo.“
A to som si myslel že chutné kompótiky mieša iba pán profesor. No pán študent, prekonali ste svojho učiteľa.
Ad 1 - Zlo je stav keď nie je prítomný boh.
Dôkaz tohto tvrdenia nájdete v novinách - v článkoch, ktoré popisujú sexuálne zneužívania detí kňazmi či vysokými predstaviteľmi cirkvi. Pričom chcem poukázať na fakt, že tieto zneužívania prebiehali roky a úplne beztrestne. Je pravda, že sa to teraz v našej dobe trošičku pohlo smerom ku spravodlivosti, ale drvivá väčšina cirkvi sa tvári akoby sa nič nestalo a všetko prebehlo s kostolným poriadkom. Čo sa nedá povedať o cirkevnom účtovníctve. Jedného odvolaného biskupa tu už máme. Nie, nebol odvolaný preto, lebo tie nezrovnalosti v účtovníctve spôsobil. On ich iba našiel a nahlásil šéfom.
Chcete ďalšie dôkazy o tom, že zlo je stav keď nie je prítomný boh? Ako keď nábožensky založený ľudia ubližujú nevinným ľuďom či už myšlienkami, slovami alebo skutkami. Poprípade vypísaním referenda. Potom by sa dalo pokračovať nábožensky motivovanými útokmi, ktoré majú na svedomí fanatici, ktorý sú živým dôkazom toho, že zlo nie je stav bez boha, lebo oni prijali toho boha hádam najviac.
To by už asi stačilo. Mám chuť sa trošku zahrať. Čo by sa stalo, až by som si tú vašu vetičku otočil. Hovoríte, že zlo je stav bez boha. Takže ľudia bez boha by mali byť zlý. Všakže. V takom prípade je mi zvláštne že existuje zoznam vedcov, ktorý sú ateisti a pričinili sa k dobru ľudstva. (link)
A to nie sú len ateistický vedci, ale aj doktori, pracovníci rôznych charít, občianskych združení a iných, ktorý pracujú s ľuďmi ktorých štát odkopol a odmietol im pomôcť. A nemôžem zabudnúť ani na bežných ľudí čo sú neveriaci. Lebo nám na slovensku štatisticky stúpa počet ateistov. Podľa vášho názoru (že zlo je absencia boha) by sme tu už dávno museli mať sodomu a gomoru na štvrtú. Velebnosti.
Ad 2 - Zlo teda boh nestvoril
Pán študent, vy sa tvárite, akoby všetko čo boh vytvoril bolo dobré. Včetne moru, ktorý vybil dobre že nie polovicu európy. Eboly, ktorá zabíja ako keby sa nechumelilo. Malárie i komárov ktorý ju prenášajú. A, hádate správne aj tá malária má na svedomí zopár miliónov životov. Pokračovať by sa dalo systémom tektonických dosiek, ktorý spôsobuje obrovské škody na životoch počas zemetrasení. Sopky, tornáda, záplavy - aj toto všetko stvoril boh, alebo aspoň vytvoril systém, ktorý tieto javy spôsobil.
Pokračovať by sa dalo ľuďmi ako je Hitler, Stalin, Mao, ktorých boh taktiež stvoril. Neviem ako vám, ale mne na hodine náboženstve hovorili, že boh stvoril každého z nás. Čo si mám o tejto svätej trojici myslieť?
A určite nesmiem zabudnúť na ľudské telo. Tam je dobra a dobra. Od systému rozmnožovacieho ktorý je schopný vytvoriť človeka s celoživotným postihnutím. Imunitným systémom, ktorý dokáže zaútočiť na vlastné zdravé bunky, alebo na nevinný peľ, pričom sa na rakovinové bunky iba pousmeje a nechá ich tak nech sa pomnožia. Zuby, čo je fail o veľkosti galaxie. A mozog, ktorý časom degeneruje, čo si odtrpí jednak chorý človek a potom aj jeho najbližší, poprípade tí čo sa o neho starajú.
Ale dobre. Môžeme povedať, že sa vo všetkom mýlim, že som to celé dobro a zlo iba zle pochopil. Alebo je to, ako som hovoril v obhajobe - iba uhol pohľadu. A všetky moje argumenty môžeme ignorovať. Ou-kej?
V biblii sa píše, že Boh stvoril anjelov. Až som to čítal správne, stvoril ich už dospelých, že ich nevytvoril ako deti, ktoré postupne rastú a dospievajú. Nie, priamo dospelých so všetkými ich prednosťami aj chybami. Ako je napríklad chyba jedného anjela, ktorý bol moc drzý a pyšný. Toho čo neskôr zhodil z neba. Viete koho myslím. Lucifera. Môžete ho, pán študent poznať aj pod iným menom - satan. Takže sa aj v biblii píše, že boh stvoril zlo. V tomto prípade doslova. Nehovoriac o tom, že stvoril aj ľudí, priamo dospelých a potom ich vyhnal z raja, lebo boli zvedavý či naivný. Viete, zlé vlastnosti, ktoré im pri stvorení dal. A za túto jedinú chybu, čo im naprogramoval do hlavy, sa ľudia teraz plazia po zemi plnej bolesti a utrpenia. Toľko k božej dobrote.
Ad 3 - Zlo je slovo, ktoré ľudia používajú na opísanie stavu, situácie, keď nie je prítomný Boh.
Nie - slovo zlo ľudia používajú na opísanie činnosti, stavu alebo situácie, ktorá ľuďom, prípade ich milovanej skupine ľudí či zvierat - škodí, obmedzuje ju, alebo ju zabíja. Pečené kura napríklad. Je to dobro? Pokiaľ ste hladný, áno. Kura o tej dobrote nie je zrovna presvedčené. Rovnako ako ľudia, ktorý akt zabitia zvieraťa považujú za vraždu. Ďalej by sa dalo pokračovať politikou, kedy ľudia považujú za dobré, keď je zvolený ich obľúbený kandidát. V prípade zvolenia protikandidáta to považujú za zlo a krivdu.
Ad 4 - Zlo – absencia Boha – je stav, v ktorom sa človek ocitne, keď je vydaný napospas sebe samému, keď v jeho srdci nesídli Božia láska.
O božej láske som už niečo povedal, ale zaujala ma tá posledná veta - stav v ktorom sa človek ocitne napospas sebe samému. Takže to chápem správne, že pokiaľ človek myslí za seba, má vlastné názory a nenechá si do toho kecať bohom, alebo skorej jeho zástupcami, je vydaný napospas sebe samému a je teda zlý? Podľa vašej teórii, pán študent, áno.
Mám ja teda vlastnú vôľu? Že sa môžem rozhodovať za seba? Alebo v mojom živote musí všetko riadiť boh? A ja sa mám slobodne rozhodnúť aby to tak bolo? Nejak mi to nepasuje. Mám taký pocit, že je niekde v biblii napísané, že ľudia majú slobodnú vôľu a môžu sa rozhodovať za seba. Tak potom prečo, pán študent, považujete vydanie napospas sebe samému - čiže samostatnosť - za zlo?
Na absenciu boha vám môžem povedať len jedno. Videl som ľudí, ktorých život riadil boh. A videl som, aké zlé veci spáchali, napriek tomu že ich život riadil boh. Vtedy som dospel k názoru, že je jedno či máte vo svojom srdci boha, alebo nie - keď ste raz hajzel, budete hajzel.
Ad 1 - Zlo je stav keď nie je prítomný boh.
Dôkaz tohto tvrdenia nájdete v novinách - v článkoch, ktoré popisujú sexuálne zneužívania detí kňazmi či vysokými predstaviteľmi cirkvi. Pričom chcem poukázať na fakt, že tieto zneužívania prebiehali roky a úplne beztrestne. Je pravda, že sa to teraz v našej dobe trošičku pohlo smerom ku spravodlivosti, ale drvivá väčšina cirkvi sa tvári akoby sa nič nestalo a všetko prebehlo s kostolným poriadkom. Čo sa nedá povedať o cirkevnom účtovníctve. Jedného odvolaného biskupa tu už máme. Nie, nebol odvolaný preto, lebo tie nezrovnalosti v účtovníctve spôsobil. On ich iba našiel a nahlásil šéfom.
Chcete ďalšie dôkazy o tom, že zlo je stav keď nie je prítomný boh? Ako keď nábožensky založený ľudia ubližujú nevinným ľuďom či už myšlienkami, slovami alebo skutkami. Poprípade vypísaním referenda. Potom by sa dalo pokračovať nábožensky motivovanými útokmi, ktoré majú na svedomí fanatici, ktorý sú živým dôkazom toho, že zlo nie je stav bez boha, lebo oni prijali toho boha hádam najviac.
To by už asi stačilo. Mám chuť sa trošku zahrať. Čo by sa stalo, až by som si tú vašu vetičku otočil. Hovoríte, že zlo je stav bez boha. Takže ľudia bez boha by mali byť zlý. Všakže. V takom prípade je mi zvláštne že existuje zoznam vedcov, ktorý sú ateisti a pričinili sa k dobru ľudstva. (link)
A to nie sú len ateistický vedci, ale aj doktori, pracovníci rôznych charít, občianskych združení a iných, ktorý pracujú s ľuďmi ktorých štát odkopol a odmietol im pomôcť. A nemôžem zabudnúť ani na bežných ľudí čo sú neveriaci. Lebo nám na slovensku štatisticky stúpa počet ateistov. Podľa vášho názoru (že zlo je absencia boha) by sme tu už dávno museli mať sodomu a gomoru na štvrtú. Velebnosti.
Ad 2 - Zlo teda boh nestvoril
Pán študent, vy sa tvárite, akoby všetko čo boh vytvoril bolo dobré. Včetne moru, ktorý vybil dobre že nie polovicu európy. Eboly, ktorá zabíja ako keby sa nechumelilo. Malárie i komárov ktorý ju prenášajú. A, hádate správne aj tá malária má na svedomí zopár miliónov životov. Pokračovať by sa dalo systémom tektonických dosiek, ktorý spôsobuje obrovské škody na životoch počas zemetrasení. Sopky, tornáda, záplavy - aj toto všetko stvoril boh, alebo aspoň vytvoril systém, ktorý tieto javy spôsobil.
Pokračovať by sa dalo ľuďmi ako je Hitler, Stalin, Mao, ktorých boh taktiež stvoril. Neviem ako vám, ale mne na hodine náboženstve hovorili, že boh stvoril každého z nás. Čo si mám o tejto svätej trojici myslieť?
A určite nesmiem zabudnúť na ľudské telo. Tam je dobra a dobra. Od systému rozmnožovacieho ktorý je schopný vytvoriť človeka s celoživotným postihnutím. Imunitným systémom, ktorý dokáže zaútočiť na vlastné zdravé bunky, alebo na nevinný peľ, pričom sa na rakovinové bunky iba pousmeje a nechá ich tak nech sa pomnožia. Zuby, čo je fail o veľkosti galaxie. A mozog, ktorý časom degeneruje, čo si odtrpí jednak chorý človek a potom aj jeho najbližší, poprípade tí čo sa o neho starajú.
Ale dobre. Môžeme povedať, že sa vo všetkom mýlim, že som to celé dobro a zlo iba zle pochopil. Alebo je to, ako som hovoril v obhajobe - iba uhol pohľadu. A všetky moje argumenty môžeme ignorovať. Ou-kej?
V biblii sa píše, že Boh stvoril anjelov. Až som to čítal správne, stvoril ich už dospelých, že ich nevytvoril ako deti, ktoré postupne rastú a dospievajú. Nie, priamo dospelých so všetkými ich prednosťami aj chybami. Ako je napríklad chyba jedného anjela, ktorý bol moc drzý a pyšný. Toho čo neskôr zhodil z neba. Viete koho myslím. Lucifera. Môžete ho, pán študent poznať aj pod iným menom - satan. Takže sa aj v biblii píše, že boh stvoril zlo. V tomto prípade doslova. Nehovoriac o tom, že stvoril aj ľudí, priamo dospelých a potom ich vyhnal z raja, lebo boli zvedavý či naivný. Viete, zlé vlastnosti, ktoré im pri stvorení dal. A za túto jedinú chybu, čo im naprogramoval do hlavy, sa ľudia teraz plazia po zemi plnej bolesti a utrpenia. Toľko k božej dobrote.
Ad 3 - Zlo je slovo, ktoré ľudia používajú na opísanie stavu, situácie, keď nie je prítomný Boh.
Nie - slovo zlo ľudia používajú na opísanie činnosti, stavu alebo situácie, ktorá ľuďom, prípade ich milovanej skupine ľudí či zvierat - škodí, obmedzuje ju, alebo ju zabíja. Pečené kura napríklad. Je to dobro? Pokiaľ ste hladný, áno. Kura o tej dobrote nie je zrovna presvedčené. Rovnako ako ľudia, ktorý akt zabitia zvieraťa považujú za vraždu. Ďalej by sa dalo pokračovať politikou, kedy ľudia považujú za dobré, keď je zvolený ich obľúbený kandidát. V prípade zvolenia protikandidáta to považujú za zlo a krivdu.
Ad 4 - Zlo – absencia Boha – je stav, v ktorom sa človek ocitne, keď je vydaný napospas sebe samému, keď v jeho srdci nesídli Božia láska.
O božej láske som už niečo povedal, ale zaujala ma tá posledná veta - stav v ktorom sa človek ocitne napospas sebe samému. Takže to chápem správne, že pokiaľ človek myslí za seba, má vlastné názory a nenechá si do toho kecať bohom, alebo skorej jeho zástupcami, je vydaný napospas sebe samému a je teda zlý? Podľa vašej teórii, pán študent, áno.
Mám ja teda vlastnú vôľu? Že sa môžem rozhodovať za seba? Alebo v mojom živote musí všetko riadiť boh? A ja sa mám slobodne rozhodnúť aby to tak bolo? Nejak mi to nepasuje. Mám taký pocit, že je niekde v biblii napísané, že ľudia majú slobodnú vôľu a môžu sa rozhodovať za seba. Tak potom prečo, pán študent, považujete vydanie napospas sebe samému - čiže samostatnosť - za zlo?
Na absenciu boha vám môžem povedať len jedno. Videl som ľudí, ktorých život riadil boh. A videl som, aké zlé veci spáchali, napriek tomu že ich život riadil boh. Vtedy som dospel k názoru, že je jedno či máte vo svojom srdci boha, alebo nie - keď ste raz hajzel, budete hajzel.
Profesor si sadol. Nastala chvíľa ticha.
A študent po tom, čo ukázal profesorovi, kde je jeho miesto, vystrel ruku. A pustil z nej mikrofón, ktorý v priam mŕtvolnom tichu padol na podlahu.
Meno mladého muža bolo – Albert Einstein.
A? ... To má byť pointa? Hmm, viete milý pán autor tohto textu, zabudli ste na jeden malý detail. A to že keď je niekto géniom v jednej oblasti, v tomto prípade fyziky, nie je géniom v oblasti druhej, napríklad psychológie. A tobôž, keď je niekto géniom, neznamená to že je imúnny voči poveriam, predsudkom a iným nezmyslom.
Do pozornosti by som vám dal knihu s názvom - Prečo múdry ľudia robia hlúposti. Ale možno neradi čítate knihy, čo taký zoznam. Krátky, sľubujem.
Každý človek má svoj názor. A môže veriť že to čo hovorí je pravda. Napriek nerozumným argumentom, či faktom ktoré jeho názor popierajú. To isté sa stalo aj s pánom Albertom ktorý figuroval v tomto príbehu. Niečomu veril napriek hlúpim argumentom. To z neho nerobí zlého človeka, alebo mu to neuberá na jeho genialite. Príbeh v podstate hovorí to, že sme všetci iba ľudia, ktorý dokážu uveriť hlúpostiam.
A vy milé deti, pamätajte si, že na to aby ste boli tak dobré i múdre jak Albert Einstein, musíte do svojho srdca prijať dobrého boha. A je už jedno, ktorým otvorom.
Do pozornosti by som vám dal knihu s názvom - Prečo múdry ľudia robia hlúposti. Ale možno neradi čítate knihy, čo taký zoznam. Krátky, sľubujem.
Linus Pauling - kvantový chemik a biochemik s nobelovou cenou. Veril že vysoké dávky vitamínu C liečia rakovinu. Zomrel na rakovinu prostaty.
Marie Curei - ktorá sa postarala o objav rádioaktivity, prvkov rádium a polónium. Tá verila na duchov a že sa s nimi dá rozprávať.
Isaac Newton veril na horoskopy, numerológiu a hľadal kameň mudrcov
Carl Linné - prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie. Veril na morské panny.
A Oliver Lodge, fyzik a vynálezca ktorý pracoval na rádiu a nezávisle na Herztovi objavil elektromagnetickú radiáciu - veril na telepatiu.
Marie Curei - ktorá sa postarala o objav rádioaktivity, prvkov rádium a polónium. Tá verila na duchov a že sa s nimi dá rozprávať.
Isaac Newton veril na horoskopy, numerológiu a hľadal kameň mudrcov
Carl Linné - prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie. Veril na morské panny.
A Oliver Lodge, fyzik a vynálezca ktorý pracoval na rádiu a nezávisle na Herztovi objavil elektromagnetickú radiáciu - veril na telepatiu.
Každý človek má svoj názor. A môže veriť že to čo hovorí je pravda. Napriek nerozumným argumentom, či faktom ktoré jeho názor popierajú. To isté sa stalo aj s pánom Albertom ktorý figuroval v tomto príbehu. Niečomu veril napriek hlúpim argumentom. To z neho nerobí zlého človeka, alebo mu to neuberá na jeho genialite. Príbeh v podstate hovorí to, že sme všetci iba ľudia, ktorý dokážu uveriť hlúpostiam.
A vy milé deti, pamätajte si, že na to aby ste boli tak dobré i múdre jak Albert Einstein, musíte do svojho srdca prijať dobrého boha. A je už jedno, ktorým otvorom.
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára