Vďaka posunu vo výpočtových technológiách sa stal z počítača všestranný nástroj, ktorý nás v rôznej podobe - spolu s internetom - sprevádza na každom kroku. Je zdrojom informácii, zábavy ale je aj pracovným prostriedkom, bez ktorého si prácu častokrát nedokážeme ani len predstaviť. Počítač sa stal bežnou súčasťou pracovného prostredia, pričom nám nepriniesol iba pomoc pri plnení pracovných povinností, ale aj problémy či riziká z pohľadu bezpečnosti pri práci.
Sedenie za počítačom nevyzerá na prvý pohľad namáhavo. No ten kto už bol prilepený za obrazovkou minimálne osem hodín, to cíti inak. Energetický výdaj je v porovnaní s takým murárom zanedbateľný, ale nevhodné pracovné návyky, zle usporiadané pracovné prostredie, či dlhodobo neprerušená pracovná činnosť dokážu telu uškodiť skoro rovnako. Nevhodná poloha zaťažuje chrbticu a škodí krvnému obehu. Práca so zle nastavenou obrazovkou zaťažuje zrak a môže vyvolať bolestí očí, či migrény. Nevhodné programové nastavenie, nezodpovedajúce pracovným potrebám zasa spôsobujú neuropsychický stres.
Dlhodobé - jednostranné - zaťaženie organizmu, či spomínaný stres, sa na slovensku podpísali pod približne štrvtinou chorôb z povolania. Na bolesti krčnej chrbtici a na problémy s očami sa sťažuje viac než polovica ľudí, ktorá pracuje s počítačom. Podobné ťažkosti má pritom len pätina tých, ktorý počítač pri práci vôbec, alebo skoro vôbec, nepoužívajú.
Je potrebné mať na pamäti, že i napriek tomu, že zamestnanci spravidla považujú prácu s počítačom za stimulujúcu, z hľadiska ochrany zdravia nie je vhodné predlžovať pracovný čas za obrazovkou. A je dôležité dodržiavať bezpečnosť pri práci, aby sme si neublížili.
Rozlíšenie obrazovky volíme tak aby bol obsah obrazovky dostatočne veľký a kvalitný, aby oči nemuseli doostrovať. Znaky na obrazovke musia byť dobre čitateľné a zreteľne zobrazené, primerane veľké a s dostatočnou vzdialenosťou medzi znakmi a riadkami. Záťaž zraku vzniká aj vtedy, ak nie je možné nastaviť jas obrazovky, kontrast farieb a ak na obrazovke vznikajú zrkadlenia či odlesky, poprípade ak je nedostatočné alebo naopak prisilné osvetlenie pracovnej plochy v porovnaní s ostatným prostredím. Obraz na obrazovke musí byť ustálený, bez blikania alebo iných prejavov nestálosti.
Poloha obrazovky musí byť ľahko prispôsobiteľná potrebám zamestnanca. Ak je to potrebné, treba používať pre monitor osobitný podstavec alebo stôl s nastaviteľnou výškou. Doska pracovného stola, alebo pracovná plocha musí mať dostatočné rozmery, povrch s nízkou svetelnou odrazovosťou a musí umožniť pružné usporiadanie klávesnice, myši, dokumentov a ďalších súvisiacich zariadení.
Klávesnica musí byť od obrazovky oddelená a musí mať takú výšku a sklon, aby si zamestnanec mohol zvoliť pohodlnú pracovnú polohu, umožňujúcu predchádzať únave paží a rúk. Priestor pred klávesnicou, smerom k užívateľovi, musí byť dostatočne veľký aby poskytol oporu pre ruky a predlaktia. Klávesnica sama o sebe musí mať matný povrch, zamedzujúci vzniku svetelných odrazov. Znaky na klávesoch musia byť dostatočne kontrastné a čitateľné. Umiestnenie počítačovej myši musí byť volené podobne ako pri klávesnici, pričom je nutné, aby mal užívateľ na jej používanie dostatočný priestor. Podložka pod myš je nutná, lebo zabezpečuje jej bezproblémovú prevádzku. Lesklé podložky, alebo povrch stola napríklad, spôsobujú chyby v snímaní, ktoré sa podpisujú pod chaotickým pohybom kurzora na obrazovke. V takom prípade užívateľ koriguje pohyb rukou, čím si zbytočne preťažuje zápästie. Najlepšia podložka je čierna a matná. Podložky s obrázkami, alebo priveľmi farebné, môžu priťahovať pozornosť a tým unavovať oči neustálym preostrovaním.
Prvým signálom preťaženia zraku je nadmerná únava očí. Prejavuje sa štípaním, pálením, slzením, začervenaním a svrbivým pocitom očí, citlivosťou na svetlo, bolesťou hlavy a pocitom suchosti v oku. Aby sa predišlo zrakovej záťaži je nutné po každej hodine práce s počítačom sa vzdialiť od obrazovky na desať až pätnásť minút. Najlepšie do miestnosti bez počítača aby si oči oddýchli. Je vhodné sa vystrieť, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť. Poprípade zatvoriť oči a jemne si ich pomasírovať rukami. To z dôvodu, lebo sa pri práci užívateľ pozerá upriamene na obrazovku, čo spomaľuje žmurkanie a spôsobuje vysychanie očnej sliznice a tým jej podráždenie. Okrem masírovania očí možno použiť aj očné kvapky, takzvané “umelé slzy”. Odporúča sa aj menenie pohľadu. Upretý pohľad na blízke predmety spôsobuje stuhnutie očných svalov, ktoré sa pri zmene vzdialenosti a smeru opäť uvoľnia.
V rámci efektivity môžete oddychové činnosti kombinovať s ostatnými pracovnými povinnosťami. Vybavovaním telefonátov, hľadaním v archíve a podobne.
Bolesť chrbtice vzniká aj pri nesprávnej polohe pri sedení. Sklon a výšku obrazovky je teda potrebné nastaviť tak, aby pohľad zamestnanca smeroval mierne dolu. Doska pracovného stola musí mať dostatočné rozmery, aspoň 1,38 metra štvorcového. Musí mať nízku svetelnú odrazivosť a musí užívateľovi umožniť menenie súčastí počítača - ako je npr. umiestnenie obrazovky, klávesnice, myši atp.
Pracovné sedadlo musí byť stabilné a musí zamestnancovi umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a voľnosť pohybov. Sedadlo musí byť nastaviteľné na výšku, operadlo musí mať nastaviteľnú výšku i sklon. Odporúčame päť kolieskové stoličky, ktoré umožňujú kontrolovaný pohyb po podlahe. Čalúnený povrch vrátane okrajov sedadla ktoré tvarom neobmedzuje krvný obeh dolných končatín a umožňuje nastavenie takej výšky sedadla, operadla a opierok paží, aby zamestnanec mohol mať opretý vzpriamený chrbát v pravom uhle. Príliš nízke sedenie pri používaní klávesnice a myši, spôsobuje záťaž ramenných a krčných svalov. Ak to zamestnanec považuje pre seba za vhodné, musí mať k dispozícii opierku nôh. Vhodná je opierka pre obe nohy, ktorú je možné miernym tlakom nôh nakláňať do rôznych polôh. Takáto podložka núti užívateľa počítača k podvedomému pohybu členkami, čím sa podporuje práca svalov a krvný obeh.
Bolesť lakťov vzniká ak umiestnenie klávesnice počítača a myši nie je prispôsobené zamestnancovi tak, aby mal predlaktie voči ramenu v pravom uhle. Príliš vysoké sedenie môže spôsobiť zápaly predlaktia. Vhodnú pracovnú polohu umožnia opierky, nastavené tak aby predlaktie bolo na nich voľne položené v pravom uhle voči telu a v jednej rovine s klávesnicou a myšou počítača. Bolesť zápästia vzniká ak nie je umiestnenie klávesnice a myši na pracovnej ploche prispôsobené zamestnancovi, tak aby mal zápästie voľne a na väčšej ploche. Neprirodzené vytočenie zápästia vedie k deformácii šliach. Preto je dôležité aby klávesnica aj myš boli v jednej rovine, najlepšie na ploche širokej a hlbokej minimálne 80 cm.
A to tak aby poskytli priestor pre oporu rukám a predlaktiu pred klávesnicou. Nakupujte iba klávesnice, ktoré sú oddelené od obrazovky, majú nastaviteľnú výšku a s osobitným číselníkom, ktorý uľahčuje využívanie číslicových kláves. Klávesnice musia mať matný povrch. Znaky na klávesoch musia byť dostatočne kontrastné a čitateľné zo základnej pracovnej polohy, bez toho aby sa k nim musel užívateľ približovať hlavou aby lepšie videl.
Občasná zmena polohy pri práci, prerušenie práce po sediačky či izometrické cvičenie znižujú záťaž vyvynutú na chrbticu užívateľa. Preto je dôležité aby sa popri práci dodržiavali prestávky, alebo aby sa pracovné činnosti menili na také, ktoré nevyžadujú sedenie za počítačom, napríklad hľadanie dokumentov v archíve, vybavovanie telefonátov atp.
Na neuropsychickej záťaži sa podpisuje aj pracovné okolie. Pri výbere a inštalácií zariadení musíte overiť či zariadenie nevytvára emisie - npr. blikajúce svetlo, rušivý hluk, alebo či nezvyšuje teplotu okolia. Pracovisko sa musí riešiť tak aby zdroje svetla - ako okná a iné otvory - nespôsobovali priame oslnenie alebo zrkadlenie na monitore. Okná sa musia vybaviť vhodným systémom nastaviteľného tienenia, aby sa znížilo, podľa potreby, denné svetlo dopadajúce na pracovisko. Pri zriaďovaní pracoviska je treba zohľadňovať aj hluk spôsobovaný zariadeniami na pracovisku a hluk prenášaný z okolia, aby nerozptyľoval pozornosť zamestnancov a nerušil sluchovú komunikáciu. Pracovné okolie nesmie byť zdrojom pracovnej nepohody, spôsobenej teplom alebo chladom. Tepelné pomery prostredia musia byť prispôsobené charakteru činnosti zamestnancov.
Cieľom prerušenia je najmä obmedziť jednostrannému zaťažovaniu organizmu. U zložitejších alebo stereotypných prácach je cieľom znížiť neuropsychickú záťaž a umožnenie regenerácie zaťažovaných častí tela. Pokiaľ ide o frekvenciu, je nutné vychádzať z podmienok konkrétnej činnosti. Napríklad 15 minútové prerušenie práce po každých 2 hodinách a priemernej pracovnej záťaži, poprípade 15 minútové prerušenie po každej hodine pri vysokej pracovnej záťaži. Pokiaľ je pracovná činnosť za počítačom prerušovaná inými pracovnými činnosťami, ktoré nezaťažujú organizmus podobným spôsobom ako práca pri počítači - prerušovanie pracovnej činnosti nie je nutné.
Dlhodobé - jednostranné - zaťaženie organizmu, či spomínaný stres, sa na slovensku podpísali pod približne štrvtinou chorôb z povolania. Na bolesti krčnej chrbtici a na problémy s očami sa sťažuje viac než polovica ľudí, ktorá pracuje s počítačom. Podobné ťažkosti má pritom len pätina tých, ktorý počítač pri práci vôbec, alebo skoro vôbec, nepoužívajú.
Je potrebné mať na pamäti, že i napriek tomu, že zamestnanci spravidla považujú prácu s počítačom za stimulujúcu, z hľadiska ochrany zdravia nie je vhodné predlžovať pracovný čas za obrazovkou. A je dôležité dodržiavať bezpečnosť pri práci, aby sme si neublížili.
Fyzické zabezpečenie počítača
Čo sa týka zariadenia počítača, tak to má byť celé riadne zakrytované a zabezpečené proti zhodeniu. Elektrické šnúry a kabeláž má byť umiestnená tak, aby nebola zdrojom pádu pre prechádzajúce osoby, alebo nespôsobila úraz elektrickým prúdom.Počítač a oči
Práca s počítačom zvyšuje záťaž zraku najmä ak je vykonávaná bez prestávok. Pri kúpe investujte do kvalitného monitora. Čím väčšia obrazovka, tým lepšie. Najlepšia je plochá. Vypuklá obrazovka sa správa podobne ako vypuklé zrkadlo. Zodrazený obraz vidíte rozdielne pravým a ľavým okom, pozornosť sa potom sústreďuje na odrazené reflexy a tým sa vám rozdvojí pôvodne sledovaný obraz.Rozlíšenie obrazovky volíme tak aby bol obsah obrazovky dostatočne veľký a kvalitný, aby oči nemuseli doostrovať. Znaky na obrazovke musia byť dobre čitateľné a zreteľne zobrazené, primerane veľké a s dostatočnou vzdialenosťou medzi znakmi a riadkami. Záťaž zraku vzniká aj vtedy, ak nie je možné nastaviť jas obrazovky, kontrast farieb a ak na obrazovke vznikajú zrkadlenia či odlesky, poprípade ak je nedostatočné alebo naopak prisilné osvetlenie pracovnej plochy v porovnaní s ostatným prostredím. Obraz na obrazovke musí byť ustálený, bez blikania alebo iných prejavov nestálosti.
Poloha obrazovky musí byť ľahko prispôsobiteľná potrebám zamestnanca. Ak je to potrebné, treba používať pre monitor osobitný podstavec alebo stôl s nastaviteľnou výškou. Doska pracovného stola, alebo pracovná plocha musí mať dostatočné rozmery, povrch s nízkou svetelnou odrazovosťou a musí umožniť pružné usporiadanie klávesnice, myši, dokumentov a ďalších súvisiacich zariadení.
Klávesnica musí byť od obrazovky oddelená a musí mať takú výšku a sklon, aby si zamestnanec mohol zvoliť pohodlnú pracovnú polohu, umožňujúcu predchádzať únave paží a rúk. Priestor pred klávesnicou, smerom k užívateľovi, musí byť dostatočne veľký aby poskytol oporu pre ruky a predlaktia. Klávesnica sama o sebe musí mať matný povrch, zamedzujúci vzniku svetelných odrazov. Znaky na klávesoch musia byť dostatočne kontrastné a čitateľné. Umiestnenie počítačovej myši musí byť volené podobne ako pri klávesnici, pričom je nutné, aby mal užívateľ na jej používanie dostatočný priestor. Podložka pod myš je nutná, lebo zabezpečuje jej bezproblémovú prevádzku. Lesklé podložky, alebo povrch stola napríklad, spôsobujú chyby v snímaní, ktoré sa podpisujú pod chaotickým pohybom kurzora na obrazovke. V takom prípade užívateľ koriguje pohyb rukou, čím si zbytočne preťažuje zápästie. Najlepšia podložka je čierna a matná. Podložky s obrázkami, alebo priveľmi farebné, môžu priťahovať pozornosť a tým unavovať oči neustálym preostrovaním.
Prvým signálom preťaženia zraku je nadmerná únava očí. Prejavuje sa štípaním, pálením, slzením, začervenaním a svrbivým pocitom očí, citlivosťou na svetlo, bolesťou hlavy a pocitom suchosti v oku. Aby sa predišlo zrakovej záťaži je nutné po každej hodine práce s počítačom sa vzdialiť od obrazovky na desať až pätnásť minút. Najlepšie do miestnosti bez počítača aby si oči oddýchli. Je vhodné sa vystrieť, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť. Poprípade zatvoriť oči a jemne si ich pomasírovať rukami. To z dôvodu, lebo sa pri práci užívateľ pozerá upriamene na obrazovku, čo spomaľuje žmurkanie a spôsobuje vysychanie očnej sliznice a tým jej podráždenie. Okrem masírovania očí možno použiť aj očné kvapky, takzvané “umelé slzy”. Odporúča sa aj menenie pohľadu. Upretý pohľad na blízke predmety spôsobuje stuhnutie očných svalov, ktoré sa pri zmene vzdialenosti a smeru opäť uvoľnia.
V rámci efektivity môžete oddychové činnosti kombinovať s ostatnými pracovnými povinnosťami. Vybavovaním telefonátov, hľadaním v archíve a podobne.
Pracovná poloha pri počítači
S pribúdajúcim vekom väčšina ľudí potrebuje okuliare a to najmä, ak pracuje s počítačom. Nevhodné dioptrie či žiadna korekcia zraku nepriaznivo ovplyvňujú pracovnú polohu zamestnanca, ktorý sa snaží zaostriť obraz na obrazovke tým, že sa podvedome približuje hlavou k obrazovke čím si zaťažuje krčnú chrbticu.Bolesť chrbtice vzniká aj pri nesprávnej polohe pri sedení. Sklon a výšku obrazovky je teda potrebné nastaviť tak, aby pohľad zamestnanca smeroval mierne dolu. Doska pracovného stola musí mať dostatočné rozmery, aspoň 1,38 metra štvorcového. Musí mať nízku svetelnú odrazivosť a musí užívateľovi umožniť menenie súčastí počítača - ako je npr. umiestnenie obrazovky, klávesnice, myši atp.
Pracovné sedadlo musí byť stabilné a musí zamestnancovi umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a voľnosť pohybov. Sedadlo musí byť nastaviteľné na výšku, operadlo musí mať nastaviteľnú výšku i sklon. Odporúčame päť kolieskové stoličky, ktoré umožňujú kontrolovaný pohyb po podlahe. Čalúnený povrch vrátane okrajov sedadla ktoré tvarom neobmedzuje krvný obeh dolných končatín a umožňuje nastavenie takej výšky sedadla, operadla a opierok paží, aby zamestnanec mohol mať opretý vzpriamený chrbát v pravom uhle. Príliš nízke sedenie pri používaní klávesnice a myši, spôsobuje záťaž ramenných a krčných svalov. Ak to zamestnanec považuje pre seba za vhodné, musí mať k dispozícii opierku nôh. Vhodná je opierka pre obe nohy, ktorú je možné miernym tlakom nôh nakláňať do rôznych polôh. Takáto podložka núti užívateľa počítača k podvedomému pohybu členkami, čím sa podporuje práca svalov a krvný obeh.
Bolesť lakťov vzniká ak umiestnenie klávesnice počítača a myši nie je prispôsobené zamestnancovi tak, aby mal predlaktie voči ramenu v pravom uhle. Príliš vysoké sedenie môže spôsobiť zápaly predlaktia. Vhodnú pracovnú polohu umožnia opierky, nastavené tak aby predlaktie bolo na nich voľne položené v pravom uhle voči telu a v jednej rovine s klávesnicou a myšou počítača. Bolesť zápästia vzniká ak nie je umiestnenie klávesnice a myši na pracovnej ploche prispôsobené zamestnancovi, tak aby mal zápästie voľne a na väčšej ploche. Neprirodzené vytočenie zápästia vedie k deformácii šliach. Preto je dôležité aby klávesnica aj myš boli v jednej rovine, najlepšie na ploche širokej a hlbokej minimálne 80 cm.
A to tak aby poskytli priestor pre oporu rukám a predlaktiu pred klávesnicou. Nakupujte iba klávesnice, ktoré sú oddelené od obrazovky, majú nastaviteľnú výšku a s osobitným číselníkom, ktorý uľahčuje využívanie číslicových kláves. Klávesnice musia mať matný povrch. Znaky na klávesoch musia byť dostatočne kontrastné a čitateľné zo základnej pracovnej polohy, bez toho aby sa k nim musel užívateľ približovať hlavou aby lepšie videl.
Občasná zmena polohy pri práci, prerušenie práce po sediačky či izometrické cvičenie znižujú záťaž vyvynutú na chrbticu užívateľa. Preto je dôležité aby sa popri práci dodržiavali prestávky, alebo aby sa pracovné činnosti menili na také, ktoré nevyžadujú sedenie za počítačom, napríklad hľadanie dokumentov v archíve, vybavovanie telefonátov atp.
Neuropsychická záťaž
Neuropsychická záťaž vzniká ak programové vybavenie nie je vhodné pre vykonávanú úlohu, keď vybavenie spôsobuje nečakané poruchy počítačového systému, alebo ak pokyny na obsluhu programu sú v cudzom jazyku. Keď sa k tomu pridá aj časový stres, môže dôjsť k stresu. Takejto záťaži predídete výberom vhodného software, ktorý zodpovedá požadovanej úlohe. Je nutné spolupracovať so samotnými zamestnancami. Oni vám najlepšie povedia o výhodách, nevýhodách používaného softwarového vybavenia. Užívateľ by ďalej mal dostať rýchlu a efektívnu pomoc pri výskyte problému.Na neuropsychickej záťaži sa podpisuje aj pracovné okolie. Pri výbere a inštalácií zariadení musíte overiť či zariadenie nevytvára emisie - npr. blikajúce svetlo, rušivý hluk, alebo či nezvyšuje teplotu okolia. Pracovisko sa musí riešiť tak aby zdroje svetla - ako okná a iné otvory - nespôsobovali priame oslnenie alebo zrkadlenie na monitore. Okná sa musia vybaviť vhodným systémom nastaviteľného tienenia, aby sa znížilo, podľa potreby, denné svetlo dopadajúce na pracovisko. Pri zriaďovaní pracoviska je treba zohľadňovať aj hluk spôsobovaný zariadeniami na pracovisku a hluk prenášaný z okolia, aby nerozptyľoval pozornosť zamestnancov a nerušil sluchovú komunikáciu. Pracovné okolie nesmie byť zdrojom pracovnej nepohody, spôsobenej teplom alebo chladom. Tepelné pomery prostredia musia byť prispôsobené charakteru činnosti zamestnancov.
Režim práce a odpočinku
S cieľom znížiť pracovnú záťaž má zamestnávateľ zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce. Práca má byť, ak je to možné, organizovaná tak, aby zamestnanec mohol prejsť na inú, menej namáhavú úlohu. Ak to nie je možné, má mať zabezpečené prestávky počas práce. Pravidelné prerušovanie práce s počítačom sa predpokladá iba u takých činností, kde je práca s počítačom nepretržitá - to znamená že nie je striedaná inými úkonmi.Cieľom prerušenia je najmä obmedziť jednostrannému zaťažovaniu organizmu. U zložitejších alebo stereotypných prácach je cieľom znížiť neuropsychickú záťaž a umožnenie regenerácie zaťažovaných častí tela. Pokiaľ ide o frekvenciu, je nutné vychádzať z podmienok konkrétnej činnosti. Napríklad 15 minútové prerušenie práce po každých 2 hodinách a priemernej pracovnej záťaži, poprípade 15 minútové prerušenie po každej hodine pri vysokej pracovnej záťaži. Pokiaľ je pracovná činnosť za počítačom prerušovaná inými pracovnými činnosťami, ktoré nezaťažujú organizmus podobným spôsobom ako práca pri počítači - prerušovanie pracovnej činnosti nie je nutné.
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára