Kliešťová encefalitída je spolu s boreliózou najčastejšia zoonóza prenášaná kliešťami v strednej a severnej Európe. Po druhej svetovej vojne sa objavili horúčkové neuroinfekcie v Rakúsku, v Československu a južnom Nemecku. Z toho dôvodu je nazývaná aj ako stredoeurópska kliešťová meningoencefalitída. Ochorenie môže prebiehať pod obrazom meningitídy (zápalom mozgových blán), meningoencefalitídy (zápalom mozgových blán a mozgu) až závažnej meningoencefalomyelitídy (zápalom blán, mozgu a miechy).
Priebeh ochorenia sa rôzni - od foriem bez príznakov až po formu s dvojfázovým priebehom s postihnutím centrálneho nervového systému. Základom klinického obrazu sú horúčky, bolesti hlavy a neurologické príznaky (poruchy koncentrácie, zhoršenie pamäte, stuhnutie svalov šije, poruchy videnia), ktoré môžu skončiť až trvalými následkami. Sedemdesiat percent infekcii prebieha nepozorovane, neškodne, s vytvorením trvalej imunity - zatiaľ čo zvyšných tridsať percent sa delí na polovicu - a to na chrípke podobné prípady (rovnako neškodné) a na vážne prípady encefalitídy. Ochorenie sa skončí smrťou v jednom až dvoch percentách prípadov. Proti ochoreniu neexistuje liek. Preto sa odporúča prevencia očkovaním a používaním ochranných repelentov.
Virus kliešťovej encefalitídy patrí do skupiny arbovírusov z čeľade flaviviridae - teda RNA vírusov ktoré prenášajú článkonožce. Rozširujú ho kliešte druhu Ixodes ricinus. V prírodnom ohnisku infekcie sa vyskytujú asi dve percentá nainfikovaných kliešťov. Kliešť sa nachádza v okrajových častiach lesa, najčastejšie v trávnatom poraste pri chodníčkoch lesnej zveri či turistických chodníčkoch. Aktívne sú od marca do októbra, pričom najaktívnejšie sú počas júna a v septembri. Kliešť počas svojho života parazituje na rôznych hositeľoch. Larva na drobných hlodavcoch, nymfa na ježkoch či veveričkách a dospelý kliešť najmä na lovnej zveri alebo na domácich zvieratách. Na človeku parazituje najčastejšie nymfa. Pri cicaní kliešť najskôr nareže pokožku hostiteľa súčasťou ústnych orgánov a vsunie do ranky cuciak, ktorý má protiháčiky. Skôr ako začne cicať, vypustí do rany sliny, ktoré zabraňujú zrazeniu krvy a mierne tlmia bolesť, ktorú spôsobilo narezanie pokožky. Vírus, ktorý sa do tela dostal infikovanými slinami sa v mieste vpichu pomnoží a potom sa rozšíri do blízkych lymfatických uzlín, pričom sa lymfatickými cestami dostáva do rôznych orgánov, hlavne centrálneho nervového systému. Z toho dôvodu je nutné kliešťa čo najskôr odstrániť pinzetou a miesto vydenzifikovať, aby sa znížilo riziko prípadného ochorenia. Okolo prisatého kliešťa sa častokrát objaví erytém - kruhové začervenanie. Táto reakcia môže pretrvávať aj po jeho odstránení. Erytém pri kliešťovej encefalitíde sa líši od tej pri borelióze. Borelióza môže mať erytém vo veľkosti piatich až desiatich centimetrov, pri kliešťovej encefalitíde sa meria na milimetre.
Okrem prenosu infekcie kliešťami je nutné rátať aj s prenosom cez tráviaci trakt. A to konzumáciou surového - nepasterizovaného - mlieka, ktoré pochádza od kôz, kráv alebo oviec. Či mliečnych výrobkov, ktoré boli zo surového mlieka vyrobené. (Vírusy strácajú infekčnosť pri teplote nad päťdesiatšesť stupňov celzia.). Prenos infekcie z človeka na človeka nie je možný.
Ochorenie sa vyskytuje častejšie v dospelej populácii než v detskej. Inkubačná doba trvá všeobecne dva až dvadsaťosem dní. Prvé príznaky sa prejavujú po siedmich až štrnástich dňoch od prisatia kliešťa. Ochorenie môže prebehnúť buď ako chrípkové ochorenie s krátkotrvajúcou horúčkou, bolesťami hlavy, poruchami spánku, poprípade s ťažkosťami ako je nevoľnosť či zvracanie. Časť pacientov môže mať bolesti kĺbov, končatín, alebo aj chrbtice. Po dvoch až desiatich dňoch u niektorých ľudí nastupuje druhá fáza ochorenia, ktorá je spôsobená napadnutím centrálneho nervového systému. V tejto fáze sa k horúčke pridajú prudké bolesti hlavy, vertigo, dezorientácia, či bezvedomie. V mnohých prípadoch po uzdravení nasleduje dlhá rekonvalescencia.
Meningitída (zápal mozgových blán) sa prejavuje horúčkou, bolesťami hlavy a možným vertigom. Po jej odznení dochádza k úplnému uzdraveniu. Zriedkavo môžu po uzdravení pretrvávať neurologické problémy, trvajúce niekoľko mesiacov ako bolesti hlavy, nesústredenosť či poruchy vedomia.
Meningoencefalitída (zápal mozgových blán a mozgu) sa prejavuje poruchami spánku, nesústredenosťou, spomalenou rečou, niekedy i obrnou lícneho nervu. Po odznení infekcie v osemdesiatich percentách prípadov dochádza k úplnému uzdraveniu. U ostatných pacientov pretrvávajú neurologické ťažkosti v zmysle nižšej neurologickej výkonnosti, psychických porúch, pozvoľna ustupujúcej obrny tvárového nervu, prípadne aj zhoršením sluchu. Pri meningoencefalitíde dochádza k úmrtiu vo výnimočných prípadoch.
Meningoencefalomyelitída (zápal mozgových blán, mozgu a aj miechy) sa prejavuje stratou reflexov, chabou obrnou svalov ramien, krčných svalov a zriedka aj obrnou ostatných svalových skupín, ktorá čiastočne alebo úplne znemožňuje pohyb daných svalových skupín. Po vyliečení, v sedemdesiatich percentách prípadov, pretrvávajú dlhší čas svalové obrny. Vyskytujú sa aj dlhotrvajúce poruchy nervového systému, ako pri ostatných formách ochorenia. Pri tomto type ochorenia dochádza k úmrtiu až pri dvoch percentách prípadov.
Pri diagnostike ochorenia sa, okrem anamnézy a neurologického vyšetrenia, používa aj sérologické krvné vyšetrenie, ktoré sa dá použiť nielen na dokázanie imunitnej odpovede organizmu pri akútnej infekcii ale aj na sledovanie očkovania. Kliešťová encefalitída sa vyšetruje zo séra, dokazujú sa protilátky IgM a IgG.
Kliešťová encefalitída sa nedá priamo liečiť. To znamená že neexistujú antivirotiká, ktoré priamo ničia tento vírus. Terapia sa preto obmedzuje na, symptomatické a ošetrovateľské opatrenia ako napríklad - pokoj na lôžku, podávanie liekov proti bolesti, proti kŕčom a stálym dohľadom. Preto sa odporúča prevencia v podobe očkovania.
Vakcína proti kliešťovej encefalitíde nie je -toho času- na Slovensku kategorizovaná a teda nie je hradená poisťovňami. S očkovaním možno začať kedykoľvek počas roka, ale najlepšie počas zimných mesiacov. Zimné mesiace sú vhodné aj na preočkovanie, pretože je vtedy aktivita kliešťov najnižšia a organizmus má dostatok času na vytvorenie protilátok. Očkovať možno dospelých ako aj deti. Základné očkovanie pozostáva z troch dávok. Druhá dávka sa dáva po jednom až troch mesiacoch po podaní prvej a tretia po deviatich až dvanástich mesiacov. Existuje aj skrátená schéma očkovania, v prípadoch kedy je podozrenie že sa pacient infikoval vírusom. Vtedy sa počas inkubačnej doby očkuje tromi dávkami, pričom druhá dávka sa podáva už po dvoch týždňoch. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky. Kompletné očkovanie chráni minimálne počas troch rokov, preto sa každé tri roky preočkováva takzvanou booster dávkou.
Očkovanie možno aplikovať všetkým osobám, ktoré o to požiadajú svojho lekára. Odporúča sa ale osobám, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku nákazy - ako napríklad pracovníkom lesných závodov, poľovníkom alebo aj chatárom, či ľuďom ktorý sa často zdržiavajú v lese, hoc aj rekreačne. Vhodnosť očkovania musí posúdiť vždy lekár ktorý očkovanie predpisuje a aj vykonáva.
V prípade neočkovaných osôb, u ktorých je predpokladaná infekcia, je možné podať aj hyperimúnny gamaglobulín. Treba si však uvedomiť, že v prípade detí, môže jeho podanie spôsobiť ťažší priebeh ochorenia.
Virus kliešťovej encefalitídy patrí do skupiny arbovírusov z čeľade flaviviridae - teda RNA vírusov ktoré prenášajú článkonožce. Rozširujú ho kliešte druhu Ixodes ricinus. V prírodnom ohnisku infekcie sa vyskytujú asi dve percentá nainfikovaných kliešťov. Kliešť sa nachádza v okrajových častiach lesa, najčastejšie v trávnatom poraste pri chodníčkoch lesnej zveri či turistických chodníčkoch. Aktívne sú od marca do októbra, pričom najaktívnejšie sú počas júna a v septembri. Kliešť počas svojho života parazituje na rôznych hositeľoch. Larva na drobných hlodavcoch, nymfa na ježkoch či veveričkách a dospelý kliešť najmä na lovnej zveri alebo na domácich zvieratách. Na človeku parazituje najčastejšie nymfa. Pri cicaní kliešť najskôr nareže pokožku hostiteľa súčasťou ústnych orgánov a vsunie do ranky cuciak, ktorý má protiháčiky. Skôr ako začne cicať, vypustí do rany sliny, ktoré zabraňujú zrazeniu krvy a mierne tlmia bolesť, ktorú spôsobilo narezanie pokožky. Vírus, ktorý sa do tela dostal infikovanými slinami sa v mieste vpichu pomnoží a potom sa rozšíri do blízkych lymfatických uzlín, pričom sa lymfatickými cestami dostáva do rôznych orgánov, hlavne centrálneho nervového systému. Z toho dôvodu je nutné kliešťa čo najskôr odstrániť pinzetou a miesto vydenzifikovať, aby sa znížilo riziko prípadného ochorenia. Okolo prisatého kliešťa sa častokrát objaví erytém - kruhové začervenanie. Táto reakcia môže pretrvávať aj po jeho odstránení. Erytém pri kliešťovej encefalitíde sa líši od tej pri borelióze. Borelióza môže mať erytém vo veľkosti piatich až desiatich centimetrov, pri kliešťovej encefalitíde sa meria na milimetre.
Okrem prenosu infekcie kliešťami je nutné rátať aj s prenosom cez tráviaci trakt. A to konzumáciou surového - nepasterizovaného - mlieka, ktoré pochádza od kôz, kráv alebo oviec. Či mliečnych výrobkov, ktoré boli zo surového mlieka vyrobené. (Vírusy strácajú infekčnosť pri teplote nad päťdesiatšesť stupňov celzia.). Prenos infekcie z človeka na človeka nie je možný.
Ochorenie sa vyskytuje častejšie v dospelej populácii než v detskej. Inkubačná doba trvá všeobecne dva až dvadsaťosem dní. Prvé príznaky sa prejavujú po siedmich až štrnástich dňoch od prisatia kliešťa. Ochorenie môže prebehnúť buď ako chrípkové ochorenie s krátkotrvajúcou horúčkou, bolesťami hlavy, poruchami spánku, poprípade s ťažkosťami ako je nevoľnosť či zvracanie. Časť pacientov môže mať bolesti kĺbov, končatín, alebo aj chrbtice. Po dvoch až desiatich dňoch u niektorých ľudí nastupuje druhá fáza ochorenia, ktorá je spôsobená napadnutím centrálneho nervového systému. V tejto fáze sa k horúčke pridajú prudké bolesti hlavy, vertigo, dezorientácia, či bezvedomie. V mnohých prípadoch po uzdravení nasleduje dlhá rekonvalescencia.
Meningitída (zápal mozgových blán) sa prejavuje horúčkou, bolesťami hlavy a možným vertigom. Po jej odznení dochádza k úplnému uzdraveniu. Zriedkavo môžu po uzdravení pretrvávať neurologické problémy, trvajúce niekoľko mesiacov ako bolesti hlavy, nesústredenosť či poruchy vedomia.
Meningoencefalitída (zápal mozgových blán a mozgu) sa prejavuje poruchami spánku, nesústredenosťou, spomalenou rečou, niekedy i obrnou lícneho nervu. Po odznení infekcie v osemdesiatich percentách prípadov dochádza k úplnému uzdraveniu. U ostatných pacientov pretrvávajú neurologické ťažkosti v zmysle nižšej neurologickej výkonnosti, psychických porúch, pozvoľna ustupujúcej obrny tvárového nervu, prípadne aj zhoršením sluchu. Pri meningoencefalitíde dochádza k úmrtiu vo výnimočných prípadoch.
Meningoencefalomyelitída (zápal mozgových blán, mozgu a aj miechy) sa prejavuje stratou reflexov, chabou obrnou svalov ramien, krčných svalov a zriedka aj obrnou ostatných svalových skupín, ktorá čiastočne alebo úplne znemožňuje pohyb daných svalových skupín. Po vyliečení, v sedemdesiatich percentách prípadov, pretrvávajú dlhší čas svalové obrny. Vyskytujú sa aj dlhotrvajúce poruchy nervového systému, ako pri ostatných formách ochorenia. Pri tomto type ochorenia dochádza k úmrtiu až pri dvoch percentách prípadov.
Pri diagnostike ochorenia sa, okrem anamnézy a neurologického vyšetrenia, používa aj sérologické krvné vyšetrenie, ktoré sa dá použiť nielen na dokázanie imunitnej odpovede organizmu pri akútnej infekcii ale aj na sledovanie očkovania. Kliešťová encefalitída sa vyšetruje zo séra, dokazujú sa protilátky IgM a IgG.
Kliešťová encefalitída sa nedá priamo liečiť. To znamená že neexistujú antivirotiká, ktoré priamo ničia tento vírus. Terapia sa preto obmedzuje na, symptomatické a ošetrovateľské opatrenia ako napríklad - pokoj na lôžku, podávanie liekov proti bolesti, proti kŕčom a stálym dohľadom. Preto sa odporúča prevencia v podobe očkovania.
Vakcína proti kliešťovej encefalitíde nie je -toho času- na Slovensku kategorizovaná a teda nie je hradená poisťovňami. S očkovaním možno začať kedykoľvek počas roka, ale najlepšie počas zimných mesiacov. Zimné mesiace sú vhodné aj na preočkovanie, pretože je vtedy aktivita kliešťov najnižšia a organizmus má dostatok času na vytvorenie protilátok. Očkovať možno dospelých ako aj deti. Základné očkovanie pozostáva z troch dávok. Druhá dávka sa dáva po jednom až troch mesiacoch po podaní prvej a tretia po deviatich až dvanástich mesiacov. Existuje aj skrátená schéma očkovania, v prípadoch kedy je podozrenie že sa pacient infikoval vírusom. Vtedy sa počas inkubačnej doby očkuje tromi dávkami, pričom druhá dávka sa podáva už po dvoch týždňoch. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky. Kompletné očkovanie chráni minimálne počas troch rokov, preto sa každé tri roky preočkováva takzvanou booster dávkou.
Očkovanie možno aplikovať všetkým osobám, ktoré o to požiadajú svojho lekára. Odporúča sa ale osobám, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku nákazy - ako napríklad pracovníkom lesných závodov, poľovníkom alebo aj chatárom, či ľuďom ktorý sa často zdržiavajú v lese, hoc aj rekreačne. Vhodnosť očkovania musí posúdiť vždy lekár ktorý očkovanie predpisuje a aj vykonáva.
V prípade neočkovaných osôb, u ktorých je predpokladaná infekcia, je možné podať aj hyperimúnny gamaglobulín. Treba si však uvedomiť, že v prípade detí, môže jeho podanie spôsobiť ťažší priebeh ochorenia.
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára