13/01/2023

,

Hormóny tukového tkaniva

No comments  

Tukové tkanivo človeka patrí medzi spojivové tkanivá. Skladá sa hlavne z tukových buniek (adipocytov), ktoré sú obklopené väzivovým tkanivom a krvnými vlásočnicami. Čo sa týka jeho umiestnenia - nachádza sa hlavne pod kožou, v okolí vnútorných orgánov, svalov, v kostnej dreni a v prsiach. Jeho najdôležitejšou úlohou je ukladanie energie vo forme tuku. Proces ukladania a uvoľňovania tuku je regulovaný najmä hormonálne, pričom sa jedná o veľmi dynamický dej - kedy v prípade nedostatku energie, bunka tuk vylučuje a v prípade nadbytku energie tuk zasa aktívne hromadí. Čím si toto tkanivo pravidelne obnovuje svoj objem. Tukové tkanivo ďalej slúži ako izolačný materiál, čiže chráni organizmus pred okolitým chladom. Okrem toho obaľuje aj vnútorné orgány, čím plní aj ochrannú funkciu voči mechanickým vplyvom. A v neposlednom rade je aj zdrojom viacerých hormónov, čo z neho robí najväčší orgán s vnútorným vylučovaním v tele. Z metabolického hľadiska sa delí na tri typy a to : biele, hnedé a béžové.

Biele tukové tkanivo je tvorené adipocytmi, ktoré majú len jednu veľkú vakuolu. A ich jadro spolu s ostatnými organelami je uložené na okraji bunky, v blízkosti membrány. Samo o sebe slúži ako zásobáreň energie. No mimo toho chráni organizmus pred tepelnými a mechanickými vplyvmi. Okrem ukladania tuku dokáže aj vylučovať viaceré hormóny, rastové faktory, enzýmy a molekuly medzibunkovej signalizácie (čiže cytokíny). Taktiež obsahuje receptory na väčšinu faktorov, ktoré sa podieľajú na ovládaní procesov súvisiacich s trávením - vrátane príjmu potravy, výdaja energie, rovnováhy vnútorného prostredia ale aj výšky krvného tlaku.

Biele tukové tkanivo sa nachádza hlavne v podkoží a v okolí vnútorných orgánov. V podkožnom tukovom tkanive sa vyskytuje vyššia koncentrácia leptínu a adiponektínu. Na druhej strane, tukové tkanivo ktoré sa vyskytuje v okolí orgánov obsahuje vyššie koncentrácie interleukínu-6 (IL-6) a “inhibítoru aktivátora plazminogénu 1” (PAI-1).

Tukové tkanivo sa okrem adipocytov skladá aj z pre-adipocytov, fibroblastov, endotelových buniek, lymfocytov a makrofágov.

Zásoby tukového tkaniva s významnou mechanickou funkciou (napríklad v očnici) sa nevyčerpajú ani pri dlhodobej hladovke.

Hnedé tukové tkanivo tvoria adipocyty v ktorý sa hromadí veľké množstvo malých tukových kvapôčiek. Rovnako obsahuje aj veľmi veľa mitochondrií, čím sa umožňuje okamžité spracovanie tukov a mastných kyselín na tvorbu tepla. Je to špecializované a cievne veľmi dobre zásobené tkanivo, ktoré sa vyskytuje väčšinou u novorodencov (a v živočíšnej ríši u zvierat, ktoré spia cez zimu). Všeobecne sa predpokladá že hnedé tukové tkanivo majú len novorodenci, pričom u dospelých ľudí sa nenachádza. No súčasné výskumy ukazujú, že sa bunky hnedého tukového tkaniva dospievaním nestrácajú a nachádzajú sa aj u dospelých - sú len roztrúsené v bielom tukovom tkanive.

Bunky bieleho tukového tkaniva sa však dokážu premeniť na hnedé, poprípade dokážu (aspoň dočasne) prevziať ich funkciu. To znamená, že namiesto ukladania energie, tuk spaľujú aby vyprodukovali teplo. Tento jav nastáva ako odpoveď organizmu na dlhodobé vystavovanie chladu. Pričom po odznení chladných podmienok sa bunky postupne vracajú do svojho pôvodného nastavenia.

Premena bieleho tukového tkaniva na tkanivo hnedé sa označuje ako hnednutie. V procese hnednutia sa medzi bielymi a hnedými bunkami nachádza ešte jeden medzistupeň, ktorého bunky sa volajú béžové. Béžová tuková bunka je teda mix bunky bielej a hnedej, pričom spĺňa funkciu hlavne tej hnedej. Toto tkanivo môžeme nájsť v okolí svalov, alebo na rôznych častiach tela (hlavne na hrudi a okolo krku) a vo väčšom počte na rôznych častiach tela u ľudí, ktorý sa pravidelne vystavujú chladnému prostrediu, pri ktorom sa ešte nespúšťa tzv. triašková termogenéza (čiže keď človeka netrasie od zimy). Hnednutie však dokážu spustiť aj niektoré látky, ktoré sa nachádzajú v potrave, napríklad kapsaicín z čili papričiek, resveratrol z červeného vína a mentol zo žuvačiek, ktorý aktivuje chladové receptory. No na potvrdenie účinkov týchto látok sú potrebné ešte ďalšie štúdie.

Čo sa týka farieb tukového tkaniva, tak okrem týchto troch existuje aj takzvané ružové - čiže - ružové tukové tkanivo. To bolo objavené u myší, v ktorých hrá dôležitú úlohu pri produkcii mlieka počas tehotenstva a počas obdobia laktácie. Predpokladá sa, že existuje aj u ľudí. Ružové tukové tkanivo vzniká premenou z bieleho, preto má veľa možností tuk ukladať ale aj spracovať. Názov “ružové” dostalo hlavne preto, lebo sa v okolí jeho buniek nachádza veľké množstvo eozinofilov, ktoré sa histochemickým farbením sfarbia na ružovo.

Eozinofily sa farbia na ružovo histologickým farbivom Eozín.

Hormóny Tukového tkaniva

Tukové tkanivo sa považuje za najväčší endokrinný orgán v ľudskom tele. Pretože v ňom prebieha výroba a premena hormónov, peptidov, transportných proteínov či iných faktorov - ktoré sa podieľajú na regulácii metabolizmu, riadenia príjmu potravy a riadenia zápalových procesov. Z tukového tkaniva sú za ich tvorbu zodpovedné adipocyty, preadipocyty, imunitné, endotenionálne a ostatné bunky ktoré sa nachádzajú v okolitom väzivovom tkanive. Avšak pre krátkosť tejto seminárnej práce sa budeme venovať len niektorým hormónom a proteínom, ktoré sa vytvárajú len v adipocytoch.

Leptín

Leptín je hormón, ktorý vyrábajú hlavne adipocyty a enterocyty z tenkého čreva. Tento hormón pomáha pri regulovaní energetickej rovnováhy a to tým, že potláča hlad (čiže obmedzuje príjem potravy). Sám o sebe informuje mozog o množstve zásob telesného tuku. Takže čím je jeho hladina nižšia, tým je človek hladnejší. Nízku hladinu leptínu majú hlavne chudí ľudia (a zasa patologicky veľmi nízku hladinu majú ľudia, ktorý trpia hladom, poprípade trpia anorexiou alebo bulímiou), zatiaľ čo ľudia s nadváhou, či obezitou majú jeho hladiny vysoké. Hlavne obezita sa považuje za stav leptínovej rezistencie, kedy mozog nereaguje na hormonálne signály o sýtosti. Niektoré štúdie naznačujú že existujú látky v potrave (a konkrétne fruktóza), ktoré majú negatívny vplyv na fungovanie leptínu v tele (čiže potláčajú jeho účinok a preto je človek po najedení, stále hladný).

Okrem tejto hlavnej signalizačnej funkcie sa leptín podieľa aj na znižovaní vnútrobunkových lipidov, zvyšuje vychytávanie glukózy bunkami a ovplyvňuje pečeňovú glukoneogenézu. Počas obdobia puberty hrá úlohu v aktivovaní a v ovládaní rýchlosti akou organizmus dospieva.

Hladiny leptínu sa zvyšujú aj pri akútnych infekciách a pri zvýšenej koncentrácii glukokortikoidov a prozápalových cytokínov. Predpokladá sa, že je to jedna z mnohých imunitných odpovedí, kedy sa organizmus snaží nežiadúcich votrelcov (čiže baktérie, vírusy, parazity atp.) doslova vyhladovať tým, že zníži príjem potravy. Naopak hladiny leptínu znižuje chlad, rastový hormón, hormóny štítnej žľazy a melatonín.

Leptín pochádza z gréckeho slova “leptos” čo znamená ľahký, tenký alebo malý.

Leptín vyrábajú hlavne bunky bieleho a hnedého tukového tkaniva. V menšom počte ho vyrábajú bunky tenkého čreva, placenta, vaječníky, epitel prsnej žľazy, žalúdočná sliznica, hypotalamus, hypofýza a kostrové svaly.

Melatonín podmieňuje cirkadiánny rytmus človeka a “časuje” metabolizmus ako aj ďalšie fyziologické procesy.

Adiponektin

Adiponektín je hormón, ktorý sa tvorí len v adipocytoch. Zapája sa do regulácie hladiny glukózy, mastných kyselín a pôsobí ako ochranný faktor proti zmenám, ktoré zapríčiňuje obezita a rozvinutý metabolický syndrómom. Na rozdiel od leptínu sa jeho hladina zvyšuje pri chudnutí a pri nadváhe sa zasa znižuje.

Adiponektín zvyšuje svalovú oxidáciu voľných mastných kyselín a pôsobí aj na zvýšenie absorpcie glukózy a triacylglycerolov - tukovými a svalovými bunkami. Sám o sebe stimuluje tvorbu protizápalových interleukínov, ďalej znižuje tvorbu reaktívnych kyslíkových radikálov (ktorá je vyvolaná vysokou hladinou glukózy v endoteliálnych bunkách). A znižuje aj premenu makrofágov v cievnom endotele na tzv. penové bunky. Dôsledkom čoho adiponektín bráni vzniku aterosklerózy.

Jeho koncentrácia však klesá s vekom a jeho hladina je o cca 40% vyššia u žien, než u mužov. Jeho hladiny však patologicky klesajú pri stúpajúcom množstve tuku v okolí vnútorných orgánov a brucha. Ďalej má na jeho hladiny negatívny vplyv fajčenie, diabetes druhého typu, vysoký krvný tlak, srdcové zlyhávanie a vyššie koncentrácie CRP a triacylglycerolov. Na jeho nízku hladinu má ďalej vplyv aj pôsobenie psychického stresu. Pokles hladiny adiponektínu je však najvýraznejší pri obezite, kedy jeho nízka koncentrácia prispieva k aktivácii zápalu, ktorý vedie ku vzniku aterosklerózy.

Metabolický syndróm je súborom niekoľkých ochorení. A to centrálnej obezity (obvod pása u mužov rovných alebo viac ako 102 cm, u žien rovných alebo viac ako 88 cm), poruchy glukózovej tolerancie (hyperglykémia alebo diabetes mellitus 2. typu), artériovej hypertenzie (tlak krvi rovných alebo viac ako 130/85 mmHg), zníženej hodnoty HDL cholesterolu a zvýšenej hodnoty triglyceridov. (MUDr. Iveta Maskaľová /v Medirex)

Rezistín

Rezistín je hormón, ktorý sa štrukturálne podobá adiponektínu. Vylučujú ho hlavne adipocyty, ale taktiež aj imunitné a epiteliálne bunky ciev. Najviac sa však vyskytuje v pre-adipocytoch, ktoré obsahujú až trojnásobok jeho koncentrácie (v porovnaní so zrelými adipocytmi). Čo naznačuje, že má vplyv aj na tvorbu nových tukových buniek. V organizme ako celku pôsobí na metabolizmus - tak povediac - opačne ako adiponektín. Teda zvyšuje glukoneogenézu pečene, pôsobí na zvýšenie hladiny LDL, pričom urýchľuje aj jeho ukladanie do stien cievneho systému (čo negatívne vplýva na rozvoj aterosklerózy). Predpokladá sa, že Rezistín zohráva určitú úlohu v diabete, pretože podporuje zvýšenie inzulínovej rezistencie a to práve podporou pečeňovej glukoneogenézy. Laboratórne podávanie anti rezistínových protilátok obéznym myšiam preukázalo úpravu hladiny cukru v krvi ako aj úpravu fungovania inzulínu.

Čo sa týka imunity, tak Rezistín pôsobí na zvýšenie vylučovania zápalových interleukínov a ďalej zvyšuje aj výrobu molekúl, ktoré umožňujú leukocytom priľnúť a pohybovať sa - medzi bunkami cievneho systému. Hladina Rezistínu je vysoká u obéznych ľudí. V prípade chudých ľudí je hladina Rezistínu nižšia. Okrem množstva tukového tkaniva má na hladinu Rezistínu vplyv aj vylučovanie interleukínov v prítomnosti bakteriálnych antigénov. Pre toto imunologické prepojenie sa predpokladá, že Retistín je spojkou, ktorá spája vznik inzulínovej rezistencie s niektorými chronickými zápalmi. Na potvrdenie tohto tvrdenia sa však musia vykonať ďalšie štúdie.

Rezistín dostal svoje meno vďaka tomu, že spôsobuje zvýšenú rezistenciu na inzulín (čo spôsobuje komplikácie pri liečbe diabetu).

Monocytový chemoatraktantový proteín-1 (MCP-1), adhezívna molekula 1 vaskulárnych buniek (VCAM-1) a intercelulárna adhézna molekula 1 (ICAM-1)

FABP 4

“Proteíny viažuce mastné kyseliny” (FABP) sú skupina proteínov, ktoré slúžia na transport mastných kyselín, lipidov a ostatných hydrofóbnych molekúl ako sú napríklad eikozanoidy a retinoidy. Tieto transportné proteíny prenášajú spomínané látky z vonkajšej strany bunkovej membrány do vnútra bunky na ďalšie spracovanie. Takže v tele, sami o sebe, ovplyvňujú metabolizmus mastných kyselín. Skupina proteínov FABP tvorí 12 molekúl, pričom väčšina z nich je špecifická pre jeden určitý orgán. FABP 4 sa vyskytuje hlavne v adipocytoch, ktorý okrem spomínaného transportu mastných kyselín a lipidov vplýva aj na zápalové procesy a inzulínovú rezistenciu.

FABP = Fatty-Acid-Binding Proteins

Eikozanoidy sú veľká skupina signálnych molekúl.

Retinoidy sú molekuly podobné vitamínu A, ktoré majú rovnaký, alebo podobný účinok ako vit.A.

FABP 1 = Pečeň , FABP 2 = črevá, FABP 3 = svaly a srdce, FABP 4 = Tukové tkanivo, FABP 5 = Koža (súvisí so psoriázou), FABP 6 = Bedrovník (tj ileum), FABP 7 = mozog, FABP 8 = periférny nervový systém, FABP 9 = semenníky , FABP 10 = ? , FABP 11 = vaječníky, vyskytuje sa primárne u rýb, FABP 12 = očná sietnica a v hlodavcoch aj semenníky

ASP

ASP, čiže proteín stimulujúci acyláciu sa vylučuje adipocytmi a je produktom štiepenia komplementu 3 (C3). Svoj názov dostal vďaka výraznému stimulačnému účinku na tvorbu triacylglycerolov v adipocytoch a v kožných fibroblastoch. Je tiež známy pre svoj vplyv na zvýšenie transportu glukózy do buniek a tlmiaci účinok na “hormón-senzitívnu lipázu” (čím bráni uvoľňovaniu tukových zásob).

Celkovo sú zvýšené hladiny ASP prítomné pri obezite, v detskom veku a u chudých a obéznych diabetikov. Jeho koncentrácie v sére sa zvyšujú po jedle, čím uľahčuje tvorbu a ukladanie triacylglycerolov. Jeho nedostatok (či už spôsobený ochorením alebo liekmi) spôsobuje zvýšenie hladiny mastných kyselín po jedle, ktoré spolu so sníženou tvorbou triacylglycerolov vplýva na znižovanie hmotnosti telesného tuku, čo by sa mohlo v budúcnosti využiť pri liečbe obezity. Na potvrdenie tohto liečebného účinku sú ale potrebné ďalšie štúdie.

ASP = Acylation stimulating protein

Acylácia = reakcia v ktorej sa acylová skupina naviaže na inú organickú molekulu. Acyl je jednoväzbová skupina, ktorá vzniká odtrhnutím OH skupiny z karboxylovej kyseliny. Npr. acyl kyseliny octovej = acetyl.

Fibroblast je základná bunka väziva. Produkuje stavebné zložky medzibunkovej hmoty väziva, hlavne kolagén.

“Hormon-senzitivna lipáza” umožňuje uvoľnenie tukových zásob. Katalyzuje reakciu v ktorej sa z jednej molekuly triacylglycerolu uvoľnia 3 molekuly mastných kyselín a jeden glycerol.

Visfatín

Visfatín je enzým, ktorý sa dlho považoval za hormón. Jeho nový názov je nikotínamid fosfo-ribozyl-transferáza. Má dve formy a to intracelulárnu (iNAMPT) a extracelulárnu (eNAMPT). Intracelulárna forma sa zapája do metabolizmu nikotínamidov. Nachádza sa v každej bunke, ale najviac v pečeni kde má až 10 násobnú aktivitu oproti iným orgánom. Jeho aktivita sa znižuje starnutím organizmu, pri obezite a pri dlhodobých chronických zápaloch. Čoho dôsledkom môže byť spustenie ciest pre vznik inzulínovej rezistencie. Na druhú stranu sa jeho aktivita zvyšuje chudnutím a cvičením.

Extracelulárna forma tohto enzýmu sa funkčne líši od tej intracelulárnej a celkovo bola jej funkcia horšie pochopená či prebádaná. Preto sa dlho považovala za viacero enzýmov, cytokínov a aj hormón, kvôli čomu dostala viacero názvov.

Extracelulárna forma tohto enzýmu je vylučovaná mnohými bunkami ľudského tela, ale najviac adipocytmi v podobe monoméru alebo diméru. V podobe monoméru má prozápalové účinky, zatiaľ čo dimérna forma proti týmto zápalovým účinkom chráni. Sama o sebe však prechádza do buniek, ktoré majú nízke hladiny intracelulárnej formy enzýmu NAMPT (čiže najmä do pankreatických beta buniek a do mozgových neurónoch) čím vplýva na ich energetický metabolizmus. V niektorých štúdiách bola táto extracelulárna forma skúmaná skôr ako cytokín, pri ktorom sa ukázalo, že zvyšuje rýchlosť dozrievania skorších vývojových štádii B-buniek (lymfocytov) v prítomnosti interleukínu 7 a ďalšieho cytokínu nazývaného ako “faktor kmeňových buniek” (SCF), čo má vplyv na pripravenosť imunitného systému.

Ďalej sa dlho predpokladalo, že sa extracelulárna forma NAMPT viaže na inzulínové receptory, pričom by na bunky mal mať podobný vplyv ako inzulín. Lenže ďalšie štúdie tento vplyv nepotvrdili, pretože fyziologická koncentrácia extracelulárneho NAMPT je 40 až 100-krát menšia než je pri inzulíne. Okrem toho schopnosť enzýmu viazať sa a aktivovať inzulínový receptor - sa musí ešte potvrdiť ďalšími štúdiami, pretože štúdia, na ktorej bola postavená prvotná myšlienka, bola stiahnutá.

iNAMPT katalyzuje reakciu = nikotínamid + 5-fosforibosyl-1-pyrofosfát na nikotínamid mononucleotid + pyrofosfát. Toto je prvý krok v biosyntéze NAD+.

Kvôli svojmu vplyvu na dozrievanie B-buniek bol v starších štúdiách eNAMPT nazvaný ako “faktor posilňujúci bunkové kolónie pre-B-buniek” (PBEF1 = pre-B-cell colony-enhancing factor 1)

TNF-α

“Tumor necrosis faktor alfa” (TNF-α) sa v tele vylučuje vo forme cytokínu a adipokínu. Ako cytokín slúži na bunkovú signalizáciu v imunitnom systéme. Spúšťa zápalový proces, je schopný vyvolať horúčku, bunkovú apoptózu a dokáže reagovať na sepsu prostredníctvom interleukínov 1 a 6. Cytokínovú formu TNF-α vylučujú hlavne makrofágy, monocyty, neutrofily a bunky cievnej steny (čiže hladkého svalstva a endotelu ciev).

Ako adipokín (čiže signálna molekula ktorú vylučujú bunky tukového tkaniva) má negatívny vplyv na vznik inzulínovej rezistencie, tým - že fosforyluje serínové zvyšky inzulínového receptora, čím blokuje prenos signálu. Z toho dôvodu sa spája so vznikom cukrovky druhého typu počas obezity, ktorá zápalovú odpoveď organizmu zvyšuje. Čo sa týka metabolizmu, tak adipokínová forma TNF-α sa podieľa na stimulácii lipolýzy, zvyšuje aj lipogenézu v pečeni a pôsobí na atrofovanie hnedého tukového tkaniva.

Apoptóza je programovaná smrť bunky. Npr keď vnútorné mechanizmy v bunke zistia, že sa bunka ako celok zvrhla na nádorovú, mechanizmus nariadi jej smrť.

Fosforylácia je chemická reakcia, ktorej výsledkom je pridanie jednej alebo viacerých fosfátových skupín (PO43-) na proteíny, alebo na iné organické molekuly. Môže meniť štruktúru proteínov, ktoré fungujú ako enzýmy a tým mení ich funkciu a aktivitu.

Lipolýza je proces ktorý prebieha v tukovom tkanive. Tuková rezerva sa mení na energiu. Molekuly triacylglycerolu sú hydrolyzované na voľné mastné kyseliny a glycerol.

Lipogenéza je proces, ktorý sa vyskytuje hlavne v tukovom tkanive, ale prebieha aj v pečeni. Tento proces je závislý od jedla. Stimulovaný je potravou s vysokým obsahom sacharidov a potom aj zvýšením hladiny triacylglycerolov po jedle. Pričom inhibovaný je hladom a príjmom polynenasýtených mastných kyselín (npr Omega-3).

PAI

“Inhibítor aktivátora plazminogénu 1” (PAI-1) je proteín, ktorý reguluje fibrinolýzu väzbou na molekulu “tkanivového aktivátora plazminogénu”. Čoho dôsledkom spomaľuje rozpúšťanie fibrínu. A tým pádom podporuje tvorbu krvných zrazenín. PAI-1 produkujú hlavne bunky cievnej steny, ďalej krvné doštičky, bunky imunitného systému, pečene a v neposlednom rade aj adipocyty.

Výskumy ukázali, že množstvo produkovaného PAI-1 adipocytmi závisí od množstva tuku, ktorý je uložený v bunke. Takže čím je bunka väčšia (a hmotnosť celkového tukového tkaniva je tiež väčšia), tým väčšia je aj produkcia PAI-1. Štúdie ďalej ukázali, že tukové tkanivo z okolia vnútorných orgánov vytvára väčšie množstvo tohto inhibítora než tkanivo podkožného tuku. Na jeho vylučovanie adipocytmi však nemá vplyv len množstvo uloženého tuku, ale aj inzulín, glukokortikoidy, angiotenzín 2 a niektoré mastné kyseliny (ktoré jeho vylučovanie zvyšujú) a opačný efekt majú TNF-alfa a katecholamíny (ktoré jeho vylučovanie zasa znižujú).

Porušenie rovnováhy v produkcii PAI-1 má za následok zvýšenie rizika vzniku aterosklerózy a infarktu myokardu, ktoré najviac narastá pri obezite.

Plazminogén je enzým, ktorý rozoberá viaceré bielkoviny cirkulujúce v krvi. Najviac je však zameraný na fibrín. Jeho nedostatok spôsobuje tvorbu krvných zrazení (a teda embólie) a jeho prebytok spôsobuje stavy krvácania.

IL6

Interleukin 6 je cytokín, ktorý je produkovaný leukocytmi. Má dve funkcie - a to prozápalovú a protizápalovú. Prozápalovú vo forme cytokínu vylučuje okrem leukocytov aj cievna stena, osteoblasty a v neposlednom rade i tukové tkanivom, ktoré vyrába približne 30% cirkulujúceho IL-6. Čo sa považuje za dôvod, prečo majú obézny ľudia vyššie hladiny CRP.

IL-6 s protizápalovou funkciou, je produkovaný po dlhodobej námahe - primárne bunkami kostrového svalstva, ako myokín s parakrinným mechanizmom účinku. Sám o sebe (ako molekula) však zápal netlmí. No protizápalovo pôsobí tým, že lokálne inhibuje tvorbu TNF-alfa a IL-1. Pričom zároveň aktivuje svalovú produkciu IL-1ra ako aj IL-10, ktoré pracujú proti vzniku zápalu.

Čo sa týka metabolizmu, tak IL-6 sám o sebe, dokáže zmeniť prednastavenú teplotu ľudského tela tým, že prechádza cez hematoencefalickú bariéru a v hypotalame spúšťa mechanizmus na zvýšenie telesnej teploty. Vo svaloch i v tukovom tkanive zasa podnecuje bunky k tomu aby začali páliť svoje tukové zásoby a vyrábali tak teplo.

Okrem toho, existujú štúdie na experimentálnych zvieratách, ktoré naznačujú, že IL-6 dokáže v mozgu potlačiť chuť do jedla tým, že sa naviaže na receptor hormónu GLP-1. A rovnako dokáže zapôsobiť aj na endokrinný pankreas a črevá, čím stimuluje produkciu samotného GLP-1, čo taktiež vedie k zníženiu chuti do jedla.

Vo všeobecnosti však IL-6 inhibuje “lipázový lipoproteín” (čím bráni tvorbe nových triacylglycerolov), podporuje rozpúšťanie tukových zásob a zvyšuje vychytávanie glukózy. Zvýšené hladiny tohto interleukínu sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku aterosklerózy a tým súvisiacim rizikom pre srdcovo cievny systém.

Protizápalovo IL-6, - pôsobí proti zápalu tým, že inhibuje TNF-alfa a IL-1. Pričom zároveň aktivuje IL-1ra ako aj IL-10, ktoré pracujú proti zápalu. Protizápalový IL-6 sám o sebe (ako molekula) zápal netlmí.

GLP-1 = Glukagónu podobný peptid 1 - Glucagon-like peptide-1 = je produkovaný črevnými enteroendorkinnými L-bunkami a niektorými neurónmi v mozgu pri konzumácii potravy. Pôsobí na žalúdok tým, že spomaľuje jeho vyprázdňovanie, inhibuje jeho celkový pohyb (motilitu) a znižuje sekréciu žalúdočnej kyseliny. Všetky tieto vplyvy spoločne pôsobia na znižovanie chuti do jedla a okrem iného znižujú aj výkyvy glukózy v krvi po jedle.

Estradiol

Estradiol je jeden z mnohých ženských pohlavných hormónov. Tvorí sa najmä vo folikuloch vaječníkov, ale aj v iných tkanivách ako sú semenníky, nadobličky, bunky tukového tkaniva, pečene, prsníkov a aj mozgu. Estradiol sa v tele vytvára z cholesterolu. Hlavná cesta zahŕňa tvorbu androstendiónu, ktorý sa potom aromatázou premieňa na estrón a následne sa premieňa na estradiol. Alternatívne sa môže androstendión premeniť aj na testosterón, ktorý sa potom následne v adipocytoch pretvorí na estradiol. Okrem toho sa tukové tkanivo zapája do tvorby estradiolu tým, že vyrába jeho aktívne prekurzory z ktorých sa potom ďalej estradiol syntetizuje. Tieto prekurzory tukové tkanivo v sebe ukladá, čím pôsobí ako dlhotrvajúca rezerva estradiolu, z ktorej ženské telo čerpá aj po menopauze.

Záver

Tukové tkanivo je v prvom rade zásobáreň energie, ale súčasne aj najväčší endokrinný orgán v ľudskom tele. Cytokíny, hormóny a rastové faktory, ktoré vytvára - ovplyvňujú všetky tkanivá a orgány. No, ale ako sa dokáže podieľať na fyziologickom fungovaní ľudského tela - rovnako dokáže spôsobiť alebo aj zhoršiť rôzne iné patologické procesy, poprípade dokáže zosilniť prebiehajúce zápalové ochorenia.

Výskum sa preto zameriava na hormóny tukového tkaniva, aby sa preskúmal ich vplyv na inzulín a metabolizmus lipidov. Existuje dôkaz, že aj zápal nízkeho stupňa v tukovom tkanive vedie k poruche tvorby hormónov (a iných cytokínov), čo prispieva ku vzniku komplikácii pri obezite (ako je napríklad cukrovka druhého typu, ateroskleróza atp.). Je preto dôležité pochopiť všetky signálne cesty, ktorými hormóny tukového tkaniva kontrolujú metabolizmus, aby sa potom dali následne využiť v prevencii a na liečbu patologických stavov, ktoré sú spôsobené (hlavne) civilizačnými chorobami.


Zoznam internetových zdrojov

  1. Bézayová, Tatiana MUDr. CSc.
    • TUKOVÉ TKANIVO ČLOVEKA
    • Unilabs
    • 1 Apríl 2018
    • Accessed 28 January 2022
    • Linka
  2. Csomová, Martin
    • Maturácia hnedého tukového tkaniva
    • Bakalárska práca. Univerzita Karlova Přírodovědecká fakulta
    • 2021
    • Accessed 28 January 2022
    • Linka
  3. Z Xing, J Gauldie, G Cox, H Baumann, M Jordana, X F Lei, and M K Achong
    • IL-6 is an antiinflammatory cytokine required for controlling local or systemic acute inflammatory responses
    • 15 Január 1998
    • J Clin Invest. 1998 Jan 15; 101(2): 311–320.
    • doi: 10.1172/JCI1368
    • PMCID: PMC508569
    • PMID: 9435302
    • Accessed 28 January 2022
    • Linka
  4. Wikipedia
    • Adiponektin
    • Estradiol
    • Leptin
    • Hormony tukové tkáně
    • Acylation stimulating protein
    • Adiponectin
      • 21 Október 2022
      • Accessed 24 January 2022
      • Linka
    • Adipose tissue
    • Estradiol
    • Fatty acid-binding protein
      • 12 September 2021
      • Linka
    • Fatty acid-binding protein
      • 12 September 2021
      • Linka
    • Interleukin 6
    • Perilipin-1
      • 26 September 2022
      • Linka
    • Resistin
    • Tumor necrosis factor
    • Visfatin
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---

0 comments:

Zverejnenie komentára