Alergia je prehnaná odpoveď organizmu na alergény - čiže látky, ktoré sa v našom okolí bežne vyskytujú, a sú vo väčšine prípadov neškodné. Imunitný systém tieto látky po vniknutí do organizmu označí ako cudzie a okamžite na ne zareaguje a to výrobou protilátok zo skupiny imunoglobulínov E. Tie následne vyvolajú uvoľnenie zápalových cytokínov a iných bielkovín, ktoré spôsobia alergické prejavy, ako napríklad svrbenie, opuch, vyrážka či dýchacie ťažkosti. Ľudské telo dokáže vyrobiť niekoľko druhov protilátok IgE, pričom každý z nich dokáže reagovať na iný, konkrétny alergén.
Napríklad, jedna protilátka IgE môže byť zodpovedná za reakciu na peľ stromov, iná za reakciu na roztoče a ďalšia za reakciu na oriešky. Výsledky laboratórnych testov, ktoré sa zameriavajú na určenie druhu ako aj množstva protilátok IgE sa používajú na diagnostiku alergií a určenie, že na aký alergén je pacient citlivý. Pričom liečba alergii spočíva hlavne v odstránení alergénu z prostredia pacienta a potom v užívaní liekov, ako sú antihistaminiká a glukokortikoidy, ktoré zmierňujú alergické prejavy.
O tom, či sa u človeka vyvinie alergia, rozhodujú dva faktory: 1: genetická výbava daného jedinca (gén pre alergiu, ktorý kontroluje tvorbu alergickej protilátky – imunoglobulínu E a rozvoj zápalu, ktorý vedie k alergickej reakcii, leží na piatom z celkových 46 chromozómov), 2: expozícia (vystavenie sa) alergénu – čiže látke, ktorá spôsobí nežiaducu alergickú reakciu. A to v dostatočnom množstve, aby organizmus zareagoval prehnane (Unilabs.sk)
Imunoglobulín E je druh protilátky, ktorý sa vyskytuje len u cicavcov. Je neoddeliteľnou súčasťou imunitnej odpovedi organizmu voči parazitom, no zároveň hrá dôležitú úlohu pri vzniku alergií. Jeho normálna koncentrácia sa u zdravých jedincov pohybuje okolo 100 ng/ml. Čo je rozdiel oproti IgG, ktorý sa v plazme nachádza v koncentráciách od 5 do 10 mg/ml.
Imunoglobulín E je monomerný glykoproteín, čiže jedna bielkovinová molekula, ktorá obsahuje aj sacharidové zložky. Ako celok sa skladá z dvoch ťažkých a dvoch ľahkých reťazcov, ktoré sú spojené tzv. disulfidickými väzbami. Každý ťažký reťazec obsahuje jednu variabilnú a štyri konštantné domény. Zatiaľ čo ľahké reťazce obsahujú len jednu variabilnú a jednu konštantnú doménu. Variabilná doména je zodpovedná za pripájanie sa na konkrétny antigén - preto sa jej tvar a štruktúra mení podľa typu alergénu, na ktorý je určená. Zatiaľ čo konštantná doména sa podieľa na vzájomnej interakcii, napríklad s receptormi na povrchu žírnych buniek alebo eozinofilov.
Okrem svojej “hlavičky” má protilátka aj svoju “nožičku”, ktorá sa viaže na rôzne receptory. V prípade IgE sa jedná o Fc časť, ktorá svoj názov dostala kvôli tomu, pretože sa ľahko kryštalizuje (F crystallized). Táto Fc časť dokáže zapadnúť do Fc receptora na povrchu žírnych buniek ako aj bazofilov, eozinofilov a makrofágov. Vďaka tomuto zapadnutiu sa buď aktivujú signálne dráhy v imunitnej bunke čo povedie k vypusteniu cytotoxických chemikálií, alebo vďaka tomu dokáže makrofág ľahšie pohltiť alergén (pretože makrofág nedokáže bez protilátok dostatočne dobre “zachytiť” alergén - pretože sa mu “šmýka”. Obrazne by sa dalo povedať, že v tomto prípade sú protilátky ako “uterák, za pomoci ktorého dokážeme chytiť šmykľavého kapra, keď ho vyberáme z vane”.)
Na rozdiel od iných imunoglobulínov nemá IgE tzv. pántovú oblasť. Namiesto toho sa na alergén viaže priamo cez svoje variabilné domény za pomoci peptidových a vodíkových väzieb. Vďaka čomu dokáže imunitný systém rýchlejšie reagovať na alergén. Okrem toho sú imunoglobulíny E silnejšie glykozylované než iné protilátky. Zároveň vďaka glykozylácii dokáže telo vytvárať protilátky proti väčšiemu množstvu alergénov.
Pántová oblasť (Hinge Region (čítaj “Hindž rídžn” )) je miesto na protilátke, kde reťazce vytvárajú tvar písmena Y (obrazne by sa dalo povedať že je to “krk protilátky”, lebo sa nachádza medzi hlavičkou ( V ) a nožičkou ( I )). “Pántová” sa volá preto, lebo na tomto mieste je molekula trochu ohybná, čo umožňuje protilátke aby sa lepšie prichytila k antigénu (kedy sa ramienka hlavičky protilátky otvoria, alebo zavrú - ako ústa), alebo aby sa dokázala prichytiť na dva antigény súčasne (kedy sa ramienka protilátky roztiahnu aby sa naviazali na dve rozdielne molekuly).
Glykozylácia znamená pridanie cukrov (glukózy či iných monosacharidov) na proteínovú molekulu.
Výroba IgE
Keď alergén vstúpi do organizmu po prvýkrát, imunitné bunky naň zareagujú ako na cudziu molekulu. Makrofágy a dendritické bunky alergén pohltia, rozštiepia a nakoniec vystavia jeho časti na svojom povrchu. Dendritické bunky vypustia cytokíny, ktoré pritiahnu T-lymfocyty. Za pomoci interleukínov (hlavne IL-12) sa spustí ich premena na pomocné TH2-lymfocyty, ktorým dendritické bunky posunú časti peptidov z rozštiepeného alergén. Novo-aktivované TH2-lymfocyty začnú produkovať cytokíny a iné interleukíny (hlavne IL-4 a IL-13), ktoré pritiahnu B-lymfocyty a spustia v nich proces výroby protilátok nazvaný ako “izotypový prešmyk”.
B-lymfocyty sú pri alergických reakciách aktivované väčšinou cez TH2-lymfocyty (čiže pomocné lymfocyty typu 2). Produkcia IgE protilátok býva inhibovaná TH1-lymfocytmi, cez IFN-y (interferon gamma), ktorého produkcia sa spúšťa za pomoci FcεRII.
Izotypový prešmyk je proces, ktorý závisí od spustenia dvoch samostatných ciest. V prvom rade cytokíny IL-4 a IL-13 zapadnú do príslušných receptorov na B-lymfocyte. Tím zaktivujú jeho vnútrobunkové mechanizmy, ktoré odhalia časť genetického kódu v jadre bunky. Presne tú časť, ktorá slúži ako “recept” na výrobu protilátok. V druhom rade sa potrebný signál pre “izotypový prešmyk” spustí vtedy, keď do seba zapadnú receptory TH2-lymfocytov a B-lymfocytov (konkrétne DC40L a CD40). Týmto spôsobom TH2-Lymfocyty podajú B-lymfocytom časť z rozštiepeného alergénu. B-lymfocyty si potom prepíšu svoj “recept” a začnú produkovať také protilátky, ktoré budú reagovať s daným alergénom.
V B-lymfocyte existujú na molekulárnej úrovni dve cesty, ktoré vedú k “izotypovému prešmyku” protilátok. Prvá je priama. To znamená že sa molekula imunoglobulínu zmení priamo - z IgM na IgE - bez prechodu cez iný typ. Čoho dôsledkom je rýchlejšia výroba protilátok, no za cenu nízkej afinity voči danému alergénu. Kvôli čomu tieto protilátky nie sú tak účinné.
Druhá cesta, ktorá vedie k izotypovému prešmyku je sekvenčná. Tá zahŕňa postupný prechod imunoglobulínu z IgM na IgG a potom neskôr z IgG na IgE. Predpokladá sa že je tento proces nevyhnutný pre výrobu vysoko-špecifických protilátok, pretože IgE protilátky dedia mutácie z predošlých krokov. Pričom tieto mutácie vedú k vysokej afinite a tým pádom aj k vysokej účinnosti voči alergénu. No na druhú stranu je sekvenčná výroba protilátok o dosť pomalšia.
Obecne však platí, že imunitný systém vždy vyrába nízko afinitné protilátky ako prvé, ktoré potom nahrádza vysoko afinitnými protilátkami.
Funkcia IgE
IgE a Alergie
Imunoglobulíny E sa významne podieľajú na rozvoji a spustení alergických reakcií. Protilátka sa najprv naviaže na alergén a potom zapadne do receptoru Fc(epsilon)R1 ktorý sa nachádza na povrchu žírnych buniek, bazofilov alebo eozinofilov.
Okrem FcεRI (Fcε receptor typu I), čo je receptor ktorý obzvlášť priťahuje IgE protilátky - poznáme ešte FcεRII (Fcε receptor typu II), taktiež známý ako CD23. Čo je receptor, ktorý IgE až tak veľmi nepriťahuje. Pričom typ 1 spúšťa alergickú reakciu, zatiaľ čo typ 2 slúži ako “brzda” alergickej reakcie.
To spôsobí aktiváciu týchto imunitných buniek, čo vedie k ich degranulácii. To znamená, že bunky uvoľnia do okolitého tkaniva molekuly, ktoré sa zúčastňujú zápalového procesu. A to hlavne : IL-4, IL-13 histamín, heparín, leukotrién-C4, prostaglandín-D2 a TNF-alfa. V prípade eozinofilov ich aktivácia vedie, okrem iného, aj k vylúčeniu enzýmov a iných chemických látok, ktoré sú určené na priame ničenie škodlivých mikroorganizmov. No, bohužiaľ, tieto látky môžu poškodiť aj bunky vlastného organizmu. V okolitom tkanive sa spustí lokálna zápalová reakcia a začnú sa rozvíjať akútne príznaky alergie, ktoré môžu vyústiť do zvýšenej sekrécie hlienu (napríklad v nose), hnačiek, vyrážok, v horšom prípade do broncho-konstrik-cie a v extrémnych prípadoch môže alergická reakcia skončiť až anafylaktickým šokom.
Imunoglobulíny E zostávajú v krvnom obehu a v okolitom tkanive aj po uplynutí alergickej reakcie. A to celé týždne až mesiace. Mnohé z nich však necirkulujú, ale sú už naviazané na žírnych bunkách alebo na eozinofiloch, kde čakajú na príchod alergénu. Rovnako však zostáva otvorená aj imunitná odpoveď, ktorú sprostredkovávajú TH2-Lymfocyty a B-lymfocyty, čo znamená že po opakovanom stretnutí sa s alergénom - je telo pripravené vyrobiť ďalšie protilátky.
Zaujímavé však je, že protilátky sa nemusia vôbec vyskytovať v krvnom obehu, pričom aj alergická reakcia nemusí postihovať celý organizmus. Predpokladá sa, že produkcia IgE protilátok môže prebiehať aj čisto lokálne v nosnej sliznici u pacientov s alergickou nádchou, alebo v bronchiálnej sliznici u astmatických jedincov. Prítomnosť alergén-špecifických IgE protilátok bola totižto preukázaná aj v nosnom sekréte u pacientov s alergickou nádchou, ktorý popritom mali negatívny kožný test alebo mali nízke hladiny IgE v sére (ktoré boli špecifické voči danému alergénu).
Niektoré štúdie naznačujú, že sa IgE protilátky dokážu tvoriť (lokalizovane) aj v črevnej sliznici.
IgE a parazity
Imunoglobulín E hrá dôležitú úlohu v obrane organizmu voči ochoreniam, ktoré sú spôsobené parazitickými červami, alebo niektorými parazitickými prvokmi (ako je napríklad Plasmodium Falciparum, ktorý spôsobuje maláriu).
Čo sa týka parazitov, tak Th1-lymfocyty sú odpoveďou imunitného systém proti intracelulárnym baktériám a prvokom. Zatiaľ čo Th2-lymfocyty sú odpoveďou proti extracelulárnym parazitom.
Ako už bolo napísané v predošlej časti - aktivácia žírnych buniek vedie k uvoľneniu histamínu a iných látok, ktoré vyvolávajú zvýšenú produkciu hlienu a následne kašeľ, kýchanie, zvracanie alebo hnačky. Tento obranný mechanizmus je určený pre rýchlejšie vypudenie parazitov z tela. Zároveň sú však IgE protilátky používané Eozinofilmi na to, aby “našli” parazita a aby sa naň dokázali lepšie prichytiť. Čo vedie k vypusteniu cytotoxických chemikálií, alebo v prípade jednobunkových parazitov - ku fagocitácii.
Princíp CCD
Väčšina alergénov a najmä tých, ktoré pochádzajú z prírody (ako napríklad peľ z rastlín) je tvorená viacerými stavebnými molekulami. Tie môžu u niektorých vnímavých pacientov, spustiť alergickú reakciu. A to aj v prípade, keď sú súčasťou úplne iného alergénu - na ktorý daný pacient nie je alergický. Stáva sa to preto, lebo imunitný systém pacienta nereaguje na alergén ako celok, ale reaguje na stavebné molekuly, ktoré alergén tvoria. Čo vyvoláva skrížené reakcie, ktoré so sebou nemusia celkom súvisieť.
Tieto skrížené reakcie spôsobujú molekuly nazvané ako : “skrížene reagujúce uhľovodíkové determinanty. Čo sú glykoproteíny, ktoré sa vyskytujú v telách rastlín alebo hmyzu, a ktoré sa nevyskytujú u cicavcov. Tieto glykoproteíny sú pre organizmus cudzie a z toho dôvodu na ne reaguje tvorbou špecifických IgE protilátok, ktoré sa označujú ako anti-CCD. O klinickom význame anti-CCD protilátok, sa stále vedú diskusie a robia štúdie. Na jednej strane prevláda názor, že sú bez klinického významu. Pričom na strane druhej sa upozorňuje na fakt, že niektoré skrížené reakcie dokážu vyvolať anafylaktický šok. Klinický význam protilátok proti CCD závisí hlavne od toho, či sú hlavné alergénne zložky monovalentné alebo polyvalentné.
Čo sa týka CCD, tak na základe väzby sacharidu na proteín delíme tieto glykoproteíny na N-glykoproteíny, O-glykoproteíny, C-glykoproteíny a fosfo-glykoproteíny.
Klinický význam protilátok proti CCD závisí hlavne od toho, či sú hlavné alergénne zložky monovalentné alebo polyvalentné. Pri monovalentných alergénoch nedochádza k premosteniu protilátok a preto sa žírne bunky neaktivujú. To preto, lebo IgE protilátky nepokryjú celý alergén, alebo nepokryjú miesta, ktoré sú dostatočne blízko seba. Alergény, ktoré majú viacero CCD-znakov alebo ich majú umiestnené dostatočne blízko seba, poprípade sa CCD-znak nachádza na alergéne ktorý je monovalentný (čím sa z neho stáva polyvalentný), tak u týchto alergénov k premosteniu protilátok dochádza a tým pádom aj k aktivácii žírnych buniek.
Vyšetrenie
Celkové IgE
Koncentrácia celkových protilátok IgE je za normálnych okolností veľmi nízka. Zvýšené koncentrácie nad normu nachádzame u pacientov, ktorý trpia alergiou, parazitárnou infekciou, pľúcnou aspergilózou a myelómom. Ale čo sa týka priamo diagnostiky alergií, samostatné stanovenie celkových IgE nemá celkom význam. Pretože ani ich normálna hodnota nevylučuje prítomnosť alergického ochorenia. Vyšetrením totižto stanovujeme hladinu protilátok, ktoré cirkulujú v krvnom obehu. Ale protilátky, ktoré sa nachádzajú na slizniciach alebo sú naviazané na žírne bunky nám unikajú. Preto sa popri stanovení celkovej hladiny musia urobiť aj ďalšie vyšetrenia a testy.
Celkové IgE protilátky v sére sa dajú stanoviť pomocou bežných biochemických analyzátorov. V reakcii sa do séra pridá činidlo, ktoré obsahuje častice potiahnuté zvieracou protilátkou proti ľudským IgE. Táto častica sa naviaže na imunoglobulíny E v sére pacienta, čo vedie k tvorbe nerozpustných zhlukov, ktoré spôsobia zákal. Analyzátor zmeria tvorbu zákalu za pomoci svetla, ktorého vlnová dĺžka sa blíži infračervenému žiareniu. Rýchlosť tvorby zákalu je priamo úmerná množstvu imunoglobulínov E, ktoré sa nachádzajú v sére pacienta. Takže čím má pacient vo svojom sére viac IgE protilátok, tým rýchlejšie sa vytvorí zákal.
IgE Špecifické
V dnešnej dobe sa na zistenie alergénu (ktorý u pacienta vyvoláva alergickú reakciu) používajú metódy, ktoré pracujú na princípe sendvičového vrstvenia antigénu a protilátky. V týchto metódach je alergén naviazaný na pevný podklad - ako je napríklad hydrofilný derivát celulózy, jamka mikrotitračnej platničky, alebo magnetické častice. Na alergén sa potom naviaže protilátka zo séra pacienta. A pokiaľ sú protilátky v sére pacienta prítomné, v ďalšom kroku sa na ne naviažu ďalšie protilátky proti-ľudským-IgE, ktoré sú označené enzýmom, alebo chemickou látkou. Ktoré v poslednom kroku umožnia odčítanie množstva protilátok na základe fyzikálneho javu. Ako je napríklad zmena farby alebo svetielkovanie. Analyzátor túto zmenu odčíta a vypočíta koncentráciu protilátky v pacientskom sére.
V minulosti sa používala metóda R.A.S.T, v ktorej bola protilátka z posledného kroku označená rádioizotopom. Množstvo rádioaktivity zachytenej na určitej detekčnej zóne - bolo priamo úmerné množstvu IgE protilátok v sére, reagujúce voči danému alergénu (napríklad proti peľu z brezy). V súčasnosti sa používa E.A.S.T, čiže metóda s protilátkou, ktorá je označená enzýmom, ktorý v poslednom kroku mení farbu substrátu. Pričom namiesto rádioaktivity sa na indikáciu množstva protilátok používa sýtosť farebnej zmeny. Z čoho vyplýva, že čím je prúžok na detekčnej zóne tmavší, tým viacej má pacient vyrobených protilátok, ktoré reagujú voči danému alergénu. Obe tieto metódy však zdieľajú okrem princípu vykonania, či prítomnosti pevnej bázy kde prebieha reakcia - aj princíp vyhodnotenia.
Množstvo protilátky sa hodnotí semikvantitatívne a to v triedach od 0 do 6, kde 0 predstavuje neprítomnosť protilátok a 6 predstavuje veľmi vysokú protilátkovú odpoveď pre daný alergén.
RAST je skratka pre Radio-Alergo-Sorbent-Test.
EAST je skratka pre Enzyme-Alergo-Sorbent-Test.
Pri metóde RAST sa používal nitrocelulózový disk, zatiaľ čo pri EAST sa používa skorej tenký plastový prúžok s obdĺžnikmi nitrocelulózy, na ktoré boli nanesené antigény, ktoré tak vytvárajú detekčné zóny pre jednotlivé alergény.
Hodnotenie hladiny špecifických IgE protilátok metódou EAST sa vykonáva semikvantitatívne, za pomoci tzv. tried. Trieda 0 = neprítomnosť protilátok. Trieda 1 = veľmi nízka hladina, príznaky alergie nemusia byť prítomné. Trieda 2 = nízka hladina s miernymi príznakmi. Trieda 3 = signifikantná hladina protilátok s prítomnými klinickými príznakmi. Trieda 4 = vysoká hladina protilátok so silnejšími príznakmi. Trieda 5 a 6 = veľmi vysoká hladina protilátok so silnými príznakmi alergie.
Na vyšetrenie špecifických IgE bolo vyvinutých mnoho ďalších metód. A to jednak z dôvodu potreby zrýchlenia analýzy (pretože alergických ochorení každým rokom pribúda, čo zvyšuje aj množstvo vyšetrení ktoré je potrebné urobiť), ale aj z dôvodu, že sa vedecké poznanie o alergénoch sa taktiež posúva. Modernejšie metódy využívajú princíp dvojkrokovej chemiluminiscencie. Za pomoci tejto metódy je možné zistiť nielen alergén, na ktorý je pacient citlivý, ale aj presný komponent - teda časť molekuly z ktorej sa alergén skladá.
Pri chemiluminiscencii analyzátor napipetuje najprv magnetické častice, ktoré sú potiahnuté časťou alergénu, na ktorý pacienta testujeme. Pričom tento alergén má len jeden epitop, teda len jedno miesto, kde sa môže naviazať protilátka. Do reakcie sa pridá sérum pacienta a druhá protilátka (proti IgE) s enzýmom. Po inkubácii sa častice magneticky pritiahnu na dno nádobky, ktorá sa celá premyje (čím sa odstránia všetky nenaviazané protilátky). Na konci reakcie sa do nádobky pridá substrát a enzým ho spracuje, čo spôsobí, že roztok zasvieti. Množstvo vzniknutého svetla analyzátor odčíta a prepočíta ho na koncentráciu špecifickej IgE protilátky, ktorá sa nachádzala vo vzorke séra.
Je dôležité aby sa identifikovali špecifické protilátky aj proti zvyšným častiam molekuly daného alergénu. Pretože existuje mnoho druhov rastlín alebo potravín, ktoré zdieľajú rovnaké časti molekúl, proti ktorým si telo taktiež vyrába protilátky. Tieto skrížené protilátky môžu v analýze spôsobiť falošnú pozitivitu. Čo u mnohých pacientov značne skomplikuje stanovenie “hlavného alergénu”, na ktorý sú citlivý. Poprípade to spôsobí, že pacienti nezareagujú na liečbu tak ako by mali. V horšom prípade je skrížený komponent hlavným vinníkom a vtedy u pacienta pozorujeme alergiu na viacero podobných alergénov (napríklad na arašidy, kešu oriešky, pistácie a mnohé ďalšie oriešky).
Najmodernejšie metódy stanovenia špecifických IgE protilátok využívajú technológie na základe biočipu, na ktorom sa pri jednom pacientovi dokáže naraz vyšetriť až 112 alergénov a ich komponentov. Avšak tieto metódy sú zatiaľ určené viac pre vedecké účely než pre bežnú klinickú prax.
No okrem stanovenia špecifických IgE protilátok, sa dá vykonať aj funkčný test aktivácie bazofilov. Tento test je založený na sledovaní CD znakov, ktoré sa objavujú po inkubácii bazofilov s alergénom. Tieto znaky sú označené pomocou činidla a následne sú zmerané prietokovým cytometrom za pomoci lasera. V teste sa hodnotí percento aktivovaných bazofilov z ich celkového počtu. Táto funkčná analýza sa v klinickej praxi robí hlavne pri pacientoch, u ktorých sa ani po viacerých testoch (či už kožných, alebo špecifických IgE) nedá stanoviť presná diagnóza. No okrem toho sa dá táto metodika použiť aj na sledovanie účinnosti liečby pacienta.
Immunocap Isac je multiplexová technológia na základe biočipu, ktoré dokáže zachytiť IgE protilátky voči niekoľkým desiatkam alergénov, ich komponentov a aj rôznych CCD - naraz. Okrem toho dokáže zachytiť aj IgG a IgM protilátky proti rovnakým alergénom. Všetky tieto antigény sú naviazané na sklenenú doštičku. Pridá sa 50 mikrolitrov séra pacienta (s riediacim roztokom) a po inkubácii (a následnom premytí) sa pridajú anti-IgE protilátky, ktoré sú označené fluorescenčnou látkou. Pri odčítaní, analyzátor zameria laser na každý jeden antigén a podľa toho “ako silno daný antigén zasvieti”, analyzátor určí koncentráciu v štyroch rozmedziach (lebo sa jedná o semikvantitatívnu metódu).
CD znaky (v preklade Cluster designation (čítaj “klaster designejšn” )), sú povrchové molekuly imunitných buniek. Jedná sa najčastejšie o proteíny, glykoproteíny alebo glykolipidy. Bunky používajú tieto molekuly počas imunitnej odpovede na komunikáciu medzi sebou, na aktiváciu alebo deaktiváciu inej imunitnej bunky, alebo na odovzdanie časti antigénu (npr pre B-lymfocyt aby vedel, že aké má vyrábať protilátky). CD znaky sa používajú aj na prenos signálu, napríklad keď cytotoxický T-lymfocyt dá príkaz inej bunke aby sa samo-zničila. Tieto CD znaky sa v klinickej praxi používajú na identifikáciu imunitných buniek a určenie ich množstva. Čo má význam pri chorobách spojených s imunitou. (wikiskripta)
CCD
Skrížene reagujúce uhľovodíky (CCD) sa nikdy nevyšetrujú sami o sebe, ale stanovujú sa spolu so špecifickými protilátkami IgE. A to z dôvodu, že pokiaľ sú pacienti alergický na rastlinné alergény (ako je napríklad arašid), môžu mať taktiež vytvorené protilátky aj proti CCD. Väčšina testov EAST zachytáva súčasne proteínové aj uhľovodíkové časti alergénu. V prípade pozitívnych CCD bude výsledok testu hovoriť o oveľa “silnejšej” alergii než aká v skutočnosti je. V niektorých prípadoch môže byť výsledok testu pri ostatných alergénoch falošne pozitívny (samozrejme za predpokladu, že na ne pacient nereaguje alergickou reakciou).
Preto má väčšina testov zameraných na stanovenie špecifických IgE, aj zónu pre CCD. Alebo sú testy upravené tak, že sa počas inkubácie do reakcie pridajú činidlá, ktoré tie protilátky proti CCD vychytajú alebo im nejakým iným spôsobom znemožnia aby negatívne vplývali na priebeh reakcie. Chemiluminiscenčné testy tento problém nemajú, pretože ako antigén používajú komponenty alergénov bez CCD znakov.
Zoznam internetových zdrojov
- Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie, s.r.o. Prešov
- Komponentová diagnostika Linka
- Altmann, Friedrich. NCBI, 25 June 2016,
- Coping with cross-reactive carbohydrate determinants in allergy diagnosis Linka
- Beckman Coulter, 1 December 2021,
- IGE Chemistry Information Sheet Total Immunoglobulin E Linka
- Gorshtein, Genya. Rapid Novor, 10 August 2022,
- Structure and Function of Antibodies Linka
- Kurzgesagt – In a Nutshell - 2022
- How The Immune System ACTUALLY Works – IMMUNE. Linka
- Kurzgesagt – In a Nutshell - 2022
- You Are Immune Against Every Disease Linka
- UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE JESSENIOVA
- Mayer Ph.D, Gene, et al.
- UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE JESSENIOVA LEKÁRSKA FAKULTA V MARTINE
- IMUNOGLOBULÍNY – ŠTRUKTÚRA A FUNKCIA Linka
- Smetanová, Barbora
- Informačný systém Masarykovy univerzity,
- Ústav klinické imunologie a alergologie, Fakultní nemocnice u sv. Anny v Brně,
- KOMPONENTOVÁ DIAGNOSTIKA V ALERGOLOGII Linka
- WEHImovies
- Immune System - Fighting Infection by Clonal Selection (2009) Etsuko Uno wehi.tv. 2009 Linka
- Wikipedia, The Free Encyclopedia
0 comments:
Zverejnenie komentára