V predošlej kapitole ságy “Moja Corona” som ohlásil koniec. Nuž, ale sajrajt prekvapil - zmutoval - a znova sa vlnil európou a svetom. Preto bude táto séria pokračovať aj naďalej, len dúfam že sa z toho nestane Centalógia. Čo sa týka mňa, našťastie budem písať už len o mojich skúsenostiach s očkovaním (zatiaľ sa sajrajtu úspešne vyhýbam) a čo sa toho očkovania týka, pri tretej dávke som si myslel, že ani nebudem mať o čo písať - že text zhrniem len tak pár slovami - Veni, Vidi, Vaccinatici. Ach, ako veľmi som sa mýlil.
Veni, Vidi, Vaccinatici = Prišiel som, videl som, zaočkovali ma
Kapitola V
- Jak u debilov -
14.12.2021 som sa objednal na tretiu dávku. Reku, už je to skoro pol roka a prichádza Ní, či Mí, či Xí, či jak teraz volajú tú najvyššiu verziu ... aha, Omikron ... a ešte okrem toho povolili aj preočkovanie treťou dávkou po 4 mesiacoch, či 3, či 2 či koľko už ... ale skrátka - objednal som seba a rodičov na tretiu dávku, pretože už ubehlo nejaké to množstvo mesiacov od dávky druhej a chcem byť jednoducho chránený, lebo tretia Corona by ma už pravdepodobne zabila. SMS s dátumom prišla po skoro 2 týždňov.
Čo bolo pravdepodobne spôsobené zložitým plánovacím procesom. ...
Alebo tým, že “klaunský minister všetkého, len nie financií” prišiel s ultimátnym nápadom ako poraziť Coronu. A to že - dôchodcom (v jeho očiach - všetkým ľuďom nad 60r) zaplatí tvrdé eurá za to, keď sa dajú zaočkovať. A to presne 500 eur v poukážkach (ktoré môžu dôchodcovia minúť v reštauráciách, ktoré sú uzavreté alebo v hoteloch, ktoré sú taktiež uzavreté) alebo dostanú po 300, či 200 eur v hotovosti ... vlastne na šek ... Čiže v podstate v hotovosti pokiaľ si (tá skupina najviac ohrozená Coronou) pôjde šeky vybrať na poštu, ktorá jakživ nebola prázdna. A to už pred vianocami, či vlastne po vianociach, alebo kedy ... lebo koho by napadlo, že všetky operácie spojené s týmto geniálnym nápadom nikto za menej-než 2 týždne nemôže stihnúť (to znamená : vytvoriť a prebrať databázu ľudí s adresami, rozdeliť ich podľa rajónov pošty, a vyslať už-teraz-prepracované poštárky k dôchodcom, aby im dali už ten spomínaný šek. Ktorý si oni majú ísť spätne vybrať na poštu) ....
No a tento záblesk geniality spôsobil, že plánovací systém pre očkovanie bol spomalený, pretože sa doň nahrnulo obrovské množstvo dôchodcov (alebo možno ani nie obrovské, tomu systému stačila na spadnutie aj jedna osoba navyše.) a týchto dôchodcov systém jednoducho uprednostňoval, aby stihli vykázať očkovanie a boli im poskytnuté tie už-spomenuté šeky (také je aspoň moje vysvetlenie, aj keď sa časom viacej prikláňam k teórii, že to bol strašne na figu systém. Slušne povedané).
Ale aby som to skrátil, SMS s dátumom (14.12.2021) mi prišla pekne do mobilu. A okrem dňa, miesta a času, som sa dozvedel i to, že mi systém poslal aj email navyše. Jednak preto, aby som nezabudol a jednak preto, lebo sú v ňom všetky potrebné informácie.
Okrem toho mi prišli aj ďalšie dve SMSky a emaily, ktoré mi oznamovali, že sa môžem zaregistrovať na tretiu dávku vakcíny.
No nie sú zlatý? Po tom, ako sa človek zaregistruje, mu pošlú správu, že sa môže zaregistrovať. Ešteže tak urobili, normálne by som bol zabudol.
Pozrel som si email. A tam bolo uvedené miesto, dátum i čas pichnutia. Okrem toho obsahoval nejakú linku na dokumenty - že stiahnite si, vytlačte 1x, vyplňte a budete skorej vybavený. Ďalej email obsahoval zo dve linky s dodatočnými informáciami (tie linky bohužiaľ nefungovali). Ale, tak, nenechám sa odradiť. Všetko vytlačené a vyplnené mám, veď očkovaný som bol už 2x - hádam niečo viem a hádam to nejak dopadne. Všakže?
Rodičia prišli taxíkom, lebo to mali do očkovacieho centra dve desiatky kilometrov. Ja pracujem v okolí, takže stačilo aby som na nich počkal. Po odkráčaní mnohých metrov (však prečo by sme nemohli povedať taxíku aby zastavil pred očkovacím centrom ...) som si všimol stánok - takú ihlanovitú, plátenú striešku s jednou stenou - pod ktorou bolo poněkud väčšie množstvo ľudí. Asi ich museli brať dnu ... alebo ani nie, pretože keď sme sa priblížili, videli sme, že pod strieškou nebolo poněkud väčšie množstvo ľudí, ale vyše dva tucty na ploche 2x4 metre, pričom si z toho priestoru ukrajoval ešte aj dvoj-stolík obsahujúci papiere a perá.
Tak sme sa postavili na koniec štvor-radu z ktorého bolo (okrem nebeského pokoja), cítiť aj dodržiavanie protipandemických opatrení (vrátane správneho nosenia respirátora). Po chvíli zavolal vojak niekoľko ľudí dnu, doniesol papiere na dvoj-stôl i riekol (len tak medzi rečou) že napísať, podpísať, dátum. Ja, spolu s rodičmi, som mal papiere pripravené aj s dokladmi (pričom som v duchu závidel chobotniciam, lebo som fakt nevedel, že do ktorej ruky si to mám dať, alebo či to mám držať v nohách či v zuboch), ale vŕtala mi v hlave tá poznámka od vojaka. Preto som sa pozrel na stôl. A tam bolo napísané, že ktoré papiere sa musia vypísať 2x a ktoré nie. Hádate správne, mali sme to vypísané opačne. Tak hor sa na stôl. Vtedy som ocenil že bol taký široký a zaberal strašne veľa priestoru. OK, papiere vypísané. A že reku aj dátum a miesto a podpis (hovoril jeden dôchodcovský pár dva milimetre od nás). Nechceli sme zavadzať pri stole, tak vo vzduchu sme písali - 28.12. v mieste, tu dole podpísaný menom a podpis.
Toto bol, ináč, úplne iný prístup. Čo sme boli na predošlých očkovaniach, tak v oboch vakcinačných centrách bol rad stolov s administratívnymi pracovníkmi, kde sa papiere vypisovali. A pokiaľ ste papiere mali už vypísané - tak ich len skontrolovali, pred vami dopísali ostatné potrebné veci a dali vám to na podpis. Pretože ministerstvo na začiatku hovorilo niečo o tom, že sa papiere nesmú podpisovať skôr, lebo nejaký zákon. A tuto sa odrazu mohlo? ... Hej, mohlo, a čím ďalej, tým viac ...
A okrem množstva vecí, ktoré sa porušovali, narastalo aj množstvo papierov, ktoré musel človek vypísať - s novinkou že aj kópiu. To akože na štvrtú dávku prídem s 20-timi papiermi? A na (nedajbože) desiatu to už bude celý kancelársky štós o počte 1000 ks? Sa ukludnite pre Boha, lebo keď nás nezabije Corona, tak nás určite zabije nedostatok kyslíka z toho, čo si premeníme všetky stromy na úradnícke formuláre.
A mimochodom, načo mám vypisovať donekonečna moje údaje - šak máme nejaký Covid Pass systém. Nemôžu to dať tam? Že vytlačia jeden papier, ktorý bude obsahovať všetko a ten mi bude stačiť len podpísať? Mne sa zdá že to očkovanie (a všetko okolo Corony) bolo rok od roka horšie. A zatiaľ čo by sa dalo “hromadné očkovanie” spred polroka prirovnať k dostatočne-pracujúcemu stroju, teraz by som hanbil za prirovnanie k hrdzavej rachotine, pretože by som tým neuveriteľne urazil všetky hrdzavé rachotiny.
A mimochodom (na druhú) - prečo mi to nenapísali do emailu. Že reku nazdar, tento papier vypíš 2x, tento 1x, uvidíme sa v deň x na mieste y, zatiaľ čau ... prečo sa to musím dozvedieť až na mieste? Nemám dosť stresov v živote?
A mimochodom (na tretiu) prečo musím pri registrácii na očkovanie !!vždy!! vypisovať moje údaje. Šak ma ich systém musí mať. Však si to overuje cez Covid pass systém. To máte pocit, že sa za polroka niečo zmenilo? Že som zmenil pohlavie, rodné číslo, miesto bydliska, telefónne číslo a email dokopy? A že sa zmenilo ešte aj PSČ, názvy ulíc či miesta okresov?! Prečo musím furt, stále, donekonečna, zložito - všetko zadávať, písať, vkladať?! Šak to musíte mať v milióntych kópiách - na tom istom serveri, kde sa rieši testovanie aj očkovanie aj PN. Vyberte si to z databázy. Ja som ako programátor strašný fušer, a vedel by som to urobiť. Ale, né ... to by človeku len uľahčili život.
No a takto v myšlienkach, preklínajúc každého jedného panáka čo znepríjemňuje ľuďom život, som čakal. Ja a vyše dvoch tuctov ľudí, natlačených pod jednou strieškou - pretože začalo poprchať. A zakaždým, keď sa ukázal vojak a zobral dnu nejakých ľudí, sa zasa zopár ľudí začalo rozčuľovať že dlho čakajú. Potom sa nejaký páni dôchodcovia, vymenovali za hovorcov čakajúcej skupiny a členovi obranného zboru inteligentne komunikovali svoje požiadavky. Samozrejme sa držali hesla - čím hlasnejšie, tým väčšia pravda. Vďaka čomu mám zasa o niečo lepší sluch. Vojak sa však nenechal rozhádzať. On im jednoducho odpovedal, že idú podľa času, len sa to posunulo (mojim odhadom o vyše pol hodiny).
Od hovorcov čakajúcej skupiny sme sa dozvedeli :
- Že to tu riadia Matovičovi ľudia, preto je tu niekto uprednostňovaný
- Že väčšina z čakajúcej skupiny je nezaregistrovaná
- Že nejaké práva
- Že nejaká diskriminácia a utláčanie
- Že je tu bordel ako všade a nikto to neriadi
Hovorcovia čakajúcej skupiny navrhovali :
- Aby sa čítali presne mená, priezviská a časy (pretože jednak je to spravodlivé a potom aj preto, lebo páni nikdy nepočuli o GDPR)
- Aby ľudia, ktorí majú skorší čas, išli dopredu, (pretože už tak boli všetci zoradený)
- Aby sa ignorovali pokyny vojaka a aby sa všetci hneď a zaraz a naraz natlačili do dverí, lebo takto nás (všetkých) nemôžu ignorovať (a veci to samozrejme len urýchli)
Realita bola taká, že :
- 94% ľudí bolo registrovaných na presný čas, z toho 5% boli rodinný príslušníci (lebo rodina žijúca v jednej domácnosti sa môže dať zaočkovať naraz) a 1% z ľudí bolo neregistrovaných - lebo medveď
- Časy v očkovacom centre boli posunuté. Niečo sa stalo a proste sa to o polhodinu posunulo. Okrem toho bolo zmienené-očkovacie-centrum fakt malé. A okrem okrem toho, bolo jediné svojho druhu v okolí, preto im systém ľudí nahádzal čo v najväčšom počte. (A to preto, aby dôchodcovia stihli vykázať očkovanie pre získanie odmeny).
- Je aj pravdou že sa niektorý ľudia predbiehali, lebo to tam nemalo systém či poriadok. No, niektorí sa predbehli aj preto, lebo si mnohí ľudia vypisovali papiere na stole. A to sa fakt neoplatilo čakať, nebolo kde.
Konečne sme sa dostali na rad. Konečne preto, lebo priestor medzi dverami a stanom nebol prikrytý strieškou a dosť poprchalo. Otvorili sa veľké dvere. Vojak si zobral naše papiere s dokladmi a pozval nás dnu. V chodbičke, ktorá bola veľká tak akurát pre šmolkov sme čakali - pán, slečna, ja, rodičia, hovorca skupiny 1 a hovorca skupiny 2. Vo výklenku za dverami sedeli dve administratívne pracovníčky. Neviem ako to bolo možné, ale do tohto nekonečne veľkého priestoru dokázali vložiť aj stôl, kde mal vojak svoje pracovisko.
V chodbičke sme sa dozvedeli, že :
- Slečna pred nami sa zaregistrovala na stránke, no na očkovanie prišla aj napriek tomu - že jej spätná SMS s dátumom a miestom očkovania neprišla. Nakoľko SMS-ku neobdržala, nemala sa ako dozvedieť, že musí vypísať nejaké papiere. To jej nedošlo ani v momente, keď kráčala okolo stola s papiermi, kde sa krčili ľudia, ktorých predbehla. Rovnako jej to nedošlo ani vtedy, keď vojak vyšiel z dverí a ľuďom hovoril že čo všetko musia vypisovať a podpisovať. (Mimochodom, počas jej čakania vojak stihol vyjsť 3x). Všetky potrebné dokumenty jej samozrejme vypísali administratívne pracovníčky.
- Hovorca čakajúcej skupiny 1 bol na prvej dávke. A z toho ako poznal všetky zákony i chartu ľudských práv vám musí byť jasné, že nemal vypísané žiadne papiere a mal pri sebe možno len občiansky preukaz.
- No a ten strašný utláčateľ i potierateľ všetkých práv (čítaj ako vojak), pomáhal “hovorcom skupiny” vypísať všetky papiere. Vtedy som pochopil, že odkiaľ sa zobral ten polhodinový sklz.
No a tak ten strašný utláčateľ i potierateľ všetkých práv (čítaj ako vojak), im vypísal papiere. Vtedy som pochopil, odkiaľ sa zobral ten polhodinový sklz.
Ako mi dali papiere do ruky (lebo si ich zobrali na kontrolu a zadanie do systému), išlo všetko ako na bežiacom páse. Najprv som šiel k doktorke - kde som strávil neuveriteľných 10 sekúnd, z ktorých dve tretiny zhltlo podpisovanie a pečiatkovanie. Potom som šiel do miestnosti kde sa očkovalo, tam som odložil veci, sadol, vyhrnul rukáv a ani som si nestihol všimnúť, že ako - už sestrička hovorila, že “ďalší”. Tak som šiel, na miesto kde som mal odložené veci, že si to tam nejak dám dokopy. To sa sestričke nepáčilo, že teraz budem mať 15 minút, že si to mám uložiť v čakárni, lebo človek by si aj rád niečo zabudol.
Tak ovešaný jak vianočný stromček som prešiel do čakárne, kde som zbadal ďalšiu pani pri stole a dosť pohodlne vyzerajúci gauč (áno, presne v tomto poradí). Síce ten gauč bol až príliš mäkký, úplne som sa do neho zaboril a to mi nerobilo dobre ani na kĺby ani na chrbticu. Tak som si radšej sadol na tvrdú drevenú stoličku. Tá bola, paradoxne, omnoho pohodlnejšia. Ako som si dával papiere a doklady do ruksaku, mi mamka povedala, že mám ešte odovzdať papiere. Ja že komu? Hádate správne - tej pani pri stole, ktorá nemala pri sebe nalepený žiadny oznam, že : “tristo hrmených, bohu dušu a mne dokumenty”. Ale ináč, celkovo bola taká tichá - dal som papiere na kôpku a nevrátilo sa mi ani súhlasné kývnutie hlavou. Možno bola len neuveriteľne sústredená na prácu.
Nakoniec som dostal papiere naspäť, aj nejaké menšie navyše a sedeli sme s rodičmi v čakárni. Slečna, hovorca čakajúcej skupiny 1 a 2 zmizli ani nie po piatich minútach. Však, čo, až by sa im niečo stalo - budú sa sťažovať. To vedia najlepšie. Pri odchode z očkovacieho centra mi mamka povedala, že na štvrtú dávku už nejde, že ju môžu mať radi. V niečom s ňou musím súhlasiť, lebo takto príjemne strávenú vyše-hodinu som už dávno nezažil. Na vašu otázku odpovedám že áno, na prípadnú štvrtú dávku pôjdem, lebo okrem ochrany je to aj dobrá téma na písanie.
A čo sa tohto všetkého týka - je to hrôza. Nehovorím, že by sa zamestnanci očkovacieho miesta nesnažili. Videl som na nich že robili doslova všetko čo mohli. Celé to tam bolo, hektické, plné stresu - rýchlo, rýchlo, rýchlo - lebo vedeli, že keď sa spomalia čo i len o sekundu, tak majú na krku dav rozzúrených ľudí. A to nechcú. Nikto to nechce. Musia tam zažívať bohovské chvíle. Človeka priam zaráža, že ako to tam bolo preplnené, nervové, stresové, pretože by sa to dalo urobiť o dosť lepšie. Stačilo by urobiť to, čo sa spravilo pred pár mesiacmi - “veľkokapacitné očkovacie centrum”. Presne to centrum, ktoré zrušili, lebo medveď. Lebo tam to bolo dobre zorganizované a preto to bolo nutné zavrieť.
Keď to beriem vo všeobecnosti - veci sa neustále zhoršujú. Každá vlna pandémie je len horšia. To isté s očkovaním, jeho úroveň sa každým mesiacom znižuje. Pri prvom očkovaní nám dávali za odmenu respirátor. Pri treťom to boli nervy grátis. A to čo som zažil ja je ešte fajn, oproti tomu že ľudí v našom okrese určitú dobu posielali na očkovanie do Supermarketu (a od januára to malo byť v nejakom obchodnom dome). Že si okrem kila cibule, múky, mlieka, či vajec donesú domov aj leukoplast na ramene.
Ja si úprimne ani nechcem predstaviť 4 dávku. To nás tam bude stáť 7000 ľudí pred nejakým novinovým stánkom. V ruke budeme mať vypísaných 80 papierov (30-krát skopírovaných). Do okienka strčíme ruku, tam nás ďobnú a pošlú do teplých krajín.
Celý systém je zlý, nefunkčný a hodný len na spálenie. Nemôžete sa objednať kam chcete - zadať môžete len okres, pričom sa modlíte aby vás nehodilo do nejakej špajze. Nemôžete ani premýšľať nad tým, že by ste sa objednali na presný dátum alebo čas, pretože to by bol hriech až by ste sa mohli pripraviť, zariadiť a prísť na očkovanie bez stresov. A už vôbec, ale vôbec sa nemôžete spoliehať na to, aké informácie vám oficiálna inštitúcia posiela lebo na mieste zistíte že to neplatí a že potrebujete nejaké iné papiere, alebo vám ešte niečo chýba.
A nikto nemá interest to zmeniť, lebo to “ako-tak” funguje. A keď to nefunguje, môže za to vždy niekto iný. Určite nie tí, čo o tom rozhodujú, pretože, oni majú radi len moc, ale nie zodpovednost. Radi sa hrajkajú na pieskovisku, rozprávajú o nejakej pieskoviskovej cti a že ľudia potom utekajú z tohto štátu.
Medzi rečou, predtým nás očkovali Astrou, teraz Pfizerom. Mal som 2 dni horúčky, 4 dni ma bolelo rameno, z toho prvé 2 veľmi (ale nie na úrovni astry). Ale myslím si, že to ani nie je podstatné. Koniec dobrý, všetko dobré... že? ... že?? že je toto posledná kapitola???
Linka na wiki, kde sú všetky informácie o tomto príbehu.
0 comments:
Zverejnenie komentára