V piatok (25.6.2021 - čo bolo o 10 týždňov neskôr) mi prišla do mobilu kúzelná SMS. I potešilo ma, že niekto píše. I hľa - NCZI, pozvánka na druhú dávku očkovacej látky. Super, nemohol som sa už dočkať (kedy to budem mať konečne za sebou). No z eufórie ma prebral deň, čas, i miesto. Sobota (deň mojej príslužby), 10:55 (čo by sa aj dalo zvládnuť, nebyť --- ) miesto : Krajské očkovacie centrum. Nie to kde som bol predtým ... ne, ne ... to bolo Okresné očkovacie centrum. SMS-ka hovorila o Krajskom, ktoré bolo vzdialené 100 km (namiesto 20 km) a autobusom by som sa tam trepal cca 2 hodiny. No nenaštve vás to? Nie? Rodičia boli objednaný v Nedeľu, to isté miesto a samozrejme každý na iný čas.
Kapitola IV
- Systém je dokonalý -
Nikoho preto neprekvapí, že som si hneď vyskúšal tú novú funkcionalitu (“posun termínu”), ktorú spustili len nedávno. Termín sa dal posunúť o deň, týždeň alebo mesiac. Ja som zvolil deň ... však pôjdeme spolu s rodičmi v Nedeľu, oni to mesto aj tak nepoznali a ja som tam chodil 4 roky na strednú školu. Do mobilu mi prišla SMS, že požiadavka bola spracovaná. OK.
Za 24 hodín prišla ďalšia SMS - “...bla..bla... váš nový termín Sobota 9:50...” (Trénované oko hneď spozná, že sa jedná o ten istý deň, len skoršiu hodinu. Čo sa v systéme ani nedalo nastaviť). Čo teraz? Keď nefunguje systém, museli sa ľudia spoľahnúť sami na seba (alebo lepšie povedané, na ochotu pracovníkov, ktorý v tom očkovacom centre robili). Plán bol taký - prídeme tam všetci na jeden čas. Buď nás zoberú, alebo nie.
Od viacerých ľudí sme počuli že rodiny očkovali naraz, hoc bol každý objednaný na iný čas, či dátum. Tak sme sa na to spoľahli. Mohlo by to fungovať ... aspoň niečo by mohlo v tomto štáte...
V nedeľu (27.6.2021) sme prišli (alebo lepšie povedané “sme sa odviezli”) až pred očkovacie centrum. Úplne v kľude, bez nervov či stresov (tentoraz to myslím bez irónie). A to len vďaka bráchovmu svokrovi, ktorý má auto. Bez neho by sme ten čas očkovania vôbec nestihli, alebo by sme prišli o dve hodiny pred termínom. On nás odviezol autom do centra a potom nás zobral aj naspäť domov (za čo mu patrí naozaj veľká vďaka).
Mali sme šťastie ... si zoberte, že by sme nemali žiadneho príbuzného s autom - ako by sme sa na to očkovanie vôbec dotrepali? Autobusy chodia všelijako, peši by to trvalo aj týždeň a objednávací systém to vôbec nezohľadňoval (síce ten nezohľadňoval absolútne nič, ako aj tí čo ho vymysleli a schválili).
Rovnako ako tento štát nezohľadnil našu zodpovednosť. To že sa dalo veľa ľudí zaočkovať, čo najskôr ako sa dalo, bez reptania či vymýšľania, látkou Astra Zeneca (o ktorej, podľa niektorých klaunských politikov sme, v úvodzovkách, “vedeli svoje”), to naozaj nikto nebral do úvahy. Títo ľudia (rovnako ako aj my sme) boli ešte viac potrestaný, lebo štát túto dávku stiahol z obehu a podával ju len v krajských očkovacích centrách (ktoré boli ďaleko), bez ohľadu na to, že ste boli zaočkovaný v okresnom meste (ktoré bolo blízko). Pričom podotýkam, že sa nejednalo o pár ľudí, ale aj o viac než tisíc. Veď keď sme prišli do centra, tam bola dobre-že-nie tretina nášho okresu. To sa akože nikomu neoplatilo hodiť zopár fľaštičiek k nám do okresného centra, aby zaočkovali tých, čo čakali na druhú Astru? Ne... pocestujte si.
A to nebola jediná vec. Štát urobil v očkovaní strašne veľa hovadín, a ešte sa aj čudoval, že sa zaočkovalo len zopár ľudí. I to nie celkom dobrovoľne. Niektorí museli lebo zdravie, iný lebo zamestnanie a potom tu boli taký ktorý potrebovali cestovať (väčšinou kvôli práci). A takto to štát robil stále. Ľudí nútil do očkovania trestom, pričom stačilo aby im vyšiel v ústrety. Napríklad tým, že by ľudí nenútil zúčastňovať sa slovenskej verzie Hunger Games (ako som volal tú objednávaciu aplikáciu, ktorá viac nefungovala), alebo tým, že by ľudia nemuseli cestovať stovky kilometrov. Prípadne inými vecami (čo ja viem napríklad - deň alebo dva dni voľna automaticky, či preplatenie cestovného a tak ďalej...) Pričom o tom klaunskom nápade, vytvoriť celonárodnú očkovaciu lotériu, sa tu radšej ani nebudem vyjadrovať.
Prišli sme na miesto. Tak to aspoň hovorila GPS, lebo sme to tam voľáko nespoznávali. Jednalo sa o veľkú budovu so štrkovou cestou a polorozbitým parkoviskom (ktoré sme našli až neskôr, pretože ho nebolo vidieť cez vysoký betónový plot). Po ďalšom prieskume sme objavili i nápis označujúci očkovanie Astrou (voľakde tam v diali, za dvoma rohmi), ako aj slnečník s nejakou pani.
Mne to pripadalo ako nádherná metafora. Zatiaľ čo ľudia, ktorých očkovali inou vakcínou, išli cez hlavný vchod, tak nás zaočkovaných Astrou posunuli voľakde nabok, totálne dozadu, že by to tam horko-ťažko našla aj navigácia. A to len preto, lebo sme sa dali zaočkovať čo najskôr. Tak nám treba, mali sme vedieť, že obeta, iniciatíva a zodpovednosť sa v tomto štáte vždy trestala a vždy sa bude trestať.
K “Slnečníkovej pani” sme pristúpili s malou dušičkou. Bola to hasička, ktorá nás ale nezhasila. Miesto toho nám potvrdila, že pokiaľ sme rodina z jednej domácnosti, môžeme ísť na očkovanie všetci v jednom termíne. Takže mamka tam nemusela čakať 2 hodiny a ja som sa nemusel presúvať strojom času o deň skôr.
Tak sme šli do vchodu, kde bol veľký nápis. Tam sme ukázali očkovacie preukazy, občianske preukazy, zdravotné preukazy a vydenzifikovali sme si ruky. Potom nás rozdelili po stoloch, kde si pracovníci skontrolovali papiere (ktoré sme si doma vypísali, znova...) a poslali nás uličkou do oddielu s kabínkami. Tam si nás brali po jednom. Možno sme tam stáli 5 minút a už nás brali lekári (každého do svojej vlastnej kabínky).
Mňa doktorka usadila vedľa. Spýtala sa, či neberiem lieky na zrážanie krvi (nie). Pozerala si papiere a sestrička mi pichla vakcínu. Doktorka pokračovala s otázkami, že či som naposledy nemal nejaké reakcie, aké som mal nežiaduce účinky a že celkovo či mi nebolo zle (pozn. už 2 minúty som bol zaočkovaný druhou dávkou). Tak sme sa tam rozprávali ... doktorka zistila že nie som v systéme (lebo všetko na slovensku funguje), tak ma tam zapísala. A poďho von do veľkej čakárne na 15 minútovú čakačku. Tam nám rovnako ako v okresnom očkovacom centre - púšťali reklamy na turistické destinácie v našom Kraji (prečo?) ale s veľkým bonusom! Nepúšťali žiadne ľudovky. Po čakačke sme šli domov autom, cestou hodinovou.
Večer ma ruka bolela na dotyk. Nebolo to nič hrozné, skorej otravné. Ruka bola taká teplejšia, navyše sa pridala spavosť a veľká pažravosť (ktorá bola na sto percent spôsobená len a len vakcínou). Deň prvý (28.6.2021) ma ruka trochu pobolievala, ináč všetko ostatné bolo v pohode. Žiadna reakcia. Deň druhý (29.6) bolo všetko v poriadku, až na tú ruku a v deň tretí (30.6) bolo už všetko nakomplet v poriadku, čiže ma aj ruka prestala bolieť.
Tomu som fakt nechápal. Mne nebolo nič. To my dali fyziológ? Lebo keď si porovnám reakciu na prvú dávku s tou druhou - tak naozaj neviem čo za kvetinku (čítaj ako Astru) mi dali po prvý raz, lebo toto nestálo ani za tých pár znakov, čo som napísal.
A až by ste sa pýtali - otcovi nebolo totálne nič a mamka si druhé očkovanie doslova odsr...záchodovala...
A takto záchodovo sa končí sága o mojej Corone. Až by som to zhodnotil celkovo - je to dosť kvalitný sajrajt, ktorý fakt nechcete. I keď ochorenie u niektorých ľudí môže prebiehať veľmi mierne, niektorí iný to doslova nerozdýchajú. Pritom nemáte vôbec zaručené že nechytíte nejakú vyššiu verziu, ktorá vás vypne jak mobil. Viem že to je ťažké a stojí to neuveriteľne veľa námahy (lebo nám to štát vôbec neuľahčuje), ale dajte sa zaočkovať. Pomôžete sebe aj okoliu.
Chcete počuť dobrý vtip? V deň uverejnenia tohto blogu (20.08.2021) dostal Skeleton SMS že je pozitívny na Coronu (nie, ešte nebol). Ja len dúfam, že sa tento blog nedočká pokračovania aj od neho. To už by bolo, myslím si, už moc.
Linka na wiki, kde sú všetky informácie o tomto príbehu.
0 comments:
Zverejnenie komentára