Hormóny tráviaceho systému sú polypeptidy, ktoré sa produkujú v žľazách alebo aj v špeciálnych nervových bunkách v sliznici tráviaceho systému. Tieto hormóny pôsobia prevažne parakrinne, ale sú taktiež vylučované do krvi. Ich najhlavnejšou úlohou je ovládať tráviaci proces - jeho rýchlosť, dôkladnosť (čiže ako dlho sa bude potrava tráviť) s dôrazom na zloženie potravy, ako aj prípravu tráviaceho systému na ďalšie jedlo. Ďalej sú aktívne aj v nervovom systéme. Riadia pocit hladu, sýtosti a niektoré z nich sú schopné aj zložitejších činností (napr pomoc pri riadení “vnútorných telesných hodín”).
Táto seminárna práca sa venuje hormónom produkovaným tráviacou trubicou - čiže žalúdka, dvanástnika, tenkého a hrubého čreva.
Parakrinný = Sekrécia, pri ktorej bunka svojimi hormónmi (či inými signálnymi molekulami) ovplyvňuje bunky v bezprostrednom okolí.
Hormóny žalúdka
Žalúdok je svalový vak, uložený v brušnej dutine, pod ľavou klenbou bránice. Jeho najhlavnejšou funkciou je trávenie potravy, ktorú spracováva jednak mechanicky (za pomoci pohybu stien) ako aj chemicky (pôsobením rôznych enzýmov a kyseliny chlorovodíkovej).
Na jeho funkciu vplývajú hormóny ako : GRP, Gastrín a Ghrelin.
GRP
Peptid uvoľňujúci Gastrín (Gastrin-releasing peptide) je regulačným peptidom, ktorý vplýva na uvoľňovanie Gastrínu. Čím reguluje sekréciu žalúdočnej kyseliny. Uvoľňuje sa z post-gangliových vlákien blúdivého nervu, ktoré inervujú (okrem iného) aj G-Bunky žalúdka (ktoré na stimuláciu GRP odpovedajú uvoľnením Gastrínu). GRP sa nenachádza len v žalúdku, ale aj v mozgu, kde sa podieľa na činnosti cirkadiánneho systému. Tam pomáha hlavnému oscilátoru (suprachiazmatických jadier hypotalamu) v detekcii denného (alebo aj umelého) svetla. Okrem toho sa zdá, že GRP umožňuje aj niektoré stresové reakcie tela. Vedci sa to domnievajú z dôvodu, že Atropín neblokuje vplyv blúdivého nervu na uvoľňovanie Gastrínu (hoc by mal).
Prítomnosť GRP, bola ale zistená (v roku 1983) aj vo vzorkách rakoviny pľúc. Pri laboratórnych pokusoch bolo pozorované, že má (GRP) vplyv na delenie buniek mnohých nádorov. Ako je rakovina pankreasu, prostaty, obličiek, prsníka a kolorektálneho karcinómu. Je to z dôvodu, pretože (GRP) podporuje rast buniek a zastavuje ich apoptózu. Už v roku 1994 sa začal výskum, v ktorom došlo k objavu prekurzora GRP (Pro-GRP), ktorý sa začal používať ako marker v diagnostike malobunkového karcinómu pľúc. (GRP sa nemeria preto, lebo má krátky polčas rozpadu - tj. 2 minúty).
Blúdivý nerv - Nervus Vagus : Je 10-ty párový hlavový nerv, ktorý inervuje krčnú, brušnú a hrudnú dutinu. Jedná sa o nerv zmiešaný, čo znamená, že obsahuje vlákna ovládajúce vedomý pohyb svalov (npr svaly hltanu a hrtanu), vlákna ovládajúce nevedomé činnosti orgánov (npr dýchanie, pohyb čriev), ďalej prenáša senzorické signály (npr bolesť brucha) a komplexné signály (npr hlad, chuť).
Oscilátor : Je to zdroj kmitania. V tele sa za kmit môže považovať nárast a pokles produkcie nejakého hormónu počas dňa (npr rastového, ktorý dosahuje vrchol produkcie za 1-4 hodiny po zaspatí a počas dňa klesá, alebo “skok” inzulínu po jedle).
Suprachiazmatických jadier hypotalamu : Neuróny v hypotalame, ktoré sú umiestnené nad križovatkou optických nervov. Riadia nervovú a hormonálnu aktivitu v rámci 24. Hodín. Čas merajú podľa intenzity svetla, ktorý prechádza optickým nervom. Toto meranie svetla má na starosti aj GRP
Atropín je látka, ktorá znižuje srdcovú frekvenciu a počas operácie sa používa na zníženie produkcie slín a pri očnom vyšetrení na rozšírenie zreníc. V celom tele pôsobí na zastavenie činnosti žliaz s vonkajším vylučovaním (okrem žalúdka, ktorý by mal taktiež) a zastavenie potenia. Prirodzene sa vyskytuje v rastline Ľuľkovec zlomocný.
Apoptóza je riadené samozničenie bunky. Npr keď je bunka poškodená, alebo keď sa zvrhne na rakovinovú. Apoptóza je prezývaná aj ako ako bunková samovražda.
Gastrín
Gastrín je peptidový hormón, ktorý stimuluje sekréciu žalúdočnej kyseliny, podukovanej parietálnymi bunkami v žalúdku. Má pozitívny vplyv na pohyblivosť žalúdka, čriev a zvyšovanie napätia vo svaloch dolného zvierača pažeráka. Vytvára sa v G-bunkách žalúdka v oblasti žalúdočného dna, potom v dvanástniku a v pankrease. Na vylučovanie Gastrínu majú vplyv rôzne faktory. Stimulačne pôsobia bielkoviny a aminokyseliny z potravy (npr mäso). Jeho tvorbu ďalej podporujú neurónové dráhy blúdivého nervu, ktoré produkujú adrenalínové, ako aj cholínové molekuly a samozrejme GRP.
Tvorbu Gastrínu, na druhú stranu, spomaľuje zvýšená kyslosť obsahu žalúdka (tj pH menšie než 3), ktorý sa prejavuje uvoľňovaním Stomatostatínu. Z krvného riečišťa majú inhibičný vplyv sekretín, glukagón a kalcitonín.
Ghrelin
Je to hormón produkovaný entero-endokrinnými bunkami GIT (najmä žalúdka) a Adenohypofýzy. Jeho názov sa odvíja od jeho hlavnej úlohy, a to je uvoľňovanie rastového hormónu (growth hormone-releasing peptide), so slovným odkazom na proto-indo-európsky koreň slova grhe, čo znamená “rásť”.
V rámci GIT sa zapája do prípravy žalúdka na potravu - zvyšuje jeho schopnosť pohybu (motilitu) a spúšťa sekréciu žalúdočnej kyseliny. V adenohypofýze sa nachádza na bunkách, ktoré tvoria rastový hormón. Prostredníctvom nich napomáha rastovým pochodom, spojeným s príjmom potravy.
Jeho hladiny stúpajú v čase, kedy je žalúdok prázdny a najvyššiu hodnotu dosahujú pri dlhšom hladovaní. Po jedle jeho výroba klesá a hladiny sú omnoho nižšie. Ghrelin sa preto nazýva aj ako “Hormón hladu”, pretože zvyšuje príjem potravy.
Pocit hladu vyvoláva cez aktiváciu buniek v adenohypofýze a hypotalame vrátane neurónov Neuropeptidu Y, ktoré (spolu) spúšťajú proces, na konci ktorého je zvýšená chuť do jedla. Ghrelin sa v mozgu podieľa aj v systéme odmeny, stimuluje štruktúry mozgu pre vnímanie chuti a taktiež vstupuje do metabolizmu glukózy ovplyvňovaním produkcie ostatných hormónov (rastového a tých ktoré majú na starosti metabolizmus glukózy). Okrem iného vstupuje aj do cirkadiánneho systému, kde ovplyvňuje režim spánok-dbenie.
Žalúdok : Latinsky Pylorus, Grécky Gaster alebo Stomachos
Git - Gastrointestinálny trakt. Gastro = Žalúdok. Intestinum = Črevo. Trakt = celok. Čiže v doslovnom preklade : Žalúdkovočrevný celok.
Hormóny Dvanástnika
Dvanástnik je najširšia a najkratšia časť tenkého čreva, ktorá nasleduje hneď za žalúdkom. Dlhý je asi 25-30 cm (čo podľa mierok z dávnejší dôb je cca 12 palcov, z čoho pochádza jeho meno). Okrem žalúdka do dvanástnika ústia aj vývody žlčníka a pankreasu. Na tomto mieste dochádza k neutralizácii kyslého žalúdočného obsahu a pridávajú sa enzýmy (zo žlče a pankreatických štiav), ktoré umožňujú ďalšie trávenie potravy. V dvanástniku dochádza aj k vstrebávaniu niektorých látok (napríklad železa) a liekov.
Tvoria sa tu aj niektoré hormóny tráviaceho systému a to : CCK, GIP, GLP-1, Sekretín, Motilín a VIP.
CCK
Cholecystokinin hrá dôležitú úlohu v tráviacom systéme (ako peptidový hormón v čreve) a aj v centrálnom nervovom systéme (ako neuropeptid). V črevách je syntetizovaný entero-endokrinnými bunkami v slizničnej výstelke tenkého čreva (väčšinou dvanástniku a jejune), ktoré sa volajú ako i-bunky. V mozgu ho produkujú všetky neuróny, no najviac tie, ktoré sú zapojené do limbického systému. Do obehu a okolia sa vylučuje v reakcii na prítomnosť potravy v dvanástniku. Najväčším stimulátorom sú mastné kyseliny a niektoré aminokyseliny.
Jeho najhlavnejšou úlohou v GIT je podpora trávenia v tenkom čreve. Dosahuje to spomalením až zastavením vyprázdňovania žalúdka, stimuláciou acinárnych buniek pankreasu aby uvoľnili šťavu bohatú na pankreatické tráviace enzýmy. V žlčníku spôsobuje zvýšenú produkciu žlče. Ďalej stimuluje kontrakcie žlčníka, čo vedie k dopraveniu žlče do dvanástnika. Pre túto svoju funkciu bol aj pomenovaný ako cholecystokinín, čo v doslovnom preklade znamená - hýbač žlčníka (chole - žlč , cysto - vačok , kinin - hýbač, posúvač )
V rámci mozgu a nervového systému sprostredkováva pocit sýtosti tým že znižuje pocit hladu. Predpokladá sa, že to robí spomalením vyprázdňovania žalúdka (čo zasa stimuluje sekréciu iných hormónov). Okrem toho pôsobí na blúdivý nerv a to opačným účinkom ako Ghrelín (teda, znižuje pohyblivosť žalúdka a tlmí produkciu žalúdočných štiav). No tento jeho efekt (na blúdivý nerv) inhibuje Kapsaicín (ktorý sa nachádza v čili papričkách). Čo sa ďalej týka funkcie potláčania hladu, tak sila jeho účinku sa medzi jedincami líši. Napríklad u potkanov podávanie CCK významne znižovalo hlad u dospelých samcov, no u mladších jedincov bolo podávanie menej účinné. Pri samiciach bolo dokonca ešte slabšie než u mladších jedincov a najmenší účinok malo podávanie CCK u obéznych potkanov. CCK má v mozgu aj iné, zaujímavé funkcie. Vytvára sa ako pre-pro-hormón, ktorý sa premieňa a štiepi na viaceré izoformy. Štúdie dokázali, že u ľudí aj hlodavcov zvýšené hladiny CCK spôsobujú úzkosť. Podávanie fragmentu CCK-4 u ľudí spôsobuje okrem úzkosti aj záchvaty paniky (čo sa bežne využíva vo vedeckom výskume na účel vývoja nových liečiv, zabraňujúcim úzkosti a panike).
Niekoľko štúdii, zameraných na Parkinsonovu chorobu zasa ukázalo, že CCK môže byť príčinou zrakových halucinácii. Za tento účinok môžu chorobou pozmenené CCK-receptory na neurónoch a (chorobou spôsobené) mutácie na génoch v bunkách produkujúcich CCK.
Jejunum - Lačník = je stredný úsek tenkého čreva. Spája dvanástnik a bedrovník (ileum). Po Ileu už nasleduje hrubé črevo.
Limbický systém má význam pre celý rad vyšších funkcií mozgu, ako sú emócie, motivácia, učenie a pamäť.
GIP
V minulosti sa nazýval ako “Gastrointestinálny Inhibičný Peptid”, lebo sa pozoroval jeho vplyv na znižovanie sekrécie žalúdočnej kyseliny a spomalenie pohybu žalúdka. Lenže tento názov nie je správny, pretože účinky na organizmus, ktoré mu boli pripisované - sa prejavovali len pri vyššej hladine GIP a okrem toho, tieto fyziologické javy sa v tráviacom trakte prirodzene vyskytujú vďaka inému hormónu, akým je sekretín.
Preto sa GIP v súčasnosti volá ako “inzulinotropní polypeptid závislý na glukóze (Glucose-dependent Insulinotroic Peptide)”. Tento hormón slúži na vyvolanie sekrécie inzulínu, ktorá je stimulovaná zvýšenými hladinami glukózy v dvanástniku (pričom množstvo tohto hormónu je väčšie keď sa glukóza podáva perorálne, než intravenózne). Okrem tejto úlohy je známe aj to, že zastavuje apoptózu beta-buniek v pankrease a pozitívne vplýva na ich rast. Taktiež podporuje sekréciu glukagónu a pôsobí na hromadenie tukov v tukových bunkách. Receptory pre hormón GIP sa nachádzajú v mnohých orgánoch a tkanivách - vrátane CNS, kde (GIP) ovplyvňuje pamäť a reguluje chuť do jedla.
GLP-1
GLP-1 (Glukagónu podobný peptid 1 - Glucagon-like peptide-1) je produkovaný črevnými enteroendorkinnými L-bunkami a niektorými neurónmi v mozgu pri konzumácii potravy. Pôsobí na žalúdok tým, že spomaľuje jeho vyprázdňovanie, inhibuje jeho celkový pohyb (motilitu) a znižuje sekréciu žalúdočnej kyseliny. Všetky tieto vplyvy spoločne pôsobia na znižovanie chuti do jedla (cez ostatné signálne peptidy, ktoré sa tvoria pri plnom žalúdku) a okrem iného znižujú aj výkyvy glukózy v krvi po jedle (čo sa považuje za zaujímavú vlastnosť, týkajúcej sa liečby cukrovky. Avšak tieto žalúdočné vplyvy GLP-1 sú taktiež aj dôvodom, prečo ľudia, ktorým bol skúšobne (či liečebne) podávaný pri diabete, občas pociťovali žalúdočnú nevoľnosť).
Tento hormón má aj inú, omnoho dôležitejšiu funkciu. A tou je podpora sekrécie inzulínu v závislosti na množstve glukózy v prijatej potrave. Okrem toho zabezpečuje aj pravidelné dopĺňanie zásob inzulínu v beta-bunkách pankreasu, čím zabraňuje ich vyčerpaniu počas sekrécie. Robí to jednak tým, že podporuje prepis génu pre inzulín a ďalej tým, že podporuje vzrast hmotnosti i veľkosti beta-buniek pankreasu. Ďalej pôsobí aj na množenie týchto buniek, ako aj na zastavenie či spomalenie ich apoptózy. Keďže sa diabetes 1. a 2. typu spája s redukciou funkčných beta-buniek, fyziologický efekt tohto hormónu sa skúma ako ďalšia možnosť liečby. Hoci bola v minulosti znížená sekrécia GLP-1 spájaná s patologicky slabou produkciou inkretínov (hormónov produkovaných v čreve), v súčasnosti sa prišlo na to, že sa ich produkcia (a produkcia GLP-1) nelíši od zdravej populácie (čiže zníženie produkcie inkretínov nemá vplyv na vznik diabetu).
Okrem svojho pôsobenia na inzulín, GLP-1 pôsobí aj glukagón. A to na zníženie jeho sekrécie, čo zásadne neovplyvňuje odpoveď (glukagónu) na hypoglykémiu, pretože aj tento účinok (GLP-1) závisí od hladiny glukózy v krvi. Čo je ďalej pozitívne pre liečbu diabetu, tak podľa výskumov vplyvu GLP-1 na mozog sa ukázalo, že (GLP-1) podporuje vznik pocitu sýtosť v hypotalame, čím znižuje príjem potravy. V dôsledku toho diabetici liečený látkami podobnými GLP-1 často zaznamenávali stratu hmotnosti, na rozdiel od prírastku, ktorý je bežne vyvolaný inými liekmi používaných pri diabete. Čo sa ešte mozgu týka, tak tam je aktivácia GLP-1-receptora spojená s obnovovaním nervovej sústavy, jej ochrany proti poškodeniu, vrátane znižovania degradácie (spojov) a apoptózy neurónov. Podľa výskumov to vyzerá tak, že (GLP-1) má pozitívny vplyv aj na priebeh chorôb akou je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, mŕtvica, na rôzne stavy po zraneniach či pri skleróze multiplex. No na potvrdenie tohto pozitívneho vplyvu na nervovú sústavu je potrebné urobiť ešte ďalší výskum.
Okrem GLP-1 črevné endokrinné L-bunky vylučujú aj GLP-2. Ten má v tele rovnakú funkciu ako 1, no výskumom sa zistil pozitívny vplyv GLP-2 na rast čriev, obnovu ich sliznice ako aj na celkové zlepšenie činnosti čriev. Okrem toho bol zaznamenaný aj vplyv na zníženie degradácie kostí, spolu s ochranným účinkom na nervovú sústavu. Predpokladá sa, že látky podobné GLP-2 by mohli byť liečbou pre syndróm “krátkeho čreva”, Crohnovu chorobu alebo by mohli pomáhať pri osteoporóze. Je však potrebné urobiť ešte ďalší výskum.
Sekretín
Sekretín je syntetizovaný v granulách S-buniek enterom-endokrinného systému, ktoré sa nachádzajú hlavne v sliznici dvanástnika a v menšom množstve aj v Jejune (Lačníku). Uvoľňuje sa do krvného obehu (alebo do črevného priestoru s potravou) v reakcii na nízke pH v dvanástniku. Čo má za následok - neutralizáciu žalúdočného obsahu. A to z dôvodu aby sa nepoškodilo črevo a aby tráviace enzýmy z pankreasu mohli správne fugovať. Robí to tak, že sa naviaže na receptory pankreatických buniek, ktoré majú vo svojej cytoplazme hydrogén-uhličitany. Tie bunky (po naviazaní sekretínu) hydrogén-uhličitany vylúčia, aby spolu s tráviacimi enzýmami poputovali do dvanástnika. Množstvo sekretínu sa tvorí v závislosti na pH potravy. Čiže čím menšie je pH, tým viac sekretínu sa vytvorí a tým viac hydrogén-uhličitanov sa vylúči. Okrem toho sekretín vplýva aj na parietálne bunky žalúdka, aby produkovali menej kyseliny. Robí to stimuláciou uvoľňovania somatostatínu, inhibíciou uvoľňovania gastrínu a priamou reguláciou v parietálnych bunkách.
Okrem toho sa zistilo, že sekretín hrá úlohu aj v regulácii obličkovej reabsorpcie vody. Pri zvýšenej osmolalite krvnej plazmy sa uvoľňuje zo zadnej hypofýzy. V hypotalame je jedným z aktivátorom na uvoľňovanie antidiuretického hormónu. Ďalej je potrebný ako pomocník Angiopresínu II (v neprítomnosti sekretínu alebo jeho receptora u zvierat nebol Angiotenzín II schopný stimulovať príjem vody).
Sekretín sa v hypotalame nachádza aj v jadrách, ktoré sú zodpovedné za reguláciu energie v tele. Laboratórne sa zistilo, že znižuje príjem potravy u hlodavcov, čo by mohlo naznačovať jeho úlohu v potláčaní pocitu hladu. Rovnako ako GLP-1 pôsobí proti výkyvom hladiny glukózy v krvi. Spúšťa uvoľňovanie inzulínu z pankreasu na základe prítomnosti glukózy v potrave.
Motilín
Svoje meno dostal podľa schopnosti stimulovať pohyblivosť (motilitu) žalúdka a čriev. Vylučuje sa endokrine z M-buniek tráviaceho systému, hlavne v oblasti dvanástnika a jejuna. U ľudí sa uvoľňuje do krvného obehu v približne 2 hodinových intervaloch počas tráviaceho procesu, alebo počas lačnenia (dlhšej neprítomnosti jedla). Je najdôležitejším hormónom, ktorý stimuluje kontrakcie hladkého svalstva v črevách čím zlepšuje (črevnú) peristaltiku. Robí to preto, aby črevá pripravil na ďalšie jedlo. Okrem toho má schopnosť stimulovať produkciu pepsínu, pankreatického polypeptidu a somatostatínu. V žalúdku taktiež zvyšuje pohyblivosť, pričom vysoká hladina motilínu v krvi (vylučovaného medzi jedlami) urýchľuje vyprázdňovanie žalúdka.
Kontrola sekrécie motilínu je do značnej miery neznáma, hoci niektoré štúdie naznačujú že alkalické pH v dvanástniku stimuluje jeho uvoľňovanie. Avšak pri nízkom pH (motilín) zasa inhibuje pohyblivosť žalúdka, zatiaľ čo pri vyššom pH pohyblivosť stimuluje. Niektoré štúdie na psoch ukázali, že sa motilín uvoľňuje počas hladovania alebo lačnenia a príjem potravy skorej zabraňuje jeho sekrécii. Je preto potrebný ešte ďalší výskum.
VIP
Vazoaktívny črevný peptid (Vasoactive intestinal peptide) sa tvorí v mnohých tkanivách vrátane čreva, pankreasu a v hypotalame v mozgu. Hlavnou úlohou VIP je stimulácia sekrécie vody a elektrolytov (do tenkého a hrubého čreva) rozťahovanie periférnych krvných ciev, stimulácia tvorby pankreatických hydrogén-uhličitanov a inhibícia sekrécie žalúdočnej kyseliny (zníženým až zastavením tvorby gastrínu). Tento hormón sa nachádza aj v srdci, kde má výrazný vplyv na rozťahovanie koronárnych ciev, vďaka čomu má pozitívny účinok na srdcovú frekvenciu a na silu sťahu srdcového svalu. Prebieha výskum, aby sa zistilo, či by mohol mať VIP prospešnú úlohu pri liečbe srdcového zlyhávania.
Vazoaktívny - Ovplyvňujúci napätie v stene cievy.
Keď sa VIP vyrába nadbytočne (npr pri nádore), dokáže spôsobiť ťažké vodnaté hnačky s nízkymi hladinami draslíka v krvi a úplné zastavenie tvorby žalúdočnej kyseliny.
Hormóny Čreva
Črevo je najdlhší úsek tráviacej trubice. Nadväzuje na zvierač žalúdka a končí ritným otvorom. Je to orgán prispôsobený tráveniu a vstrebávaniu potravy. Dĺžka čreva u človeka je asi 7m, z toho asi 5m pripadá na tenké črevo. U cicavcoch vrátane človeka, sa črevo rozdeľuje na dve časti - a to tenké a hrubé. V tenkom čreve je žalúdkom natrávená potrava ďalej štiepená enzýmami pankreasu i žlčou a je vstrebávaná sliznicou. V hrubom čreve sa vstrebáva predovšetkým voda a obsah sa zahusťuje. Vzniknuté výkaly sú potom vylučované z tela. V čreve žijú taktiež symbiotické baktérie, ktoré rozkladajú nestráviteľné zvyšky a vytvárajú iné, prospešné látky.
Vo všeobecnosti platí, že dĺžka čreva závisí od typu príjmanej potravy. Pri mäsožravcoch dosahuje črevo troj až päťnásobok dĺžky tela, pri koňoch je to desaťnásobok, pri svini pätnásťnásobok a pri malých prežúvavcoch až dvadsaťpäťnásobok dĺžky tela.
Enteroglukagón
Enteroglukagón je peptidový hormón, ktorý je odvodený od pre-pro-glukagónu. Jedná sa o gastrointestinálny hormón, ktorý sa vylučuje z buniek sliznice (predovšetkým hrubého čreva a koncovej časti Ilea (bedrovníka)). Uvoľňuje sa vtedy, keď sú v tenkom čreve prítomné tuky a glukóza. Sám o sebe vplýva na zníženie pohyblivosti čreva, aby umožnil dostatočný čas na vstrebanie týchto živín.
Gén, ktorý kóduje výrobu pro-glukagónu (tj východiskovú molekulu z ktorej vzniká glukagón) sa nachádza nielen v pankreatických ostrovčekoch, ale aj v endokrinných bunkách gastrointestinálnej sliznice. Peptidy, ktoré sa vyrábajú z pro-glukagónu vznikajuceho v čreve, zahŕňajú množstvo peptidov, vrátane GLP-1, GLP-2 (a Enteroglukagónu). Všetky tieto peptidy sa vylučujú do krvi v reakcii na prítomnosť tukov a glukózy v potrave a zdieľajú niektoré funkcie v organizme.
Neuropeptid Y
Neuropeptid Y je u cicavcov jedným z najrozšírenejších neuropeptidov v mozgu a mieche. No secernovaný je aj endokrinnými bunkami tráviaceho systému. Signálom na spustenie jeho produkcie je prítomnosť tukov a cukrov v potrave. Neuropeptid Y pôsobí na zvyšovanie svalového napätia v cievach (ako aj na ich sťahovanie - vazokonstrikciu), v žalúdku a v pankrease tlmí produkciu tráviacich štiav a taktiež tlmí črevnú a žalúdočnú schopnosť pohybu. Čo sa týka mozgu, tak v hypotalame pôsobí na centrum hladu (čiže podporuje pocit hladu) čo spôsobuje zvýšenie príjmu potravy. Ďalej pôsobí na rast tukového tkaniva v oblasti brucha a na ukladanie energie vo forme tuku. Zároveň znižuje úzkosť, stres a vnímanie bolesti.
V rôznych častiach mozgu hrá Neuropeptid Y určitú rolu v procese obnovy neurónov a nervových vlákien (neurogenéza). Hlavne v miestach kde sa ukladá pamäť. Ďalej má vplyv na vznik a rast čuchových buniek v nose počas prenatálneho vývoja. V cirkadiánnom systéme funguje ako chemický posol, ktorý je dôležitý pri signalizácii svetla a tmy. V laboratórnych podmienkach dokázali za pomoci externého podávania Neuropeptidu Y posunúť dennú a nočnú fázu 24-hodinového rytmu hlodavcov. Okrem toho bolo zistené, že sa podieľa na regulácii spánku u ľudí, najmä v načasovaní jeho nástupu.
Peptid YY
Peptid YY je uvoľňovaný z neuro-endokrinných buniek v ileu (bedrovníku) a v hrubom čreve, v reakcii na prítomnosť potravy. Pôsobí na spomalenie vyprázdňovania žalúdka a na spomalenie peristaltiky čriev - čím zvyšuje efektivitu trávenia, vstrebávania živín po jedle a znižuje chuť do jedla. Ďalej zvyšuje aj absorpciu vody a elektrolytov v hrubom čreve. Čo sa týka zaujímavej interakcie jedla a Peptidu YY, tak vyššia konzumácia vlákniny (z ovocia, zeleniny, zŕn a celozrnného pečiva) zrýchľuje prechod žalúdočného obsahu cez črevo (pričom zvyšuje aj jeho objem), čím sa (ešte viac) zvyšuje hladina peptidu YY. To navodzuje ešte väčší pocit sýtosti.
Neurotenzín
Neurotenzín je uvoľňovaný z neuro-endokrinných buniek v ileu (bedrovníku) v reakcii na prítomnosť tukov v potrave. Pôsobí na sekréciu tráviacich enzýmov a pomáha pri kontrakciách hladkého svalstva. Okrem toho pôsobí aj na zvyšovanie svalového napätia v cievach (ako aj na ich sťahovanie - vazokonstrikciu). Neurotenzín sa nachádza aj v CNS. S najvyššími hladinami v hypotalame, amygdale a v nucleus accumbens. V mozgu sa neurotenzín podieľa na regulácii luteinizačného hormónu a prolaktínu. Ďalej reguluje dopamínové dráhy - vďaka čomu dokáže znížiť vnímanie bolesti a vyvolať hypotermiu.
Nucleus Accumbens : Je to časť v strednom mozgu, ktorá plní dôležitú úlohu pri vyjadrovaní a prežívaní emócii. Ďalej má na starosti mechanizmus odmeny (ako aj závislosti) a taktiež vytvára placebo efekt.
Zoznam internetových zdrojov
- Dyzma, Michal, and Karim Z. Boudjeltia
- Neuropeptide Y and sleep.
- PubMed
- 14 Jun 2010
- Accessed 28 January 2022
- Linka
- Heiling, Markus, and Widerlöv
- Neurobiology and clinical aspects of neuropeptide Y. - Abstract
- Europe PMC
- 01 Januar 1995
- Accessed 28 January 2022
- Linka
- Wikipedia
- Cholecystokinin
- 23 September 2021
- Accessed 25 January 2022
- Linka
- Črevo
- 03 Februar 2019
- Accessed 28 January 2022
- Linka
- Dvanáctník
- 23 Júl 2021
- Accessed 24 January 2022
- Linka
- Dvanástnik
- 22 Január 2020
- Accessed 24 January 2022
- Linka
- Enteroglucagon
- 28 August 2021
- Accessed 28 January 2022
- Linka
- Gastrin
- 29 Oktober 2021
- Accessed 24 January 2022
- Linka
- Gastrin-releasing peptide
- 30 December 2021
- Accessed 22 January 2022
- Linka
- Ghrelin
- 30 September 2021
- Accessed 24 January 2022
- Linka
- Neuropeptide Y
- 06 Januar 2022
- Accessed 28 January 2022
- Linka
- Neurotensin
- 11 September 2021
- Accessed 28 January 2022
- Linka
- Peptide YY
- 24 Januar 2022
- Accessed 28 January 2022
- Linka
- Secretin
- 05 Oktober 2021
- Accessed 27 January 2022
- Linka
- Suprachiasmatic nucleus
- 22 Január 2022
- Accessed 22 January 2022
- Linka
- Vasoactive intestinal peptide
- 23 September 2021
- Accessed 28 January 2022
- Linka
- Wikiskripta
0 comments:
Zverejnenie komentára