Povedať, že som sa nakazil ďalšou Coronou, by bolo asi rovnako zbytočné, ako keby som povedal - že dýcham vzduch, som naštvaný na politikov a že platím dane. A predsa, hovorím (prípadne píšem) že som bol opäť nakazený majstrom menom Omikron. Pravdepodobne ... Asi sa niektorí pozastavíte nad mojou neurčitosťou - že prečo pravdepodobne? - no neviem to presne. Príznaky som mal také, ktoré sa mi nápadne podobali prechladnutiu. Len Antigénový test som mal zatiaľ negatívny a PCR mi zamietli, pretože bolo tak veľa ľudí čo potrebovali test, že už robili triáž. Ja sa nesťažujem - len konštatujem. A pokiaľ budem v takomto stave aj osem dní, bude to fajn. O dosť menej fajn to bude v mojej robote .... viete čo, začneme pekne od začiatku .... takže písal sa Február 2022 ....
Kapitola VI
- Trápne -
Pár dní dozadu mal otec nádchu. A rovnako ako všetci, čo pozerali televízor a nežili v alternatívnej realite, sme vedeli - že pokiaľ sa vo Februárovej dobe u niekoho vyskytla nádcha, vo väčšine prípadov to bola Corona Omikron verzia 1 (myslím že 1, lebo v Holandsku už mali verziu 3). Tak sme otca otestovali. Neviem síce prečo to píšem v množnom čísle, keď som sa na to musel (ako jediný zdravotník v miestnosti) podujať ja. Bohužiaľ.
Tak že reku, poďme na to, kuknem manuál. Z ponúkaných možností - Nemčiny, Holandštiny, Švédštiny a Fínštiny - som si vybral Google translate. Odber vzorky našťastie nebol zložitý. Nemuselo sa ísť až do nosohltanu, maximálne dva centimetre do nosa. A pokiaľ sa vám to zdá málo - že odber nemohol byť vykonaný správne - tak vás prekvapí že otec bol vysoko pozitívny. Áno, viem, ste šokovaný - antigénový test kúpený z lekárne (hoc od firmy Roche, od ktorej berieme do labáku diagnostiká) a vyšiel rozhodujúco pozitívny. Ja som šokovaný nebol, príznaky otec mal. Omikron, totižto, po dvoj až päť dňovej inkubácii začínal najprv v hrdle a potom sa rozširoval do priedušiek a nosa (aspoň podľa môjho pozorovania i čítania). Antigénový test človeka zachytil až keď boli prítomné nosové príznaky. PCR, ktorý vytierajú z hrdla by ho zachytil omnoho skorej, no ten robili až po pozitívnom Antigéne.
Otec po zistení pozitívneho výsledku, nemal zrovna pozitívnu náladu. Ono je to tak, schytali ste nebezpečnú chrontu, ktorú môžete preniesť jedným výdychom a mimo tejto super správy, je fajn aj to, že vo vašej fabrike chýba veľké množstvo ľudí. No, ale ako som ho tak počúval, ani som sa nečudoval. Tí čo čítali môj prvú kapitolu ságy o “mojej Corone” majú predstavu, že ako v tej fabrike mohlo vyzerať. A pokiaľ nie, v krátkosti uvediem že na dodržiavanie pravidiel : epidemických, karanténnych či slušnosti - sa všetci doslova vykašlali.
U nich vo fabrike to bolo tuším tak, že zamestnanci dostávali testy od zamestnávateľa. A mali si ich robiť doma. V prípade pozitívneho výsledku sa mali izolovať. Takto to robili viacerí zamestnávatelia. Môj bol ale výnimka - u nás testovali nezaočkovaných raz za týždeň na špeciálnom mieste (mohli tam prísť v pondelok, stredu a v piatok). U otca boli samo. A ako boli samo, tušíte správne, tak sa na to mnohí aj vy-samo-vali. Či mal niekto u seba pozitívneho, kašľajúceho či záchodujúceho člena rodiny - vy-samo-vali sa na to. A neboli jediný. Vy-samo-vala sa na to väčšina republiky. Denné štatistiky pozitívnych to len potvrdzovali, pričom my čo sme sa snažili dodržiavať opatrenia, pretože sa jedná o vysokoinfekčnú a aj dosť nebezpečnú chrontu - my sme mali smolu, pretože nás nakazil niekto čo sa na všetko vy-samo-val.
Fér ďalej nebolo ani to, že antigénové testy dostávali neočkovaný ľudia od zamestnávateľa. Očkovaný sa mali testovať len v prípade príznakov a s PCR metódou. Po vy-samo-vaní sa celej republiky aj toto padlo a očkovaný si mali robiť antigénové testy doma po vyskytnutí sa príznakov. I rovnako doma si ich mali aj za-samo-platiť. Takže si zoberme, ľudia ktorý boli zodpovedný a urobili všetko pre ochranu svojho zdravia i zdravia okolia - boli poškodený aj z tejto “testovacej strany”, pretože sa v tejto našej republike naozaj oplatí byť zodpovedný (hej, toto isté sa týka aj ľudí, čo sa nemohli dať očkovať a chceli sa pravidelne testovať aby náhodou niekomu neublížili).
Ale keby-že aspoň všetci nakazený zostali doma. Néee. Niektoré exempláre boli také exemplárne, že prišli do uzavretej fabriky, kašľajúc, sopľajúc - lebo oni sú zdraví, pretože Corona neexistuje a pandémia je len výmysel. A keď sa od nich nakazili ostatní, tak to sa určite nenakazili od nich, ale od niekoho očkovaného, pretože len očkovaný prenášajú vírus. A v prípade, keď sa nakazil zaočkovaný, tak to bol pre nich len ďalší dôkaz že očkovanie je hovadina (hoc by im ani vo sne nenapadlo si porovnať, že kto bol dlhšie v domácej liečbe a s akými príznakmi). Vonkoncom to nebolo spôsobené tým, že tí najexemplárnejší roznášali vysokoinfekčný vírus, ktorý vznikol vďaka tomu že sa ľudia vy-samo-vali na opatrenia a on (ten vírus) v tom mori ľudí zmutoval na takú úroveň, že znížil percento účinku vakcín proti nakazeniu a percento ochrany proti hospitalizácii pri niektorých, menej imunitných, či ľuďoch ktorý jednoducho nemali šťastie.
Po otcovom pozitívnom teste prišiel rad aj na mňa i mamku. Nie, náš test bol negatívny. Myslel som to skorej tak, že prišiel na nás rad riešiť, že či nás na ďalší deň pustia do práce. V oboch našich kolektívoch chýbali ľudia. A dosť veľa. Podľa zákona sme mohli ísť do práce, pretože sme nemali príznaky a boli sme negatívny (s poznámkou, že sme boli zaočkovaný tromi dávkami). No vzhľadom na to, že mal Omikron inkubačnú dobu asi 5 dní a že bývame v jednej domácnosti - tých 5 dní nám mohlo skončiť v podstate hocikedy. I rovnako hocikedy nám mohli nastúpiť príznaky. Odhliadnuc od faktu, že za tú 5-dňovú dobu by sa v práci od nás stihlo nakaziť veľké množstvo ľudí. To bola tá najhlavnejšia otázka, ktorú riešila aj moja šéfka, spolu so spomenutou dilemou - je nás málo, takže budeš fakt chýbať, no keď prídeš môžeš odpáliť dalších ľudí. Moja šéfka ma nechala radšej doma (a dosť prezieravo, lebo za dva dni ma začalo páliť v hrdle).
Mamkina šéfka to neriešila poslala mamku do roboty. Veď tam už mali kopec pozitívnych, vlastne pardon - nikomu nič nebolo, vrátane šéfky, ktorá mala doma tiež pozitívne naladených ľudí, pričom aj ona poněkud podozrivo kašľala na robotu. Čo samozrejme nikoho nezaujímalo. A pokiaľ ste čítali prvú kapitolu ságy o mojej Corone, tak vás neprekvapí, že mamka dostala príkazom špeciálny režim : že má chodiť do práce skorej aby sa obliekala sama (bez kolegovcov), na obed mala chodiť neskoršie, aby bola sama (bez kolegovcov) a aj z práce mala odchádzať sama aby sa nedostávala do kontaktu s kolegovcami. Pokiaľ sa pýtate, čo mala robiť počas práce, tak tam vás musím ponechať na vlastnú fantáziu, pretože neviem. Elegantné riešenie, však? A to zaznelo, od šéfky ktorá sa vy-samo-vala na mnohé epidemické nariadenia (či už počas vlny prvej, druhej, tretej) s pozitívne naladeným osadenstvom domácnosti, spolu s podaktorými kolegovcami, ktorých bolo treba chrániť, pretože mali tiež rovnako pozitívne naladený domov a nie zrovna prázdny nos. Ale to viete, opatrenia sa musia dodržiavať, pretože mamka bola (a je) zaočkovaná. A ako si už viackrát vypočula, tak to ona roznáša vírus - preto ten špeciálny režim, hádam aj s pravidelnou dezinfekciou. Mamka po obdržaní špeciálneho zoznamu (i s vetou, že dovolenku nedostane, lebo ich je v práci málo), sa obrátila na doktorku, že reku čo a ako (podotýkam, že mamka vôbec nechcela ísť do roboty, aby niekoho náhodou nenakazila - prácu jej nariadila šéfka). Doktorka mamke nariadila okamžitú izoláciu a rovno vypísala PN-ku. Samozrejme v práci nastal menší prevrat aj s dezinfekciou, ale to už poznáte z predošlých kapitol.
Najviac ma dostalo, že protiepidemické opatrenia z vlády nemysleli aj na tento - veľmi častý prípad - že keď očkovaný človek má doma niekoho pozitívneho, kto má aj príznaky. Alebo tam také opatrenie bolo, len som si ho nevšimol medzi tými paragrafmi a “všetkými osobami, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou, ktorá sa neskôr stala pozitívnou na ochorenie, počas obdobia dvoch dní predo dňom odberu vzorky biologického materiálu danej osobe alebo dvoch dní pred objavením sa prvých klinických príznakov ochorenia u osoby od skončenia jej izolácie” (poznámka - toto som odpísal zo stránky Corona.gov, sekcie nazvanej ako “ čo mám robiť, ak som bol v úzkom kontakte s covid-19”).
Takže sme fakt nevedeli že čo - a moja šéfka sa rozhodla podľa menšieho zla a mamka to nechala na doktorku.
K tej doktorke, až by som mohol trochu - keď s ňou mamka volala, tak doktorka povedala, že už týždne má plnú čakáreň ľudí a že jej neustále vyzváňa telefón. Tušíte správne - drvivá väčšina s Omikronom. Takže keď povedala - zostaňte doma, napíšem vám PN - tak to neurobila službu mamke, ale vlastne sebe, aby aspoň o trochu znížila to tsunami, ktoré sa na ňu valilo. Pričom predpokladám, že za tie nadčasy i snahu dostane adekvátne kompenzácie z ministerstva (všakže).
Doktorka od otca nelenila a rovno napísala recept na lieky (antibiotiká, antivirotiká a tabletky na predpis na rozpustenie hlienu). Asi vedela prečo.
O mne doktorka vlastne aj vedela, ale len okrajovo. Šak ma len bolelo hrdlo, trochu hlava, miestami zaznelo hapčí. Čiže nič, s čím by sa musela zaoberať. Mala dosť roboty aj bezo mňa.
Tak sme pár dní zostali doma. Otcovi sa po troch dňoch polepšilo - už nekašlal tak ako predtým (lebo má to, čo nazývam ako : “Syndróm dráždivého hrdla”) a vyzeral celkovo lepšie, aj keď nie celkom svoj. Ešte musel dobrať lieky. Mamke sa pohoršilo, v zmysle že dostala črevnú verziu chronty. Tak si jeden deň odsedela celý a druhý už menej, len mala kŕče. Ako bonus k tomuto príjemnému balíčku, získala aj nosný priebeh - čítajte ako nádchu, so všetkými hapčí, ktoré vám napadnú.
Keď bola v tom novom hapčí stave, tak mi povedala, aby som ju otestoval. Nevedel som že načo - veď do roboty aj tak nemohla ísť kvôli prílišnému sedeniu na záchode. Ale tak, keď povedala, tak som sa podujal, možno si myslela že potrebujem získať prax.
Hádajte, ako vyšiel test. Samozrejme - pozitívne. Pretože tieto antigénové testy človeka zachytili len vtedy, keď mal nádchu. Že sa vírus nachádzal v nose a v dosť veľkom počte. Pokiaľ človeka bolelo iba hrdlo, antigén si ani robiť nemusel (ledažeby mal hrdlovú verziu testu - ako výter z hrdla, nosohltana či kloktací test. S poznámkou, že túto moju hypotézu nemám overenú, my sme si kúpili len nosový test. Od roche iný nemali a iného výrobcu som ani neriešil, pretože nebol).
Pokiaľ sa pýtate na mňa, tak škrabanie a pálenie v hrdle síce zostávalo, ale bolo o niečo slabšie. A čo sa týka toho, že mamka mala pozitívny Ag test, tak to sa nepozdávalo doktorke, ktorá jej povedala, aby išla na PCR. Že to musí byť aj na papieri. Pretože si to mamka asi celé vymyslela, vrátane kýchania, kašľania a bolesti hrdla, či čo. Takže sme ju objednali na PCR do nášho mesta (vzhľadom na to že bola celá taká zoslabnutá. Nič vážne, len jej bolo lepšie v posteli, než v nejakom autobuse). A pokiaľ ste hádali, že ju hodilo do iného mesta, o blbom čase - mali by ste len polovičnú pravdu. Pretože ju nehodilo len do druhého mesta, o 17:45 ale aj do tej vzdialenejšej MOMky, pretože každý človek na slovensku má auto, poprípade cestovať autobusom počas pandémie, keď ste dobre-že-nie-super-pozitívny je fakt skvelý nápad.
Je to divné. Načo stránka ponúka by ste si vybrali miesto odberu - keď vás aj tak hodí úplne inam. A nielenže inam, mamku mohol systém hodiť do tej istej MOMky ako otca (bolo to v tom istom meste). Ale nie, to by bolo až príliš jednoduché.
Ďalšia super vec spočívala v tom, že sme si neboli celkom istý, že kde sa tá MOMka vlastne nachádzala. Ako ... miesto som poznal, aj som tušil že kde by mohol byť kontajner s odberovym miestom - len sme si to chceli v tejto príliš-sa-meniacej dobe overiť, hoc SMSka dala presnú adresu s časom o 17:45.
Stránka na internete č.1 hovorila, že na adrese odbery robili len do 10-tej. Druhá stránka o tom mieste nechyrovala, tretia hovorila že MOMka patrila firme, ktorá robila PCR len za peniaze a len v niektoré dni no a štvrtá stránka hovorila, že na danom mieste sa nerobia žiadne PCR odbery, že treba ísť do iného mesta. A teraz si vyberte či chcete stráviť minimálne hodinu a pol cestovaním (s človekom, ktorému je fakt lepšie v posteli) alebo sa na odber vykašlete (pretože sa v systéme už dlhé roky nedalo prehodiť ani miesto ani čas).
Z premýšľania, že čo urobíme - nás vytrhla mamkina šéfka. Že či máme po kom poslať PN-ku. Pretože keď ste PN, tak musíte papiere doručiť zamestnávateľovi do 10-tich dní. OK - dotiaľto je to v poriadku (síce, neviem prečo neurobili elektronický systém cez ktorý by sa počas pandémie dali PN-ky posielať ..., ale povedzme že na to mali dôvody ... ). Čo ale nebolo v poriadku, bolo to, že šéfka zakázala kolegovi mamky aby tú PN-ku išiel zobrať. Pretože by sa mohol nakaziť - a Corona by sa mohla preniesť aj na účtovníčku v kancelárii - cez ten PN-kový papier. Mamkin kolega sa nad tým len smial, ale tu nešlo o vtip, ale o princíp. Že jednak bol prenos cez papier či balíky, či čo iné - vyvrátený (nad čím môžeme ešte debatovať) ale čo bolo fakt ale že fakt totálne cez čiaru - že to bola tá istá šéfka, ktorá spočiatku vôbec neverila na Covid, chodila do roboty aj keď mala doma pozitívne osadenstvo (nehľadiac na prvú či poslednú vlnu) a ktorá vyhlasovala že len očkovaný prenášajú chrontu (lebo ona s nádchou je sterilná ja chirurgický skalpel). A, neurobila to ani prvý ani posledný raz (a síce sa opakujem) v každej vlne a (zasa sa opakujem) zasa na mamku, akoby bola rezervoárom každej vysoko-infekčnej-choroby z tejto planéty. Lebo bola očkovaná.
Fakt ma fascinuje, kam až zachádza egoizmus niektorých ľudí. Pokiaľ sa to týka niekoho iného - tak opatrenia či hrozba neexistujú, ale pokiaľ sa to týka ich osobne - všetci musia dodržiavať všetky nariadenia, násobené desiatimy, na sto-osemdesiatu-ôsmu pri vyše milióntych percentách - pri ktorých Biohazard level 8 vyzerá ako polorozpadnutý fast food niekde na vysoko-frekventovanej ulici v Kalkate.
A s vysokou hladinou adrenalínu v krvi sme očakávali príchod ďalšieho dňa. Cestovali sme večer tam do vzdialených kútov - len ja a mamka (otec bol v karanténe), ktorej bolo, našťastie, o niečo lepšie. Autobusy som naplánoval tak, aby na seba nadväzovali, aby sme nemuseli ísť peši. I cesta vyšla, i dopravili sme sa tam. Hoc to pri MOMke šlo ako na bežiacom páse, s rečami typu - už ste mali mať občiansky preukaz dávno pripravený (áno, mala ho držať v ruke už ako vychádzala z bytu) a tuto máte vreckovku, tam sa vyfúkajte a tam vám urobia odber.
Ja beriem, mali tam toho veľa a určite vytierali celý deň - ale nejaké reči si mohli odpustiť, znelo to dosť blbo (ledažeby tie odbery robili cvičitelia psov). Domov bola cesta o niečo dlhšia, lebo nám autobus šiel až za vyšehodiny, ale i tak sme sa museli zastaviť v obchode. Doma po vyložení nákupu šla mamka rovno spať. A ja som si šiel sadnúť za moje počítadlo. I takto sme čakali na výsledok jej testu, pričom mamke sa trochu pohoršilo (nič vážne, len sa vrátilo pálenie v krku so zimnicou a zhoršila nádcha).
Na druhý deň mamka zavolala do ambulancie a zdvihla jej to doktorka č.2. Tá po telefonáte povedala, že si má volať sanitku, že má ísť do nemocnice na infúziu antibiotík, na tie monoklonálne protilátky a napísala jej antibiotiká, antivirotiká a že si má kúpiť oximeter. No, vybrali sme predpísané veci a tie ostatné odporúčania sme zobrali na vedomie.
To sme urobili z dôvodu, lebo doktorka č.2 o mamkinom predošlom stave nemala skoro žiadne informácie. Napríklad predošlá doktorka jej ATB nenapísala, lebo mala záchodové problémy. Tie sa utriasli až v období telefonátu s doktorkou č.2. Prečo jej doktorka č.1 už predtým nenapísala antivirotiká? Hmm, viete čo, poďme radšej na ďalšiu tému.
Sanitka by bola zbytočná. Už priam počujem lekárov zo záchranky, že načo sme ich volali. Mamkin stav jednoducho nebol pre nemocnicu. Dobre sa nemala, ale tiež si nevoláte sanitku pri ťažšej nádche (a so saturáciou kyslíka 98% - áno, oximeter som kúpil).
Monoklonálne protilátky boli tiež bezpredmetné, lebo tie sa majú dávať na začiatku choroby (tak som to aspoň čítal na ministerstve). Mamka bola v čase telefonátu chorá už týždeň a pol. Okrem iného - o protilátkach rozhoduje lekárka, ktorá má vypísať výmenný lístok, ďalej má zavolať do centra, kde protilátky podávajú a má aj vybaviť autíčko, ktoré by pacienta k protilátkam doviezlo. Toto lekárka neurobila, povedala, že aby sme im tam zavolali my - nám by tak v lepšom prípade zložili telefón.
A okrem iného - na Coronu verzii omikron protilátky nezaberajú, preto sa od ich podávania pomaly upúšťalo. Tak som to aspoň čítal na stránke ministerstva. (Linka na zdroj)
Ukázalo sa že som mal pravdu, pretože mamkin stav sa postupne zlepšoval, hoc únava či bolesť hrdla ostávali. Z postele vyšla a prešla do stavu, že iniciatívne napiekla bublaninu. Človek by sa aj divil, že aké zázraky dokážu narobiť správne predpísané lieky, všakže. No a takto spolu s bublaninou sme si žili i rekonvalescencovali pokiaľ opäť neprišli pracovné dni. Ktoré budú, hádam, trvať o dosť dlhšie než táto pandémia chronty.
A ja dúfam, že píšem posledný kapitolu o Corone, pretože ma to už fakt nebaví písať. Je to stále o tom istom. Ľudia sú nepoučiteľný, vláda na všetkých kašle (okrem seba), pomôcť si môžete tak maximálne sami a zdravotníctvo je len slúžka, ktorá sa nemá právo sťažovať. Už po prvej vlne (alebo to bolo po druhej) hovorili odborníci, že sa neboja vírusu, ale toho, čo po ňom v spoločnosti ostane. Pretože sa mi zdá, že Slovensku : ako republike, ako spoločnosti, podnikateľom, umelcom, jednotlivcom a tak ďalej - zostal takzvaný long-covid, ktorý mu (a nám všetkým) bráni v tom, aby sa poriadne nadýchlo, pričom nám (tento long-covid) zatemnil myseľ a obmedzil (nás) v pohybe. A síce, možno za tento stav ani nemôže vírus, ale možno si za tento stav môžeme my sami - jednotlivci - pretože sme zabudli, že máme tvoriť spoločnosť. Lebo rovnako ako imunita, ani spoločnosť nemôže fungovať, keď každý hľadí len na seba.
Apropo, čítal som dosť zaujímavý článok. Viete ako skončila veľká pandémia španielskej chrípky z roku 1918? Tak, že sa ľudia o ňu prestali zaujímať. Každému to bolo jedno. Vírus zabíjal aj naďalej, hoc nie v takom masívnom množstve - ale nikoho to už nevzrušovalo (okrem rodín zosnulých, samozrejme). Až sa nakoniec zo španielskej chrípky stala chrípka bežná (ktorá nás navštevuje každý rok). Mnohí si myslia, že takto dopadne aj Corona (vrátane tej nemalej hromádky mŕtvych, čo za sebou zanechá prechod z ťažkej Corony na bežnú). A pritom by len stačilo, aby boli ľudia zodpovedný. Ale načo (viem že sa opakujem), keď sa v tomto štáte zodpovednosť a obetavosť nevypláca. (Linka na zdroj)
Linka na wiki, kde sú všetky informácie o tomto príbehu.
0 comments:
Zverejnenie komentára