23/05/2016

Úžasná audiopoviedka - iba poviedka

Toto je iba čistý príbeh z úžasnej audiopoviedky. Žiadne vstupy od rozprávača. Aktualizovaná je postupne.
Adam sa práve vrátil z práce domov. Vyzul sa, vyzliekol si kabát a ďalej robil veci, ktoré nás nezaujímajú.
Bez toho aby si spravil večeru, si šiel ľahnúť. Adam robil osemnácky, takže oddych potreboval. Musel sa ale dobre zakryť, lebo mu bola zima. Kúrenie mal totižto vypnuté. Dlhšie zaň nezaplatil a domovník mu ho jednoducho odpojil. Adam premýšľal nad tým čo vlatne má. Robil osemnácky ako kôň a nemal pritom ani na kúrenie, tobôž večeru. Ako sa tak pozeral na strop, v hlave sa mu začal rodiť nápad. Nápad, žeby našiel v šuflíku povraz, ktorý by uviazal na hrubú rúru, čo sa mu prediera stropom.

Svoj sprostý nápad by šiel aj uskutočniť, nebyť ruky, ktorá sa mu zrazu objavila v zornom poli a jemne si ľahla na jeho brucho. Je nutné podotknúť, že tá ruka bola až moc pôvabná na to, aby patrila Adamovi. Bolo to nečakané ale napriek tomu sa nevydesil. Dneska mal ťažkú šichtu takže nejaké tie vidiny aj očakával.

Toho preludu sa šiel dotknúť, aby sa ho zbavil. Dotykom ale zistil, že ruka je skutočná. Očami sa snažil zistiť, komu patrí. Pozrel sa napravo. Tam ležala žena. Dosť pekná žena. Spala, ale z jej tváre sa dalo vyčítať že sa jedná o príjemnú osobu, ktorá vyzerala byť do niekoho po uši zamilovaná. Adam ležal v posteli a nevedel sa na ňu vynadívať. Jej tvár, jemná ruka, nádherné plecia, cez ktoré bola prehodená. .. no viac neprehodená ... nočná košeľa. Tá vyzerala, že má už už spadnúť. Mala ju vôbec oblečenú? Nie nemala, to bol iba paplón čo ju že vraj prikrýval. Čiže vedľa neho ležala neznáma nahá žena.

Adam neveril tomu čo vidí. Pomaly sa odsunul z postele. Nohou zistil, že tam kde kedysi bývala stena, bola prázdnota z ktorej sa napokon vykľula podlaha. Takže mohol pekne uniknúť. Ženu samozrejme lepšie zakryl. Chcel úžasnú audiopoviedku trochu umravniť. Adam sa prikrčil. Vtedy zistil že tiež nemá na sebe dostatok oblečenia. Preto v úplnej tme našiel to čo by si mohol obliecť.

Zbadal dvere. Hneď sa k nim aj preplazil. Potichu samozrejme. Nechcel tú ženu zobudiť. Niežeby mu mohla niečo zlé urobiť, bol skorej džentlmen.

Adam otvoril dvere a prešiel na dlhú chodbu. To že bola dlhá zistil až keď dvere zavrel. Prišlo mu to ako blesk z čistého neba. Bol na úplne inom mieste - nevedel kde sa to vlastne nachádza. Tak tam stál na tej dlhej chodbe. Premýšľal, kto tam leží v jeho posteli. Keď sa tak obzeral okolo, premýšľal nad tým, že v koho posteli ležal on. A to tiež v rúchu, ktoré nosilo jeho meno.


0 comments:

Zverejnenie komentára