Úžasná Audiopoviedka 01

  

Vitajte pri počúvaní úžasnej audiopoviedky, tej najúžasnejšej poviedky, akú ste mali tú česť kedy v živote počuť, a tej najlepšej veci v celom vesmíre.

Ste na správnom mieste. Našli ste ju. Ó áno, našli. Tú oázu, čo priam prekypuje úžasnosťou. Veď ste ju aj určite dlho hľadali. Blúdiac púšťou neoriginality, opakujúcich sa klishé i príbehov, tváriacich sa že sú niečo nové - pričom sa len jedná o inak oblečenú kópiu, kedysi populárnej knihy.

Ja viem, máte určite veľký smäd. Veď v tej púšti ste museli stráviť dlhú dobu, pričom ste možno stratili nádej že svoj smäd niekedy aj uhasíte.

Preto, a nebudem preháňať, máte priam neuveriteľné šťastie. Lebo v našej úžasnej audiopoviedke sa snúbi originalita, napínavý príbeh, nadupané autá, unikátny humor a záhadnosť. Tieto veci si môžete vychutnávať plnými dúškami.

Možno si teraz poviete, že rozprávam hodne nadnesene ba priam až namyslene. Ako si ja môžem dovoliť povedať, že práve počúvate tú najúžasnejšiu audiopoviedku, akú ste mali tú česť kedy v živote počuť? A to takto bez dôkazov.

Áno, to znie fér.

Naša úžasná audiopoviedka bola, totižto, vytvorená veľkým teamom ľudí. Podieľalo sa na nej množstvo spisovateľov, z ktorých vám budú určite známe mená ako Stephen King, Paulo Coelho, George R. R. Martin alebo pani J. K. Rowling.

Títo úžasní autori spolupracovali s vedcami z Univerzity Cambridge, ktorý upravovali vety podľa najvhodnejšej neurologickej odpovedi dobrovoľníkov.
Ďalej si team odborníkov nechal kvantovým super počítačom zanalyzovať metafory, použité synonymá a nakoniec aj opraviť gramatiku. Potom bola vytvorená komisia zo všetkých žijúcich nositeľov nobelovej ceny za literatúru, ktorý text kontrolovali a pripomienkovali.

Pokiaľ všetci zúčastnený nesúhlasili, že sa skutočne jedná o úžasnú audiopoviedku - museli sa predošlé kroky zopakovať.

A toto je ten dôkaz - že sa skutočne jedná o úžasnú audiopoviedku. Mne len prischla tá príjemná povinnosť - prečítať vám ju.

Preto sa uzamknite jak v trezore - zastrite okná, zadebnite dvere - aby Vás nič nemohlo rušiť pri jej počúvaní. Len si nechajte nejaký ten prieduch aby sa Vám náhodou neminul kyslík. Veď máme pripravených viacero dielov, nechceme aby bol tento ten posledný, všakže. Pohodlne sa usaďte A poďme sa konečne zahryznúť do našej úžasnej audio.....

Malé strpenie. Technické problémy. To viete, počítače. Tie fungujú len podľa murphyho zákonov. .... Fajn, už to ide. A hor....

Pri Tutatisovi. Počítač jeden nešťastný. Nielenže si spadne, ale aj ten, ten súbor s úžasnou audiopoviedkou, kompletne zničil. Ten textový dokument vyzerá ako sito. Je tam možno len prvá kapitola, nejaké odseky ale zvyšných 90% textu ... Je fuč

... To je tragédia.

Ako?

No, ja nemôžem požiadať o nový textový dokument, pretože mne poslali len originál. Viete, táto úžasná audiopoviedka je tak dokonalá, alebo skorej bola, že až by vo svete existovala navyše čo i len jedna jej kópia - rozvrátilo by to všetky zákony fyziky. Ten súbor sa musí posielať ako originál a celý. Žiadne cloudy, dočasné súbory - lebo zákony fyziky.

Ale to tu nebudem preberať - nastala katastrofa. Armageddon biblických rozmerov. Toľko prostriedkov investovaných do projektu, toľko peňazí, človeko-hodín, elektriky -- je fuč. Však ma vyhodia. Nie --- Horšie - Do konca života budem musieť robiť audiopoviedky, zo série kníh 50 odtieňov sivej. Och ja nešťastný rozprávač. Čo si len počnem.

...

Dobre, máte pravdu. Musím sa sústrediť. Horšie to už byť predsa nemôže.

...

Až si správne pamätám - Napoleon Hill kedysi povedal, že každá nepriazeň osudu je len prezlečená príležitosť, ktorú môžeme premeniť na triumf, pokiaľ sa jej chopíme.

Nepriazeň osudu. ... Príležitosť .... Mám to. Vy a ja - tú audiopoviedku, spoločne napíšeme.

Áno, to je skvelý nápad. Čo vy na to. ... Vedel som že budete súhlasiť. Zoberieme celý projekt do vlastných rúk. Však načo je nám nejaký King či Rowlingová. My sme kreatívny až až.

Takže, zhlboka sa teraz nadýchnime - a poďme ... áno ... poďme vytvoriť NAŠU úžasnú audiopoviedku.

A začneme tým, čo sa v textovom dokumente zachovalo.

Marek sa práve vrátil z práce domov. Vyzul sa, vyzliekol si kabát ...

...

Hmm. Je mi trochu trápne, zastaviť príbeh hneď takto na začiatku, ale mne sa to meno nejak nezdá. Nie, nie je to tým, žeby bolo Marek zlé meno. Skorej sa mi nehodí do príbehu. Nemá šmrnc, nemá symboliku a keď ho počujem vybavím si skorej nejakého dlhovlasého hubára, ktorý sa len tak poflakuje po lese.

Naša úžasná audiopoviedka potrebuje aj úžasné meno hlavného hrdinu, no nie? Zoberte si nasledujúce príklady.

• Lara Croft,
• Luke Skywalker,
• Duke Nuken,
• Indiana Jones,
• Sam “Serious” Stone.

Toto sú mená hodné úžasného príbehu. Však na koho by ste stavili svoje peniaze? Na Laru Croft, alebo Mareka? No, cítiť tam nejaké to zaváhanie.

Takže je rozhodnuté. Hlavný hrdina sa bude volať inak.

A viete čo? Za to že mi pomáhate vám teraz dám možnosť. Vyberte si z toho spomenutého zoznamu nejaké meno. Môžete hociktoré, ktoré sa vám páči. Len do toho. Stačí povedať.

...

Aha, dobre. Zmena uložená. Ideme na to.

Luke Skywalker sa vrátil z práce domov. Vyzul sa, vyzliekol si kabát ...

Medzi rečou. Len tak premýšľam. ... Čo by mohol mať taký Luke Skywalker ako zamestnanie? Určite by som mu dal nejakú úžasnú robotu, ako pre úžasného človeka. Áno, také postávanie na okraji útesu a sledovanie oceánu. Všakže. To znie najlogickejšie.

Brrr. ... Prepáčte. Len mi prebehol mráz po chrbte. Nič to nie je. Asi som sa tak zamyslel nad tým postávaním na okraji útesu, že mi skoro prechladli kríže. Asi som si mal dať ten svoj hnedý župan. No.

Luke Skywalker sa vrátil z p..

Jaj. Znova mi prebehol mráz po chrbte. ... Čo sa to deje?... Niečo vyskúšam...

Luke Skywalker ...

Jaj. Znova. Už aj vám? Už aj vám prebehol mráz po chrbte, tak ako mne?

No, ja viem, že to nie celkom mráz. Ale taký chladný, zlovestný pocit. Ako dych prízraku. Ako keby som, ... keby som ... porušoval niekoho autorské práva.

O, ou. My nemôžeme použiť meno Luk .... ehm, Lukáša Obloho-chodca , do našej úžasnej audiopoviedky. Lebo, lebo my nemáme zakúpenú licenciu na jeho používanie. Viete aký by z to mohol byť problém?

Už teraz vidím tú horibilnú pokutu. V ktorej by počítali, hádam, ešte aj z poslucháčmi, ktorý o našej úžasnej audiopoviedke ani len netušia. Pričom by ju vynásobili krát dva - lebo každý človek má dve uši. A určite by tam prihodili nejaké to plus, pretože našu úžasnú audiopoviedku by mohli počuť aj susedia cez stenu. Poprípade, až by stálo auto na červenej, tak okoloidúci chodci. To by bola zasa suma.

Neveríte?

Veď akú pokutu naparili deťom, ktoré mamičkám spievali ľudovky ku dňu matiek. A to sú ľudovky. Pesničky, ktoré si ľudia spievajú už storočia. A nie nejaký Luke... ehm. Lukáš Obloho-chodec zo známeho filmu. Tá suma by zakopala našu úžasnú audiopoviedku hádam aj kilometre pod zem.

Nie. Musíme to zmeniť.

Povedzte mi meno. Také, aké sa vám páči. Také po ktorom priam túžite aby bolo dosadené do našej úžasnej audiopoviedky. Ale hlavne také, ktoré nie je zviazané autorským zákonom. Počúvam.

.... Nó ... To je skvelý výber. Adam.

To je ako začiatok abecedy, prvý muž. To meno je skvelé, je výnimočné. Je to priam metafora. A nikto naň zatiaľ nevlastní autorské práva. Takto môžme nazvať hlavného hrdinu našej úžasnej audiopoviedky. Urobili ste kus skvelej práce.

(potlesk publika)

Takže - vráťme sa späť k našej úžasnej audiopoviedke.

Adam sa práve vrátil z práce domov. Vyzul sa, vyzliekol si kabát a zamieril rovno na záchod.

Pri Tutatisovi! Je to len začiatok a už to končí v záchode? Kde bude potom koniec, v nejakom kanáli? Určite budete so mnou súhlasiť, keď túto časť vyškrtnem. Veď koho to zaujíma? Vás nie, mňa nie. Koho teda?

Ou. O niekom by som asi vedel. Viete, túto záchodovú časť napísal nejaký úžasný autor. Tipoval by som Georga. Potom ju vedci z Cambridge upravili, podľa najlepšej neurologickej odpovedi, keď ju testovali na dobrovoľníkoch. Ďalej táto časť prešla cez kvantový počítač. A všetci nositelia nobelovej ceny za literatúru s ňou súhlasili. Takže, až to správne počítam - zaujíma to celý svet.

A to sa niekto čuduje, že nás ešte nenavštívili mimozemšťania?

Nie, nie nie. Nech si myslí kto chce, čo chce - túto časť jednoducho vyškrtneme. Takže, pekne od začiatku.

Adam sa práve vrátil z práce domov. Vyzul sa, vyzliekol si kabát a ďalej robil veci, ktoré nás nezaujímajú. Bez toho aby si spravil večeru, si šiel ľahnúť. Adam robil osemnácky, takže oddych potreboval. Musel sa ale dobre zakryť, lebo mu bola zima. Kúrenie mal totižto vypnuté. Dlhšie zaň nezaplatil a domovník mu ho jednoducho odpojil. Adam premýšľal nad tým čo vlastne má. Robil osemnácky ako kôň a nemal pritom ani na kúrenie, tobôž večeru. Ako sa tak pozeral na strop, v hlave sa mu začal rodiť nápad. Nápad, žeby našiel v šuflíku povraz, ktorý by uviazal na hrubú rúru, čo sa mu prediera stropom...

Mám taký pocit, že si aj ja nájdem v šuflíku povraz. Šak toto sa už ani viacej nedá čítať. Takáto koncentrovaná depresia. Kto to pri Tutatisovi napísal? Marvin? Veď úžasná poviedka nemá byť takáto ultra depresívna, má byť úžasná. Má pohladiť ducha, rozveseliť človeka a nie mu presne popisovať ako sa hlavná postava ide obesiť. Že?

...1s Haló? ..1s Haló? Ha- -- jaj toto mi nerobte.

Som si myslel že vás táto časť natoľko deprimovala, že ste sa ňou aj inšpirovali.

A kde ste boli? Niežeby mi do toho niečo bolo, ale.... Viete, pre vaše duševné zdravie. Aha, išli ste si pre chrumky. V poriadku, v poriadku.

No, túto časť musíme zmeniť. Akútne, na statim. Skúsim pozrieť čo sa v dokument píše ďalej. Alebo, aspoň na tie časti, ktoré zostali. ...

Hmm. Videl by som tu zopár možností. Viete čo, túto časť necháme, ale pokračovať to bude inak. A aby ste nepovedali, že vás z našej úžasnej poviedky nejak vyraďujem, - môžete si vybrať medzi týmito pokračovaniami. Takže.

• Hororové pokračovanie
• Komediálne pokračovanie
• A okorenené pokračovanie

Tak povedzte, čo by ste radi. Aha, vy nechápete tomu poslednému výrazu. No, “okorenené” znamená, že sa v príbehu bude nachádzať nejaká tá posteľná scéna, nahota a aj prejavy lásky.

Vy chcete práve túto možnosť? No, dobre. Poďme teda veci trochu okoreniť.

Ako sa tak pozeral na strop, v hlave sa mu začal rodiť nápad. Nápad, žeby našiel v šuflíku povraz, ktorý by uviazal na hrubú rúru, čo sa mu prediera stropom. Svoj sprostý nápad by šiel aj uskutočniť, nebyť ruky, ktorá sa mu zrazu objavila v zornom poli a jemne si ľahla na jeho brucho. Je nutné podotknúť, že tá ruka bola až moc pôvabná na to, aby patrila Adamovi. Bolo to nečakané ale napriek tomu sa nevydesil. Dneska mal ťažkú šichtu takže nejaké tie vidiny aj očakával. Toho preludu sa šiel dotknúť, aby sa ho zbavil. Dotykom ale zistil, že ruka je skutočná. Očami sa snažil zistiť, komu patrí. Pozrel sa naľavo ....

(ehm, naľavo nie, tak sa zle spí )

... pozrel sa napravo. Tam ležala žena. Dosť pekná žena. Spala, ale z jej tváre sa dalo vyčítať že sa jedná o príjemnú osobu, ktorá vyzerala byť do niekoho po uši zamilovaná. Adam ležal v posteli a nevedel sa na ňu vynadívať. Jej tvár, jemná ruka, nádherné plecia, cez ktoré bola prehodená. .. no viac neprehodená ... nočná košeľa.
Tá vyzerala, že má už už spadnúť. Mala ju vôbec oblečenú? Nie nemala, to bol iba paplón čo ju že vraj prikrýval. Čiže vedľa neho ležala neznáma nahá žena.

Nuž musím uznať, vybrali ste si dobre. Toto sa číta miliónkrát lepšie. To hneď človeka pripúta k deju. Jaj prepáčte, asi som práve roztrhol to vaše pripútanie. Sorry.

Len sa mi nedá nad tým trochu popremýšľať, že či to nie je až moc korenisté. Úžasná poviedka môže mať aj nejakú tú posteľnú scénu, len čo ja viem.

Chcete pokračovať v tejto verzii? Dobre, pokračovať môžeme, ale musíme to trochu umravniť. Veľa rozkoše predsa škodí.

Jak to len prepísať. Asi by som tú nahú ženu obliekol. Áno, to by. ... Skutočne? Skutočne to tam chcete nechať? Ach, vy fiškus, normálne sa začínam červenať. Dobre, presvedčili ste ma, budeme pokračovať v tomto tóne aj ďalej, len to trochu umravním. Áno? Nič veľké, nebojte sa.

Pozrel sa napravo. Tam ležala žena. Dosť pekná žena. Spala, ale z jej tváre sa dalo vyčítať že sa jedná o príjemnú osobu, ktorá vyzerala byť do niekoho po uši zamilovaná. Adam ležal v posteli a nevedel sa na ňu vynadívať. Jej tvár, jemná ruka, nádherné plecia, cez ktoré bola prehodená. .. no viac neprehodená ... nočná košeľa.
Tá vyzerala, že má už už spadnúť. Mala ju vôbec oblečenú? Nie nemala, to bol iba paplón čo ju že vraj prikrýval. Čiže vedľa neho ležala neznáma nahá žena.
Adam neveril tomu čo vidí. Pomaly sa odsunul z postele. Nohou zistil, že tam kde kedysi bývala stena, bola prázdnota z ktorej sa napokon vykľula podlaha. Takže mohol pekne uniknúť. Ženu samozrejme lepšie zakryl. Chcel úžasnú audiopoviedku trochu umravniť. Adam sa prikrčil. Vtedy zistil že tiež nemá na sebe dostatok oblečenia. Preto v úplnej tme, našiel to čo by si mohol obliecť. Zbadal dvere. Hneď sa k nim aj preplazil. Potichu samozrejme. Nechcel tú ženu zobudiť. Niežeby mu mohla niečo zlé urobiť, bol skorej džentlmen.

Narozdiel od niekoho

Adam otvoril dvere a prešiel na dlhú chodbu. To že bola dlhá zistil až keď dvere zavrel. Prišlo mu to ako blesk z čistého neba. Bol na úplne inom mieste - nevedel kde sa to vlastne nachádza. Tak tam stál na tej dlhej chodbe. Premýšľal, kto tam leží v jeho posteli. Keď sa tak obzeral okolo, premýšľal nad tým, že v koho posteli ležal on. A to tiež v rúchu, ktoré nosilo jeho meno.

Hmm, môžem k tomu niečo dodať? Viem že sme to okorenili, niečo tam pridali, ale nevyzerá to byť nejaká veľká sláva. Potrebujeme tam pridať záhadu, ešte väčšiu záhadu než “ zobudiť sa na neznámom mieste vedľa neznámej nahej ženy”. Veď, hento ani nie je záhada. Pre niektorých ľudí je to bežné sobotňajšie ráno po poriadnom žúre. Tak som to aspoň čítal na internete.

Inač, keď tak o tom hovorím, môžete mi povedať, že čo je na tom také úžasné, zobudiť sa vedľa nahej ženy? Myslím ako v tomto prípade. Čo sa stalo Adamovi. Strašne by ma to zaujímalo.

No, Potrebujem to vedieť kvôli príbehu. Aby som nepísal veci, ktoré sa v skutočnosti nemôžu stať.

Vážne, nezahováram.

Viete čo, kašlime radšej na to, a poďme sa venovať našej úžasnej audiopoviedke. Ako som hovoril, musíme tam pridať nejakú veľkú záhadu. Len teraz mi nič také originálne nenapadá. .. Ani vám, že? Nuž, asi sme vyčerpali našu studnicu inšpirácie. Aj to sa stáva.

Ale, s tým je ľahká pomoc. Dnešný diel našej úžasnej audiopoviedky jednoducho ukončíme a pôjdeme si oddýchnuť. Stretneme sa neskôr a plný sili a elánu budeme pokračovať. Žiadny problém, času dosť. Veď ani Windows 10 ľuďom netlačili hneď v prvý deň čo vyšiel. Všakže.
A v oddychovaní sa skrýva ešte jedna výhoda. Bežný život prináša kopec inšpirácie, ktorú môžeme preniesť do našej úžasnej audiopoviedky. Veď mnoho vecí v tomto dieli bolo inšpirovaných skutočnými udalosťami. A hlavne tá posledná časť. ... Ach áno, preniesť sa tak ešte do tej minulej soboty.

... prekukli ste ma ... nie som až taký fiškus ako vy.

No. V prípade až by ste mali nejaké tie nápady, do popisku tohto videa som dal linku kde mi môžete pomôcť s rozhodovaním že ako v príbehu pokračovať. Poprípade mi napíšete nejaký ten geniálny nápad, ktorý vás zastihol v sprche.

Nuž, chcelo by to ešte nejak ukončiť. V niektorých youtube videách sa vám pozdravia, v iných použijú nejakú tú svoju obľúbenú hlášku ... hmm, len ja by som chcel byť o niečo originálnejší.

Možno nabudúce. Teraz sa oddychuje.

A tešte sa na ďalší diel našej Úžasnej audiopoviedky.

---

--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---

---