Transport biologického materiálu je dôležitou súčasťou predanalytickej fázy, ktorého úlohou je, okrem dodania materiálu do laboratória, zamedziť zmenám vyšetrovaných parametrov.
Pri transporte biologického materiálu sa dbá predovšetkým na bezpečnosť, čo znamená že materiál nesmie ohrozovať pracovníkov, ktorý s ním pracujú A nesmie ohrozovať ani verejnosť, až sa na transport používa zmluvná dopravná služba, alebo pošta. Materiál sa preto musí transportovať v nepriepustných obaloch, pričom aj tie by mali byť uložené do nepriepustného boxu. Materiál musí byť počas transportu oddelený od žiadanok - tak, aby nedošlo k znečisteniu žiadanky. Vzorky by mali byť dodané do laboratória do hodiny. Označené menom pacienta, rokom narodenia, či jeho rodným číslom aby sa zabránilo zameneniu vzorky.
Pri transporte biologického materiálu sa dbá predovšetkým na bezpečnosť, čo znamená že materiál nesmie ohrozovať pracovníkov, ktorý s ním pracujú A nesmie ohrozovať ani verejnosť, až sa na transport používa zmluvná dopravná služba, alebo pošta. Materiál sa preto musí transportovať v nepriepustných obaloch, pričom aj tie by mali byť uložené do nepriepustného boxu. Materiál musí byť počas transportu oddelený od žiadanok - tak, aby nedošlo k znečisteniu žiadanky. Vzorky by mali byť dodané do laboratória do hodiny. Označené menom pacienta, rokom narodenia, či jeho rodným číslom aby sa zabránilo zameneniu vzorky.
Pri izbovej teplote (do hodiny) sa transportuje plná krv, moč na biochemické vyšetrenia a mikrobiologické stery, alebo výtery v transportnej pôde, poprípade hemokultúry a punktáty.
Ak nie je transport do hodiny možný, krv sa scentrifuguje. Separačný gél v skúmavke oddelí sérum od krvných elementov a zabráni tak ich vzájomnému ovplyvňovaniu. Sérum alebo plazma sa potom môže dať do chladničky, alebo odliať a zamraziť, až bude transport trvať o niečo dlhšie, alebo je naplánovaný na neskôr. Do chladničky sa nesmie dávať plná krv, pretože skladovanie plnej krvy v chladničke spôsobuje zmeny v biochemických parametroch (ako je kálium). Niektoré parametre si vyžadujú špeciálne podmienky pri transporte (povedzme transport krvy na ľade). Pre takéto prípady majú laboratória vypracované postupy, ako s takýmito vzorkami narábať. Tie sa nachádzajú na web-stránkach daného laboratória.
Z mikrobiologických vyšetrení sa pri chladničkovej teplote môže transportovať moč a stolica na dôkaz toxínu clostridium difficile. Pri výteroch v transportných pôdach je možnosť uchovania 48hodín od odberu pri izbovej teplote. Ale je lepšie pokiaľ sa tieto stery spracujú čo najskôr pretože tam potom dochádza k pomnoženiu ostatných baktérii, nielen tých, čo spôsobili infekciu.
Vzorky počas transportu, nesmú byť vystavené veľkému chladu, alebo vykurovaciemu telesu či slnku. Mali by byť uskladnené tak, aby k nim nemali prístup nepovolané osoby, aby tak nedošlo k úniku osobných informácii a prípadnému zneužitiu vzorky.
Pre balíky s biologickým materiálom posielaných poštou platia osobitné poštové podmienky. V podmienkach sa píše, že.: Pošta príjme balík s obsahom nákazlivých biologických látok, len ak je zasielaný medzi oprávnenými ústavmi a úradne uznanými laboratóriami. Vnútorný obal musí byť výlučne z nepriepustnej nádoby (napr. zo skla, kovu alebo plastických látok). Na zabezpečenie nepriepustnosti nádoby sa použijú účinné prostriedky (napríklad ak sa použijú skrutkovacie uzávery, musia sa zabezpečiť lepiacou páskou.) Ak sa v balíku posiela viac nádob s biologickým materiálom, každá nádoba musí byť zabalená osobitne, aby bol vylúčený akýkoľvek vzájomný dotyk medzi nimi. Balík musí byť označený nálepkou so symbolom schváleným pre nákazlivé látky.
Vzhľadom na to, že je každý biologický materiál považovaný za potencionálne infekčný, nakladá sa s ním ako s nebezpečným odpadom. Pre takéto odpady bola vypracovaná “odborná príručka pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti”. A to Slovenskou agentúrou životného prostredia. Tá sa pri vypracovaní tejto príručky držala zákonom o odpadoch. ((č. 223/2001 Z. z. , a aj č. 119/2010 Z. z. ))
Nemocnica produkuje rôzne druhy odpadov. V príručke od agentúry životného prostredia je napísané, ako sa s týmito druhmi odpadu ďalej narába a ako sa zneškodňujú. Pretože sa inak zneškodňuje infekčný odpad, inak cytostatiká a inak neinfekčné nemocničné predmety ako sú povedzme roztrhaná bielizeň či sadrové dlahy.
Aby sa dali rozlíšiť, majú odpady svoj katalóg, ktorý sa nachádza vo vyhláške ministerstva životného prostredia. Tam sú odpady rozdelené do kategórii, pričom každá kategória má svoj šetsmiestny kód. Tieto kódy sa musia lepiť na odpadové vrecia a nádoby aby sa nezamenili, alebo nemiešali dokopy.
Každé zhromaždisko nebezpečného odpadu musí byť označené identifikačným listom nebezpečného odpadu, ktorý obsahuje ten šesťmiestny kód, ďalej - nebezpečné vlastnosti odpadu a odporúčané spôsoby zneškodňovania. Maximálna doba medzi zhromaždením odpadu a jeho konečným odstránením je v zimnom období 72hod, v letnom 48hod.
Infekčný odpad sa ukladá v mieste vzniku do jednorazových vriec, špeciálnych nádob alebo kontajnerov na zber, ktoré spĺňajú požiadavky na zhromažďovanie nebezpečných odpadov. Dočasne sa skladujú v chladných miestnostiach podľa schváleného prevádzkového poriadku zariadenia.
Uskladnenie zhromaždených odpadov sa musí zabezpečiť tak, aby k nemu nemali prístup nepovolané osoby, zvieratá a hmyz. Pri nakladaní s odpadmi sa musí zaobchádzať tak, aby nedošlo k porušeniu obalov a k prípadnej kontaminácii okolia.
Ostré predmety musia byť uložené oddelene v spáliteľných hrubostenných nádobách, ktoré sa dajú uzatvoriť, aby tie ostré predmety nepoškodili obal a nejakým spôsobom neunikli do odpadového vreca. Pretože hrozí že poškodia odpadové vrece a nebezpečný odpad potom unikne do okolia, čím ho kontaminuje.
Infekčný alebo podmienene infekčný odpad nie je možné dodatočne triediť ani prekladať do iných obalov. Infekčný odpad nesmie byť uložený medzi komunálny odpad. A nesmie sa miešať s inými druhmi nebezpečných odpadov.
(Napríklad infekčný materiál s cytostatikami, alebo amalgánom od zubárov)
Nebezpečné odpady sa nesmú ukladať na skládke a zneškodňujú sa prednostne pred ostatnými odpadmi. Nebezpečný odpad sa spaľuje v spaľovni nebezpečného odpadu, alebo po dekontaminácii v spaľovni komunálneho odpadu.
Zdravotnícke zariadenie, ako pôvodca odpadov, má povinnosť nakladať s odpadmi v súlade s platnými legislatívnymi predpismi a musí o nich viesť aj evidenciu (koľko odpadu vyprodukoval za mesiac a ako s ním narábal, zneškodnil, alebo ako ho uskladnil).
Tie vznikajú pri úkonoch diagnostických (napríklad pri kolonoskopii), terapeutických (napríklad pri operácii) alebo vznikajú z epidemiologických dôvodov (keď sa na oddelení vyskytne pacient s infekčnou chorobou - povedzme s rotavírusom). Nozokomiálne nákazy sú nebezpečné --- Jednak preto, lebo v nemocnici ležia pacienti s oslabeným imunitným systémom (po operáciách, alebo z dôvodu choroby či liečby) a potom aj preto, lebo v nemocničnom prostredí sa používa mnoho dezinfekčných prostriedkov a antibiotík, ktoré spôsobujú bakteriálnu rezistenciu. A čím je baktéria rezistentnejšia, tým je samozrejme nebezpečnejšia (ľahšie sa šíri a ťažšie zabíja.)
Prameňom nozokomiálnej nákazy je jednak zdravotnícky personál, ktorý pacienta ošetruje. Potom ostatní pacienti, ktorý môžu mať infekčnú chorobu, ako pri tej - už spomínanej - rotavírusovej infekcii. Nákazu ďalej môže do nemocnice doniesť návšteva, ktorá príde pacienta pozrieť - čo je nebezpečné počas chrípkovej epidémie. A v neposlednom rade sa môže pacient nakaziť aj z nemocničného vybavenia (napríklad zo stolíka), pomôcok, jedla, alebo sa pacient môže nakaziť aj sám z vlastnej bakteriálnej mikroflóry, napríklad keď má dlhodobo ležiaci pacient plienky, alebo má zavedený katéter - tak tam vzniká infekcia močových ciest E.coly.
Nozokomiálne nákazy najčastejšie postihujú urologický trakt, nasledujú nozokomiálne pneumónie, pričom najviac sú ohrození pacienti na pľúcnej ventilácii. Ďalšie významné skupiny sú nozokomiálne infekcie rán a z nich vyplývajúce infekcie krvného riečiska.
Najčastejšie sa vyskytujúcim mikrobiologickým pôvodcom nemocničných nákaz bol v posledných rokoch v slovenských zdravotníckych zariadeniach Staphylococcus aureus a iné stafylokoky s 16 percentným podielom. Nasledovala Klebsiela sp. s 15 percentami, Clostridium difficile s podielom 14 percent, E. coli bola zastúpená 8 percentami, Pseudomonády s výskytom 8 percenta, a zvyšok tvoria iné mikroorganizmy.
Pseudomonas aeruginosa bol vôbec najčastejšou baktériou na steroch z umývadiel.
Pri vzorkách z postele, alebo rúk zdravotníckeho pracovníka bol najčastejším Staphylococcus aureus.
Zo všetkých sterov bolo multirezistentných 24%, pričom najvyšší bol výskyt multirezistentných baktérií na internom, chirurgickom a oddelení dlhodobo chorých. Ako najviac rizikovými sa javili rôzne zdravotnícke pomôcky (napr. endoskopy), ktoré boli častým zdrojom multirezistentných baktérii.
Vieme že sú nozokomiálne nákazy nebezpečné. Ako im možno predchádzať?
Tak v prvom rade je dôležité - prísne dodržiavanie asepsy - čiže dokonalá dezinfekcia miesta vpichu injekcie, alebo operačného poľa. Potom sterilizácia nemocničných miestností, sterilizácia nástrojov, používanie sterilných ochranných prostriedkov a pomôcok A rýchle odpratanie kontaminovanej bielizne, použitých nástrojov a použitých obväzov.
Ďalšia vec, ktorá pomáha v predchádzaní nozokomiálnym nákazám je zisťovanie pacientovej anamnézy v zdravotnej dokumentácii - či nie je nosičom nejakého multirezistetného kmeňa, alebo či existuje podozrenie že by mohol mať infekčné ochorenie. Takýto pacient sa potom izoluje od ostatných. V prípade až takéto informácie nie sú k dispozícii, dbá sa na včasné stanovenie diagnózy.
Napríklad u nás na mikrobiológii, keď majú nejaký výter z nemocnice, povedzme z hrdla ako vyšetrenie, až v takomto výtery nájdu multirezistentný kmeň, túto skutočnosť nahlásia na epidemiológiu. Epidemiológia potom príde na oddelenie, urobia sa preventívne stery z oddelenia a podľa výsledkov sa zmení dezinfekčný plán oddelenia. Toho pacienta samozrejme izolujú.
Ako všetci vieme, zdravotnícky personál je tiež jeden zo zdrojov nákazy. Preto sa v rámci prevencie nákaz dbá na osobnú hygienu a ochranu - hlavne osobnými ochrannými prostriedkami, ako sú jednorazové rukavice, pracovný odev A potom umývaním a dezinfekciou rúk. Pred každou manipuláciou s pacientom by si mal zdravotník vymeniť rukavice alebo si ruky umyť až rukavice z nejakého dôvodu nepoužíva.
Čo sa týka prevencie nozokomiálnych nákaz, epidemiológia robí aj náhodné stery - z izieb oddelenia, zo stien, stolíkov alebo predmetov, s ktorými prichádzajú do styku pacienti a personál. Môžu poslať aj zamestnanca, nech si umyje ruky a urobia ster z jeho rúk aby zistili, akú účinnosť má umývanie rúk. Podľa výsledkov sa mení dezinfekčný plán oddelenia. Robia sa aj kontrolné stery z oddelenia centrálnej sterilizácie. Kedy sa urobí ster z autoklavov a námatkovo aj nejakého nástroja, ktorý už bol sterilizovaný - vždy je vybraný jeden nástroj zo série.
Aby sa predchádzalo nozokomiálnym nákazám, majú oddelenia vypracovaný aj dezinfekčný plán. Ten pozostáva zo zoznamu dezinfekčných prostriedkov ich koncentrácie a spôsobom použitia. V pláne je ďalej napísané, ako často sa tieto prostriedky musia obmieňať, aby nevznikali rezistentné kmene baktérii.
Plán ďalej obsahuje aj zoznam predmetov i nástrojov, ktoré je nutné dezinfikovať - a to ktorým prípravkom a akým spôsobom. Ako posledná vec v dezinfekčnom pláne je napísané, čo sa má robiť v prípade až sa biologický materiál rozleje (utrie sa do sucha papierovou vatou a pretrie aktuálnym dezinfekčným prostriedkom, poprípade dezinfekčnou utierkou napustenou alkoholom).
Na našom oddelení sa ako dezinfekčný prostriedok na umývanie používa 5 P plus, Incidur, Banox, Chloramin a Savo na podlahy. 5 P plus, banox, forten a benzín-alkohol na stoly a prístroje. V poslednej dobe pribudli aj dezinfekčné alkoholové utierky, čo je významné plus pre dezinfekciu. Dezinfekčné prostriedky sa obmieňajú každé 2 týždne. Že sa za každé 2 týždne použije iný prípravok. (to kvôli tej rezistencii).
Ak nie je transport do hodiny možný, krv sa scentrifuguje. Separačný gél v skúmavke oddelí sérum od krvných elementov a zabráni tak ich vzájomnému ovplyvňovaniu. Sérum alebo plazma sa potom môže dať do chladničky, alebo odliať a zamraziť, až bude transport trvať o niečo dlhšie, alebo je naplánovaný na neskôr. Do chladničky sa nesmie dávať plná krv, pretože skladovanie plnej krvy v chladničke spôsobuje zmeny v biochemických parametroch (ako je kálium). Niektoré parametre si vyžadujú špeciálne podmienky pri transporte (povedzme transport krvy na ľade). Pre takéto prípady majú laboratória vypracované postupy, ako s takýmito vzorkami narábať. Tie sa nachádzajú na web-stránkach daného laboratória.
Z mikrobiologických vyšetrení sa pri chladničkovej teplote môže transportovať moč a stolica na dôkaz toxínu clostridium difficile. Pri výteroch v transportných pôdach je možnosť uchovania 48hodín od odberu pri izbovej teplote. Ale je lepšie pokiaľ sa tieto stery spracujú čo najskôr pretože tam potom dochádza k pomnoženiu ostatných baktérii, nielen tých, čo spôsobili infekciu.
Vzorky počas transportu, nesmú byť vystavené veľkému chladu, alebo vykurovaciemu telesu či slnku. Mali by byť uskladnené tak, aby k nim nemali prístup nepovolané osoby, aby tak nedošlo k úniku osobných informácii a prípadnému zneužitiu vzorky.
Pre balíky s biologickým materiálom posielaných poštou platia osobitné poštové podmienky. V podmienkach sa píše, že.: Pošta príjme balík s obsahom nákazlivých biologických látok, len ak je zasielaný medzi oprávnenými ústavmi a úradne uznanými laboratóriami. Vnútorný obal musí byť výlučne z nepriepustnej nádoby (napr. zo skla, kovu alebo plastických látok). Na zabezpečenie nepriepustnosti nádoby sa použijú účinné prostriedky (napríklad ak sa použijú skrutkovacie uzávery, musia sa zabezpečiť lepiacou páskou.) Ak sa v balíku posiela viac nádob s biologickým materiálom, každá nádoba musí byť zabalená osobitne, aby bol vylúčený akýkoľvek vzájomný dotyk medzi nimi. Balík musí byť označený nálepkou so symbolom schváleným pre nákazlivé látky.
Likvidácia biologického materiálu
Keď sme materiál prijali, spracovali a keď už máme výsledok, musíme ten materiál zlikvidovať.Vzhľadom na to, že je každý biologický materiál považovaný za potencionálne infekčný, nakladá sa s ním ako s nebezpečným odpadom. Pre takéto odpady bola vypracovaná “odborná príručka pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti”. A to Slovenskou agentúrou životného prostredia. Tá sa pri vypracovaní tejto príručky držala zákonom o odpadoch. ((č. 223/2001 Z. z. , a aj č. 119/2010 Z. z. ))
Nemocnica produkuje rôzne druhy odpadov. V príručke od agentúry životného prostredia je napísané, ako sa s týmito druhmi odpadu ďalej narába a ako sa zneškodňujú. Pretože sa inak zneškodňuje infekčný odpad, inak cytostatiká a inak neinfekčné nemocničné predmety ako sú povedzme roztrhaná bielizeň či sadrové dlahy.
Aby sa dali rozlíšiť, majú odpady svoj katalóg, ktorý sa nachádza vo vyhláške ministerstva životného prostredia. Tam sú odpady rozdelené do kategórii, pričom každá kategória má svoj šetsmiestny kód. Tieto kódy sa musia lepiť na odpadové vrecia a nádoby aby sa nezamenili, alebo nemiešali dokopy.
Každé zhromaždisko nebezpečného odpadu musí byť označené identifikačným listom nebezpečného odpadu, ktorý obsahuje ten šesťmiestny kód, ďalej - nebezpečné vlastnosti odpadu a odporúčané spôsoby zneškodňovania. Maximálna doba medzi zhromaždením odpadu a jeho konečným odstránením je v zimnom období 72hod, v letnom 48hod.
Infekčný odpad sa ukladá v mieste vzniku do jednorazových vriec, špeciálnych nádob alebo kontajnerov na zber, ktoré spĺňajú požiadavky na zhromažďovanie nebezpečných odpadov. Dočasne sa skladujú v chladných miestnostiach podľa schváleného prevádzkového poriadku zariadenia.
Uskladnenie zhromaždených odpadov sa musí zabezpečiť tak, aby k nemu nemali prístup nepovolané osoby, zvieratá a hmyz. Pri nakladaní s odpadmi sa musí zaobchádzať tak, aby nedošlo k porušeniu obalov a k prípadnej kontaminácii okolia.
Ostré predmety musia byť uložené oddelene v spáliteľných hrubostenných nádobách, ktoré sa dajú uzatvoriť, aby tie ostré predmety nepoškodili obal a nejakým spôsobom neunikli do odpadového vreca. Pretože hrozí že poškodia odpadové vrece a nebezpečný odpad potom unikne do okolia, čím ho kontaminuje.
Infekčný alebo podmienene infekčný odpad nie je možné dodatočne triediť ani prekladať do iných obalov. Infekčný odpad nesmie byť uložený medzi komunálny odpad. A nesmie sa miešať s inými druhmi nebezpečných odpadov.
(Napríklad infekčný materiál s cytostatikami, alebo amalgánom od zubárov)
Nebezpečné odpady sa nesmú ukladať na skládke a zneškodňujú sa prednostne pred ostatnými odpadmi. Nebezpečný odpad sa spaľuje v spaľovni nebezpečného odpadu, alebo po dekontaminácii v spaľovni komunálneho odpadu.
Zdravotnícke zariadenie, ako pôvodca odpadov, má povinnosť nakladať s odpadmi v súlade s platnými legislatívnymi predpismi a musí o nich viesť aj evidenciu (koľko odpadu vyprodukoval za mesiac a ako s ním narábal, zneškodnil, alebo ako ho uskladnil).
Dezinfekčný plán a nozokomiálne nákazy
Nákazy sa nemusia rozširovať len nebezpečným odpadom, ale - bohužiaľ - sa dokážu prenášať aj v zdravotníckom zariadení. Takéto nákazy voláme nozokomiálne.Tie vznikajú pri úkonoch diagnostických (napríklad pri kolonoskopii), terapeutických (napríklad pri operácii) alebo vznikajú z epidemiologických dôvodov (keď sa na oddelení vyskytne pacient s infekčnou chorobou - povedzme s rotavírusom). Nozokomiálne nákazy sú nebezpečné --- Jednak preto, lebo v nemocnici ležia pacienti s oslabeným imunitným systémom (po operáciách, alebo z dôvodu choroby či liečby) a potom aj preto, lebo v nemocničnom prostredí sa používa mnoho dezinfekčných prostriedkov a antibiotík, ktoré spôsobujú bakteriálnu rezistenciu. A čím je baktéria rezistentnejšia, tým je samozrejme nebezpečnejšia (ľahšie sa šíri a ťažšie zabíja.)
Prameňom nozokomiálnej nákazy je jednak zdravotnícky personál, ktorý pacienta ošetruje. Potom ostatní pacienti, ktorý môžu mať infekčnú chorobu, ako pri tej - už spomínanej - rotavírusovej infekcii. Nákazu ďalej môže do nemocnice doniesť návšteva, ktorá príde pacienta pozrieť - čo je nebezpečné počas chrípkovej epidémie. A v neposlednom rade sa môže pacient nakaziť aj z nemocničného vybavenia (napríklad zo stolíka), pomôcok, jedla, alebo sa pacient môže nakaziť aj sám z vlastnej bakteriálnej mikroflóry, napríklad keď má dlhodobo ležiaci pacient plienky, alebo má zavedený katéter - tak tam vzniká infekcia močových ciest E.coly.
Nozokomiálne nákazy najčastejšie postihujú urologický trakt, nasledujú nozokomiálne pneumónie, pričom najviac sú ohrození pacienti na pľúcnej ventilácii. Ďalšie významné skupiny sú nozokomiálne infekcie rán a z nich vyplývajúce infekcie krvného riečiska.
Najčastejšie sa vyskytujúcim mikrobiologickým pôvodcom nemocničných nákaz bol v posledných rokoch v slovenských zdravotníckych zariadeniach Staphylococcus aureus a iné stafylokoky s 16 percentným podielom. Nasledovala Klebsiela sp. s 15 percentami, Clostridium difficile s podielom 14 percent, E. coli bola zastúpená 8 percentami, Pseudomonády s výskytom 8 percenta, a zvyšok tvoria iné mikroorganizmy.
Pseudomonas aeruginosa bol vôbec najčastejšou baktériou na steroch z umývadiel.
Pri vzorkách z postele, alebo rúk zdravotníckeho pracovníka bol najčastejším Staphylococcus aureus.
Zo všetkých sterov bolo multirezistentných 24%, pričom najvyšší bol výskyt multirezistentných baktérií na internom, chirurgickom a oddelení dlhodobo chorých. Ako najviac rizikovými sa javili rôzne zdravotnícke pomôcky (napr. endoskopy), ktoré boli častým zdrojom multirezistentných baktérii.
Vieme že sú nozokomiálne nákazy nebezpečné. Ako im možno predchádzať?
Tak v prvom rade je dôležité - prísne dodržiavanie asepsy - čiže dokonalá dezinfekcia miesta vpichu injekcie, alebo operačného poľa. Potom sterilizácia nemocničných miestností, sterilizácia nástrojov, používanie sterilných ochranných prostriedkov a pomôcok A rýchle odpratanie kontaminovanej bielizne, použitých nástrojov a použitých obväzov.
Ďalšia vec, ktorá pomáha v predchádzaní nozokomiálnym nákazám je zisťovanie pacientovej anamnézy v zdravotnej dokumentácii - či nie je nosičom nejakého multirezistetného kmeňa, alebo či existuje podozrenie že by mohol mať infekčné ochorenie. Takýto pacient sa potom izoluje od ostatných. V prípade až takéto informácie nie sú k dispozícii, dbá sa na včasné stanovenie diagnózy.
Napríklad u nás na mikrobiológii, keď majú nejaký výter z nemocnice, povedzme z hrdla ako vyšetrenie, až v takomto výtery nájdu multirezistentný kmeň, túto skutočnosť nahlásia na epidemiológiu. Epidemiológia potom príde na oddelenie, urobia sa preventívne stery z oddelenia a podľa výsledkov sa zmení dezinfekčný plán oddelenia. Toho pacienta samozrejme izolujú.
Ako všetci vieme, zdravotnícky personál je tiež jeden zo zdrojov nákazy. Preto sa v rámci prevencie nákaz dbá na osobnú hygienu a ochranu - hlavne osobnými ochrannými prostriedkami, ako sú jednorazové rukavice, pracovný odev A potom umývaním a dezinfekciou rúk. Pred každou manipuláciou s pacientom by si mal zdravotník vymeniť rukavice alebo si ruky umyť až rukavice z nejakého dôvodu nepoužíva.
Čo sa týka prevencie nozokomiálnych nákaz, epidemiológia robí aj náhodné stery - z izieb oddelenia, zo stien, stolíkov alebo predmetov, s ktorými prichádzajú do styku pacienti a personál. Môžu poslať aj zamestnanca, nech si umyje ruky a urobia ster z jeho rúk aby zistili, akú účinnosť má umývanie rúk. Podľa výsledkov sa mení dezinfekčný plán oddelenia. Robia sa aj kontrolné stery z oddelenia centrálnej sterilizácie. Kedy sa urobí ster z autoklavov a námatkovo aj nejakého nástroja, ktorý už bol sterilizovaný - vždy je vybraný jeden nástroj zo série.
Aby sa predchádzalo nozokomiálnym nákazám, majú oddelenia vypracovaný aj dezinfekčný plán. Ten pozostáva zo zoznamu dezinfekčných prostriedkov ich koncentrácie a spôsobom použitia. V pláne je ďalej napísané, ako často sa tieto prostriedky musia obmieňať, aby nevznikali rezistentné kmene baktérii.
Plán ďalej obsahuje aj zoznam predmetov i nástrojov, ktoré je nutné dezinfikovať - a to ktorým prípravkom a akým spôsobom. Ako posledná vec v dezinfekčnom pláne je napísané, čo sa má robiť v prípade až sa biologický materiál rozleje (utrie sa do sucha papierovou vatou a pretrie aktuálnym dezinfekčným prostriedkom, poprípade dezinfekčnou utierkou napustenou alkoholom).
Na našom oddelení sa ako dezinfekčný prostriedok na umývanie používa 5 P plus, Incidur, Banox, Chloramin a Savo na podlahy. 5 P plus, banox, forten a benzín-alkohol na stoly a prístroje. V poslednej dobe pribudli aj dezinfekčné alkoholové utierky, čo je významné plus pre dezinfekciu. Dezinfekčné prostriedky sa obmieňajú každé 2 týždne. Že sa za každé 2 týždne použije iný prípravok. (to kvôli tej rezistencii).
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára