Kronika

  

---

Chlapec sedí na lavičke.
Zazvonil zvonec na vežičke.
Sedí tam sám a píše si
ako jeho mamka cesto miesi.

Vlak sa pristavil, hluk ho vyrušil.
Či je na rade vôbec netušil.
Výpravca prišiel vlak odpískať.
Chlapec si môže v pokoji ďalej písať.

V škole ho matika trápila.
V aktovke mal hrušku, tá bola hnilá.
Už sa tešil na prázdniny.
A že dostane zmrzlinu na meniny.

Muž sedí na lavičke.
Zazvonil zvonec na vežičke.
Sedí tam sám a pokojne píše.
Ako bábätko v rukách kolíše.

Vlak sa pristavil, hluk ho vyrušil.
Či je na rade vôbec netušil.
Výpravca prišiel vlak odpískať.
Muž si môže ďalej v pokoji ďalej písať.

Zajtra by sa mal ženiť.
Dieťa by nechcel za nič vymeniť.
Robotu si ešte bude hľadať.
Pre svoje lásky sa oplatí tvrdo makať.

Starec sedí na lavičke.
Zazvonil zvonec na vežičke.
Sedí tam sám a závidí.
Každému kto na písmo dovidí.

Zvesela píše utrasenou rukou
Ako po jarmoku vedie svojich vnukov
A hoc ho kolená bolia,
Nevadí mu akú cestu si zvolia.

Vlak sa zrazu pristavil, hluk ho vyrušil.
To že je na rade vytušil.
Z posledných síl do vlaku nastúpil
smútok mu vrásky prehĺbil.

Ale nechytá ho žiadna panika,
lebo po ňom zostala rodina, jeho kronika.

---

--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---

---