Strom

  

---

Vyprahnutá lúka mu trápila korene,
zatiaľ čo chladný vzduch obhrýzal lupene.
Dalo by sa to zniesť nebyť tej temnoty.
Túžil počuť aspoň daždivé šepoty.

S veľkou nádejou sa načiahol k oblohe,
že či mu ovlaží korene úbohé,
alebo zošle zopár svetelných lúčov,
aby konáre objali teplou náručou.

Na jeho volanie odpovedali oblaky,
ktoré neodvrátili svoje zraky
a po tom čo sa zjavili,
hustý dážď vytvorili.

Smädné korene vlahu vysávali.
Vyschnutému pňu život dodávali.
Lenže kropiace oblaky vo svojej radosti
Si vôbec nepriznali, že robia blbosti.

Korunou sa snažil oblohu uchopiť.
No oblaky to nechceli pochopiť.
A hoc mu z vody len konáre trčali,
oni hustejším dažďom zem premáčali.

Zrazu slnko odpovedalo na volanie
a zobralo to ako svoje poslanie.
Nespratníkov rýchlo odsotilo.
A teplímy lúčmi vodu vysušilo.

Nebeský priateľ so žiarivým úsmevom,
dlho sa objímal so šťastným drevom.
Lenže jeho dotyky hrozne pálili
a celú krajinu na púšť premenili.

K slovu sa opäť hlásili oblaky
Čo krajine chceli dať lejaky
Lenže to teleso ohnivé
Zatlačilo mraky daždivé

Žiarivé slnko čo oblaky vyhnalo
si nakoniec samo priznalo,
že raz teplo a raz dážď byť musí,
Ináč život na lúke sa zadusí.

A tak sa o oblohu pekne podelili.
Čím niečo nádherné vytvorili.
V strede zelenej lúky, pre srdce dom
Jeden šťastný košatý strom.

---

--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---

---