Neznášame ľudí. Vždy, všade. Tí čo nemajú v hlave nič viac než len alkoholový opar, poprípade pavučinu „čiernej vdovy“. Lepiacich sa v autobuse, ukričaných v obchodnom dome, špinavých podvodníkov aj mestských bláznov.
--------------------------------------------------------------------
Sú dvaja a sú extrémne rozdielny. Jeden je obživlá kostra, druhý fiktívna nakreslená postavička. Prvýzbožňuje Soldata, ten ďalší Anime. Čo ich spája? Nenávisť k druhu Homo idioticus. Skeleton a Querk.
--------------------------------------------------------------------
.: Štve nás to :.
Susedia
aneb debilita v každej veľkosti, veku i farbe.
Mravce. Tak by sme v jednoduchosti dokázali opísať spoločnosť vlastniacu žezlo vlády od planéty Zem. Maličké, milučké, lenže bez sily jednotlivca, ktorého často posielajú dopredu aby udával smer toku rieky. ! Sme stádo ! i keď to nechutí každému. Rovnomerné rozdelenie úloh je dôležité.
Ľudská debilita je kapitola sama osebe. Dala by sa o tom napísať celá kniha, esej, dalo by sa o tom prednášať na vysokej škole či dokonca v parlamente. Určite už bola kopa nekopa blogov na gameparku na danú tému. Toto ale dokazuje že problém je skutočne veľký a priam si žiada upozornenie širokej verejnosti. Niektorý ľudia si povedia „už nemáte o čom písať?“ Ale hej tém máme vyše hlavy. Len sme sa rozhodli urobiť akési zhrnutie celej problematiky. Na stranu druhú, v našich blogoch vždy visela vo vzduchu. Tak prečo neurobiť plnohodnotný tematický celok? „Prestaň mám už na teba alergiu!“ Je to vôbec možné? Áno je. Neznášanlivosť na niektoré typy ľudí z druhu Homo absurdicus pramení hádam z pudu sebazáchovy. Mať takého idiota v okolí nám zdravotne neprospeje. Jedinec svojou j*****ťou zvyšuje tlak komunite, dokáže položiť na lopatky i celé „stádo“. Nehovoriac o stresoch, z nich prameniacich zdravotných problémov ale aj nepremyslené činnosti „chorého“ dokážu vyhubiť celú planétu. Niektorý sa hrajú na blbcov naschvál a tí druhý to majú hádam už aj ako diagnózu. V čom spočíva nutkanie človeka po urobení “hovädziny“? Chcú byť nejakým spôsobom zaujímavý. Vďaka zvieratám vieme že samčekovia sa pred samičkami predvádzajú. Napr. vedia lepšie spievať ale žeby toto fungovalo? No neviem. „Jemnejšie pohlavie“ sa určite zmení na „drsnejšie“ v blízkosti takéhoto blázna. ICH počet neustále pribúda jak hladina adrenalínu v krvi a nejako nechcú zdochnúť. V chate, v hre na fórach . . . Anonymita i skupinové šialenstvo pridávajú na ICH činnosti. Hlavu máme na to aby sme premýšľali. ! Nie aby nám nenapršalo do krku ! Podstatnejšia otázka preráža hladinu vôd filozofie .: nie je už na čase začať aplikáciu liečby proti chorobe Lenivia Idiotiae? (zasadenie jemného výstrelu z brokovnice do čelnej oblasti chorého)
Fajn, v poriadku. Možno naša precitlivenosť i prepracovanosť nám zahaľuje zrak. Možno daný jedinci nás chcú len rozosmiať. Vyčarenie úsmevu je hodné Nobelovej ceny. Len si vyberajú tie najnevhodnejšie prostriedky. Malé pousmernenie hádam pomôže. Preto odkazujem všetkým „humoristom z rádu absurdných“ že inteligentný humor ešte nie je pasé. Ako minulosť sa nám môžu zdať veky kedy Amore medzi ľuďmi kvitla. Nepamätáte si? Posaďte sa detičky, deduško Querk vám porozpráva rozprávočku. Kde bolo, za siedmimi horami, siedmimi mínovými poľami. Tam kde sa neopakovateľná aróma zblíženia kávy Nescafé liala a lupene Sakury padali. Bolo jedno mestečko. Obyvatelia po uliciach s úsmevom na perách chodievali. Akoby kozmodisk nosili. Láska tam existovala pre všetkých, potrebných aj chudobných. Veľkých i malých ( vo vekovej hranici zákon určenej). Slniečko vždy svietilo na oblohe. Vodička jemne hladila kamienky v riečkach. Kvietky na lúkach vítali každého okoloidúceho zborovým spevom farieb. Vzduch voňal viac než obchody z drogériovým tovarom. Tam kde peniaze nejestvovali, ľudia ako jedna veľká rodina riešili veci múdro. Krása spomínať na všetky tie pohladenia. Milučké tváričky dopĺňané smiechom od ucha k uchu, za ktorý by sa ani Holivoodske hviezdy hanbiť nemuseli. Áno, bol som tam . . . A utekal kadiaľ ľahšie. Láska je jedna zo sprostostí sveta. Nejde o to že práve ona drží rodiny pokope. Človek bez nej (doslova) zahynie. Ale že práve toto spojivo je zneužívané na všetkých frontoch. Citovým vydieraním začínajúc, obchodom končiac. Reklamy sú dobrý príklad. Sladučké melódie dopĺňané vhodnými slovami rozpustia každé kamenné srdce. Prikorenené ďalšou somarinou sveta začínajúcou na S., zdvíhajú štatistiky predaných harabúrd i naše obočie. Fajn, zhoväďte všetko nevinné . . . V poriadku, netreba žiadnu zodpovednosť iba prázdne sľuby. Potom sa ale nečudujte že detičky vyrastajú do chuligánov. Máme pocit žeby predali celú planétu Zem nejakému okoloidúcemu Marťanovi, čo len náhodou zavadil o „smetisko vesmíru“ za pár drobných.
Na nete je jedno perfektné videjko, kde nejaká pani rozpráva fakty o výrobnom procese i cestu tovaru na naše stoly. Volá sa „Príbeh vecí“. V ňom človek zachytí jednu zaujímavú tematickú stopu. Išla si kúpiť rádio, lebo to staré už nefungovalo. Keď stála frontu, pozrela na cenovku, kde bola prakticky nízka cena. Dajme tomu 4€ (po prepočte). Trošku pofilozofovala. Niekto musel vykopať materiál na výrobu súčiastok. Ďalší ho zložiť. Potom transportovať až do obchodu, kde ho kúpila. Šak to rádio by muselo stáť 200€. Z toho vyplýva – že my prakticky neplatíme celú „cenu rádia“. Pokiaľ nie my, tak kto? Práveže ľudia ktorým pracujú z rádiom. Tí čo musia pracovať dennodenne v hrozných podmienkach za pár drobných aby uživili svoju rodinku.
Vykorisťovaním chudobných si len pília konár. Zvyšujú napätie medzi ľuďmi. A to prerastá do boja. I to je len začiatok. Zoberme si výrobný proces. Aby znížili výdavky, pridávajú do tovaru toxické suroviny. Otázka znie? – Im hrabe? Očakávajú, že sa im to nevráti inou cestou? Ako príklad spomenieme populárny termín „skleníkový efekt“. Načo by sa s takou zbytočnosťou zaoberali. Však predsa máme vybudované medzi planetárne autobusy – Linka – Zem, Mars, konečná zastávka Alpha Proxima Centaury . Pekne zasvinia a odletia. Ja bych ich aj poslal voľakde. Pluto to ovšem nebude. Prihadzujem aj kreténov. Nemyslím práve dg.: F102 , i keď často musíme krotiť emócie aj v tomto smere. Asi by nikoho nepotešilo, až by v sobotu večer, kedy má človek rozpozeraný film relatívne vysokej kvality a chvála bohu DVD, mu niekto zaklopal na dvere. Horšie v takomto prípade je až sa jedná o predavača (?), núkajúci nejakú perfektnú novinku. Výnimočne nepíšem bájky. „Skvelá ponuka, tuto si kúpite kartičku a (bla bla bla bla)“. No neposlali by ste ju voľakde? Sused nie, prehodil zopár viet pomedzi zuby. Dotičná akoby chápala. A tu zrazu ide dole schodmi nejaký holohlavý „niečo“ a odsekne.: „Poď už, nevidíš že pán nemá peniaze?“ Do suseda 100 diablov, že či ním pohŕda. Ten „Niečo“ mu začal hovoriť samé somariny, typu – vy ste začali, znevažujete moju kolegyňu a podotýkam že mám doma rodinu, nesedeli sme pri pive. Z môjho pozorovania usudzujúc – nechýbalo veľa do bitky. Určite by „vyhral“ ten „niečo“.
V pokoji žijem svoj biedny život laboranta bez skúmavok. Príde voľaký dobytok a zničí my barák. Dopadneme ako v Amerike, kde už každý nosí zbraň pre vlastnú obranu? Ja nemám proste slov. Alebo Querkov Autobusový príbeh.: Trenčín, mesto bláznov. Daný názov nedostal len tak pre nič za nič. Divný šoféri, spôsob života srandovnejší než v Japonsku a samozrejme Autobusová preprava. Z blogu zrovna nevyžaruje naša nekonfliktnosť takže veľa ľudí zarazí až napíšem že slovo „ticho“ nás vystihuje. No, síce veta obsahuje pravdu na 20% i to relatívnu, ale zasa nepatríme medzi „krčmové typy“ mlátiace a „pomenuvavajúce“ okolité veci len „peknými menami“. Cesta autobusom v piatok bola pre neho už rutina. Dochádzal na školu, býval na intráku a nervy liečil pravidelne doma každý víkend. Daný spoj bol vždy vyťažený na 300%. Veľa ľudí sa tam ani nepomestilo. Koľkokrát Querkova cesta do Bánoviec n/B ( 45minut ) prebiehala na jednej nohe stojac totálne prilepený na dvere autobusové predné. Ten jeden piatok bol iný. Dážď lial akoby amazonka presmerovala koryto do oblakov. Ľudí viac než dosť. Až mal strach o zem čo ich nosila. Jeho maličkosť stála na mieste vyše 30 minút. Áno, patrilo mu miesto prvé. Prišiel autobus, ľudia zložili dáždniky a začali sa tlačiť. Boj o miesta v štýle filmu „statočné srdce“ trval dlho.( pršalo ďalej ) Nemal som také šťastie, žiadne triky nechceli fungovať. Po pár minútach sa usmialo šťastia i na mňa. Ale tu odrazu som počul. „A ty sa kam trepeš, prídeš posledný a chceš ísť ako prvý.“ Zakričal nejaký dotičný zo synom. Ani nestihol zareagovať a začal cítiť davové šialenstvo. "My tu tiež mokneme rovnako.“ „Ja ti k*rva niečo hovorím.“
Otvor jeho úst mal menší priemer než očný polomer. WHAT? Im hrabe, alebo nevidia ?! V tú chvíľu nechápal. Ale kašľať na všetko. Mokrý, unavený zo školy, telesnej, vynervovaný zo všetkých písomiek a ponižovaní zo strany Profesores. Mal toho z krátka DOSŤ. A ešte k tomu hentý. Nevravím – SLUŠNE POPROSIŤ. Ale oni hneď – k*rva. Chýbali len fakle a sekery. Jeho rozum zvíťazil a večne sa považuje za víťaza konfliktu. Cynickým úškrnkom ukazujúc na dvere pustil „okolitý dobytok“. Večne dotičných preklína. A prihadzuje i celý autobus zo zastávkovým zborom. Všetci ihneď videli vinníka. Naozaj už len chýbal výstrel.
Slunce, seno, pár facek. Tak bych definoval nakupovanie v supermarketoch počas „neuveriteľnej akcie“. Človek neodolá až zbadá rožky o 1cent lacnejšie. Odhliadnuc od faktu, že na danom mieste ležali týždeň. Opona cenoviek zakrýva podlejší biznis. Vyjednávanie „domov obchodu“ z dodávateľmi má niekedy podobu výpalníctva. Nepristanete na našu cenu? V poriadku, tam sú dvere, zavrite zvonka a prajeme veľa šťastia s hľadaním „charity“. Výrobca nemôže odmietnuť špinavú zmluvu, pretože neprežije. Koľko pobočiek má npr. Tesco. Pokiaľ do veľkej siete hodíte svoje „rožky“, máte vysokú šancu na zárobok. Preto tie akcie. . . Nasledovný výpočet berte len ako príklad. Povedzme že krabicu mlieka kúpia za 0,03 €c/kus a predávajú 1€/kus. Odpočítame bežné veci ako benzín etc. Zarobia asi 0,50€c. V tomto prípade sa im hádžu 50% akcie. Pretože stále budú ziskový. Ešte škrtnú mzdu zamestnancom a zlatá jachta akoby už kotvila v prístave. Skrátka, špinavý biznis prekvitá i na lúkach, kde by slušnosť mala mať svoje miesto. Mafia drží opraty planéty zem. Určujú smer, ktorým musíme plávať, hoc aj dole vodopádom Niagarským. Na veci nachádzame oveľa horšie fakty. Až sa ozvete na neprávosť, nasleduje buď umlčanie, alebo „beh na dlhé trate“.
Nejako tak bych definoval pokus o zaradenie do komunity. Určite väčšina tých čo číta tento článok chodí do školy poprípade pracuje v nejakej bližšie neurčenej firme. Ste samozrejme obklopený určitou skupinou ľudí, zvanou kolektív. Človek bez zapadnutia do stáda proste neprežije. Jedná sa totižto o najzákladnejšiu vec vo vesmíre. Dôležitejšia než slnko pre zem, srdce pre telo a viac než počítač pre skeletona.
V tomto prípade vidím klinec v rakve. Zoberme si napríklad „vzdelávaciu inšitúciu“. Každý sa snaží byť ten najväčší „Boss“ pretože sú taký aj jeho spolužiaci, ktorý sú považovaný za „cool“ (nie chladných) a preto ich všetci poslúchajú jak pánov. Vyhodený zo spoločenstva sú „normálny“ ľudia čo sa raz za čas kuknú do knihy, nechodia na ožierky ako ostatná „chamrať“ v triede. Samozrejme že ich hlas nie je dôležitý. A až podozrivo často sú odstrkovaný. Môžeme povedať že človek ktorý nie je IN vlastne ani neexistuje. Hovoria vám stále že „nežijete“ pretože nepijete, nefajčíte, a nechodíte von . etc... Za koho sa pre boha považujú? Podľa môjho názoru sú skôr oni iný. Skúšajú zakryť nedokonalosť len akousi oponou, ktorú ponúkajú i naše médiá. Jest pravda jedna, že podľa oblečenia neodhadneme človeka úplne. Anjel môže mať i diablovo rúcho. Nám skôr vadí správanie aj zmýšľanie. Pokiaľ činy jedinca, hovoriace veľmi veľa, nemajú z „normálom“ a zákonom nič spoločné, mali by sme popremýšľať, či dáme bláznovi kráľovskú korunu.
Za nekorunovanú skupinu ľudí, ktorá večne dostane čo chce a nie je s ňou bezpečné mať zlé vzťahy, považujem „našich rómskych spoluobčanov“. Slušný typ síce existuje, ale jedná sa skorej o druh hodný zápisu do červenej knihy „vymierajúcich živočíchov“. Cigáňov, ako hovoríme danej entite, poznáme skorej vo forme ožranov/feťákov v polorozpadnutej chatrči kde vôbec nechyrujú o vedomostiam. A samozrejme vzdelaným/slušným cigáňom robia iba zlé meno. Chatrčníkom v slumoch, ktoré sami vybudovali, presnejšie ! zničili vlastnými rukami ! sa snaží štát pomôcť. Vždy je daná pomocná ruka len zneužitá a keď štát nechce už viacej dotovať nenažrancov, dostane sa medzi mlynské kamene. Na jednej strane cigáni nakazený chorobou Lenivia Idiotiae, vykrikujúci prvé a jediné slovo, ktoré sa naučili už ako bábätká .: „ Diskriminácia „ :. A na strane druhej naša vždy chápajúca, milujúca a samozrejme nezištne pomáhajúca Európska únia. Vidí aká „neprávosť“ ba dokonca si dovolím tvrdiť ZVERSTVO sa pácha na obyvateľstve hnedšej pleti – sociálne odkázanej -. Musí zasiahnuť v podobe verejného pokarhania Slovenskej/Českej/a inej republiky. Prisúdi pokutu, prinúti pomôcť „obyvateľstvu v núdzi“, ktorý vôbec nemôžu za to, že sa im rozpadáva bytovka. Odhliadnuc od faktu že ju sami rozobrali. Vonkoncom nepripočítavam obrovskú pomoc pre neplatičov v podobe pekných domčekoch, o ktorých slušne žijúci obyvatelia môžu len snívať. Je pravda, že nevyhovujú požiadavkám „idiotnej časti“ ľudu. Presne takým ako je npr. Mramorové WC, či zlatá podlaha. Trošku sarkazmu nakoniec – Je pekné, že sa štát stará aj o druhú časť obyvateľstva. Presne tú ktorá pracuje. Zabudli sme aj na menej šťastných, postihnutých a podobne . . . Neviem či EÚ, republika, svet, cigáni zabudli na dva slová. Až hej, pripomeniem ich. Prvé je Pozitívna diskriminácia, kedy je jedna časť obyvateľstva zvýhodňovaná nad inou. Ako príklad postačia „domčeky pre našich rómskych spoluobčanov.“ A druhé je Parazitizmus. Tento termín nemusím ďalej rozoberať. Len dopíšem, že z pásomnicou bych bol lepší kamarát.
Tak nejako sa správajú „podomový obchodníci“, ktorý nás vždy chápu a večne ponúkajú tie najlepšie produkty iba nám. Majú pravdu. Nikde inde nekúpim smeti horšej kvality než zo supermarketu. Jak mäsožravá rastlina číhajúca na muchu. Pekne vonia, hmyz príde a ! chmat !. Peniaze už neuvidíte ak im ich dáte. Rozumný sa poučí z chýb druhých. Idioti, ani na vlastných. Koľkokrát sme videli v televíznych novinách aby NIKTO neveril podomovým obchodníkom, ba ani človeku vydávajúceho sa za úradného pracovníka. A koľkokrát sme videli ako vzápätí voľakto naletel danému jedincovi. Áno, je pravda, že elektriku nemusí odčítavať rovno podvodník ale profesionál, ktorého poslala firma a práve tento slušný pracovitý národ doplatí. Múdrejší ho nepustia ani keby im ukázal rodný list z podpisom prezidenta overeného notárom E.Ú i USA. Takýto ľudia majú pravdu na stranu druhú, pretože človek nikdy nevie či práve ten dokument nie je sfalšovaný. A aká situácia vznikne, keď kriminálnika chytia? Nuž, záleží od jeho postavenia v spoločnosti zlodejov. Často sa stáva, že ho pustia. Imunitu proti trestu dostávajú do vienka aj „tí čo utierajú stoličky zadkom“. Politika je hovädzina. Nič sa nevyrieši a peniaze záhadne miznú. Jeden prekrikuje druhého.
Poukazuje na „trestné činy“ vedúcej politickej strany. Samozrejme aby sa dostal bližšie ku korytu. Fajn, až by len vysávali štátnu pokladnicu a nechali slušný národ napokoji. Nie, oni musia vymýšľať somariny. Zákon o potravinách je divný, treba okamžitú novelu. Zrušíme mini-obchody v mestách a dedinách. Ľuďom postačia supermarkety v hlavnom meste. Prežitky komunizmu treba odstrániť.
Proste pokoj NIDKY mať nebudeme, pokiaľ hovädá z rodu Homo Idioticus budú existovať. A to nás štve. .
Vtip pridáva na fakte veci že zemiaky šúpe vždy najmúdrejší a idiot je generálom.
Ľudská debilita je kapitola sama osebe. Dala by sa o tom napísať celá kniha, esej, dalo by sa o tom prednášať na vysokej škole či dokonca v parlamente. Určite už bola kopa nekopa blogov na gameparku na danú tému. Toto ale dokazuje že problém je skutočne veľký a priam si žiada upozornenie širokej verejnosti. Niektorý ľudia si povedia „už nemáte o čom písať?“ Ale hej tém máme vyše hlavy. Len sme sa rozhodli urobiť akési zhrnutie celej problematiky. Na stranu druhú, v našich blogoch vždy visela vo vzduchu. Tak prečo neurobiť plnohodnotný tematický celok? „Prestaň mám už na teba alergiu!“ Je to vôbec možné? Áno je. Neznášanlivosť na niektoré typy ľudí z druhu Homo absurdicus pramení hádam z pudu sebazáchovy. Mať takého idiota v okolí nám zdravotne neprospeje. Jedinec svojou j*****ťou zvyšuje tlak komunite, dokáže položiť na lopatky i celé „stádo“. Nehovoriac o stresoch, z nich prameniacich zdravotných problémov ale aj nepremyslené činnosti „chorého“ dokážu vyhubiť celú planétu. Niektorý sa hrajú na blbcov naschvál a tí druhý to majú hádam už aj ako diagnózu. V čom spočíva nutkanie človeka po urobení “hovädziny“? Chcú byť nejakým spôsobom zaujímavý. Vďaka zvieratám vieme že samčekovia sa pred samičkami predvádzajú. Napr. vedia lepšie spievať ale žeby toto fungovalo? No neviem. „Jemnejšie pohlavie“ sa určite zmení na „drsnejšie“ v blízkosti takéhoto blázna. ICH počet neustále pribúda jak hladina adrenalínu v krvi a nejako nechcú zdochnúť. V chate, v hre na fórach . . . Anonymita i skupinové šialenstvo pridávajú na ICH činnosti. Hlavu máme na to aby sme premýšľali. ! Nie aby nám nenapršalo do krku ! Podstatnejšia otázka preráža hladinu vôd filozofie .: nie je už na čase začať aplikáciu liečby proti chorobe Lenivia Idiotiae? (zasadenie jemného výstrelu z brokovnice do čelnej oblasti chorého)
--------------------------------------------------------------------
I keď platí "je lepšie byť nasraný než osraný." V tomto prípade radšej beriem druhú variantu.
--------------------------------------------------------------------
I keď platí "je lepšie byť nasraný než osraný." V tomto prípade radšej beriem druhú variantu.
--------------------------------------------------------------------
Fajn, v poriadku. Možno naša precitlivenosť i prepracovanosť nám zahaľuje zrak. Možno daný jedinci nás chcú len rozosmiať. Vyčarenie úsmevu je hodné Nobelovej ceny. Len si vyberajú tie najnevhodnejšie prostriedky. Malé pousmernenie hádam pomôže. Preto odkazujem všetkým „humoristom z rádu absurdných“ že inteligentný humor ešte nie je pasé. Ako minulosť sa nám môžu zdať veky kedy Amore medzi ľuďmi kvitla. Nepamätáte si? Posaďte sa detičky, deduško Querk vám porozpráva rozprávočku. Kde bolo, za siedmimi horami, siedmimi mínovými poľami. Tam kde sa neopakovateľná aróma zblíženia kávy Nescafé liala a lupene Sakury padali. Bolo jedno mestečko. Obyvatelia po uliciach s úsmevom na perách chodievali. Akoby kozmodisk nosili. Láska tam existovala pre všetkých, potrebných aj chudobných. Veľkých i malých ( vo vekovej hranici zákon určenej). Slniečko vždy svietilo na oblohe. Vodička jemne hladila kamienky v riečkach. Kvietky na lúkach vítali každého okoloidúceho zborovým spevom farieb. Vzduch voňal viac než obchody z drogériovým tovarom. Tam kde peniaze nejestvovali, ľudia ako jedna veľká rodina riešili veci múdro. Krása spomínať na všetky tie pohladenia. Milučké tváričky dopĺňané smiechom od ucha k uchu, za ktorý by sa ani Holivoodske hviezdy hanbiť nemuseli. Áno, bol som tam . . . A utekal kadiaľ ľahšie. Láska je jedna zo sprostostí sveta. Nejde o to že práve ona drží rodiny pokope. Človek bez nej (doslova) zahynie. Ale že práve toto spojivo je zneužívané na všetkých frontoch. Citovým vydieraním začínajúc, obchodom končiac. Reklamy sú dobrý príklad. Sladučké melódie dopĺňané vhodnými slovami rozpustia každé kamenné srdce. Prikorenené ďalšou somarinou sveta začínajúcou na S., zdvíhajú štatistiky predaných harabúrd i naše obočie. Fajn, zhoväďte všetko nevinné . . . V poriadku, netreba žiadnu zodpovednosť iba prázdne sľuby. Potom sa ale nečudujte že detičky vyrastajú do chuligánov. Máme pocit žeby predali celú planétu Zem nejakému okoloidúcemu Marťanovi, čo len náhodou zavadil o „smetisko vesmíru“ za pár drobných.
--------------------------------------------------------------------
Kde si? Ako ťa môžem nájsť? Ty čo pokoj dávaš. Ty čo hladíš slovami útechy. Ty čo sa voláš smrť.
--------------------------------------------------------------------
Kde si? Ako ťa môžem nájsť? Ty čo pokoj dávaš. Ty čo hladíš slovami útechy. Ty čo sa voláš smrť.
--------------------------------------------------------------------
Na nete je jedno perfektné videjko, kde nejaká pani rozpráva fakty o výrobnom procese i cestu tovaru na naše stoly. Volá sa „Príbeh vecí“. V ňom človek zachytí jednu zaujímavú tematickú stopu. Išla si kúpiť rádio, lebo to staré už nefungovalo. Keď stála frontu, pozrela na cenovku, kde bola prakticky nízka cena. Dajme tomu 4€ (po prepočte). Trošku pofilozofovala. Niekto musel vykopať materiál na výrobu súčiastok. Ďalší ho zložiť. Potom transportovať až do obchodu, kde ho kúpila. Šak to rádio by muselo stáť 200€. Z toho vyplýva – že my prakticky neplatíme celú „cenu rádia“. Pokiaľ nie my, tak kto? Práveže ľudia ktorým pracujú z rádiom. Tí čo musia pracovať dennodenne v hrozných podmienkach za pár drobných aby uživili svoju rodinku.
Prečo to pre boha nemôžu konečne pochopiť základné pravidlo. – čo dáš, to dostaneš.
Vykorisťovaním chudobných si len pília konár. Zvyšujú napätie medzi ľuďmi. A to prerastá do boja. I to je len začiatok. Zoberme si výrobný proces. Aby znížili výdavky, pridávajú do tovaru toxické suroviny. Otázka znie? – Im hrabe? Očakávajú, že sa im to nevráti inou cestou? Ako príklad spomenieme populárny termín „skleníkový efekt“. Načo by sa s takou zbytočnosťou zaoberali. Však predsa máme vybudované medzi planetárne autobusy – Linka – Zem, Mars, konečná zastávka Alpha Proxima Centaury . Pekne zasvinia a odletia. Ja bych ich aj poslal voľakde. Pluto to ovšem nebude. Prihadzujem aj kreténov. Nemyslím práve dg.: F102 , i keď často musíme krotiť emócie aj v tomto smere. Asi by nikoho nepotešilo, až by v sobotu večer, kedy má človek rozpozeraný film relatívne vysokej kvality a chvála bohu DVD, mu niekto zaklopal na dvere. Horšie v takomto prípade je až sa jedná o predavača (?), núkajúci nejakú perfektnú novinku. Výnimočne nepíšem bájky. „Skvelá ponuka, tuto si kúpite kartičku a (bla bla bla bla)“. No neposlali by ste ju voľakde? Sused nie, prehodil zopár viet pomedzi zuby. Dotičná akoby chápala. A tu zrazu ide dole schodmi nejaký holohlavý „niečo“ a odsekne.: „Poď už, nevidíš že pán nemá peniaze?“ Do suseda 100 diablov, že či ním pohŕda. Ten „Niečo“ mu začal hovoriť samé somariny, typu – vy ste začali, znevažujete moju kolegyňu a podotýkam že mám doma rodinu, nesedeli sme pri pive. Z môjho pozorovania usudzujúc – nechýbalo veľa do bitky. Určite by „vyhral“ ten „niečo“.
--------------------------------------------------------------------
Okrídlená veta.: Dáš pokoj, máš pokoj :. Neplatí už ani pre mŕtvych.
--------------------------------------------------------------------
Okrídlená veta.: Dáš pokoj, máš pokoj :. Neplatí už ani pre mŕtvych.
--------------------------------------------------------------------
V pokoji žijem svoj biedny život laboranta bez skúmavok. Príde voľaký dobytok a zničí my barák. Dopadneme ako v Amerike, kde už každý nosí zbraň pre vlastnú obranu? Ja nemám proste slov. Alebo Querkov Autobusový príbeh.: Trenčín, mesto bláznov. Daný názov nedostal len tak pre nič za nič. Divný šoféri, spôsob života srandovnejší než v Japonsku a samozrejme Autobusová preprava. Z blogu zrovna nevyžaruje naša nekonfliktnosť takže veľa ľudí zarazí až napíšem že slovo „ticho“ nás vystihuje. No, síce veta obsahuje pravdu na 20% i to relatívnu, ale zasa nepatríme medzi „krčmové typy“ mlátiace a „pomenuvavajúce“ okolité veci len „peknými menami“. Cesta autobusom v piatok bola pre neho už rutina. Dochádzal na školu, býval na intráku a nervy liečil pravidelne doma každý víkend. Daný spoj bol vždy vyťažený na 300%. Veľa ľudí sa tam ani nepomestilo. Koľkokrát Querkova cesta do Bánoviec n/B ( 45minut ) prebiehala na jednej nohe stojac totálne prilepený na dvere autobusové predné. Ten jeden piatok bol iný. Dážď lial akoby amazonka presmerovala koryto do oblakov. Ľudí viac než dosť. Až mal strach o zem čo ich nosila. Jeho maličkosť stála na mieste vyše 30 minút. Áno, patrilo mu miesto prvé. Prišiel autobus, ľudia zložili dáždniky a začali sa tlačiť. Boj o miesta v štýle filmu „statočné srdce“ trval dlho.( pršalo ďalej ) Nemal som také šťastie, žiadne triky nechceli fungovať. Po pár minútach sa usmialo šťastia i na mňa. Ale tu odrazu som počul. „A ty sa kam trepeš, prídeš posledný a chceš ísť ako prvý.“ Zakričal nejaký dotičný zo synom. Ani nestihol zareagovať a začal cítiť davové šialenstvo. "My tu tiež mokneme rovnako.“ „Ja ti k*rva niečo hovorím.“
Otvor jeho úst mal menší priemer než očný polomer. WHAT? Im hrabe, alebo nevidia ?! V tú chvíľu nechápal. Ale kašľať na všetko. Mokrý, unavený zo školy, telesnej, vynervovaný zo všetkých písomiek a ponižovaní zo strany Profesores. Mal toho z krátka DOSŤ. A ešte k tomu hentý. Nevravím – SLUŠNE POPROSIŤ. Ale oni hneď – k*rva. Chýbali len fakle a sekery. Jeho rozum zvíťazil a večne sa považuje za víťaza konfliktu. Cynickým úškrnkom ukazujúc na dvere pustil „okolitý dobytok“. Večne dotičných preklína. A prihadzuje i celý autobus zo zastávkovým zborom. Všetci ihneď videli vinníka. Naozaj už len chýbal výstrel.
--------------------------------------------------------------------
Obeste ho! Má žlté vlasy!
--------------------------------------------------------------------
Obeste ho! Má žlté vlasy!
--------------------------------------------------------------------
Slunce, seno, pár facek. Tak bych definoval nakupovanie v supermarketoch počas „neuveriteľnej akcie“. Človek neodolá až zbadá rožky o 1cent lacnejšie. Odhliadnuc od faktu, že na danom mieste ležali týždeň. Opona cenoviek zakrýva podlejší biznis. Vyjednávanie „domov obchodu“ z dodávateľmi má niekedy podobu výpalníctva. Nepristanete na našu cenu? V poriadku, tam sú dvere, zavrite zvonka a prajeme veľa šťastia s hľadaním „charity“. Výrobca nemôže odmietnuť špinavú zmluvu, pretože neprežije. Koľko pobočiek má npr. Tesco. Pokiaľ do veľkej siete hodíte svoje „rožky“, máte vysokú šancu na zárobok. Preto tie akcie. . . Nasledovný výpočet berte len ako príklad. Povedzme že krabicu mlieka kúpia za 0,03 €c/kus a predávajú 1€/kus. Odpočítame bežné veci ako benzín etc. Zarobia asi 0,50€c. V tomto prípade sa im hádžu 50% akcie. Pretože stále budú ziskový. Ešte škrtnú mzdu zamestnancom a zlatá jachta akoby už kotvila v prístave. Skrátka, špinavý biznis prekvitá i na lúkach, kde by slušnosť mala mať svoje miesto. Mafia drží opraty planéty zem. Určujú smer, ktorým musíme plávať, hoc aj dole vodopádom Niagarským. Na veci nachádzame oveľa horšie fakty. Až sa ozvete na neprávosť, nasleduje buď umlčanie, alebo „beh na dlhé trate“.
Nejako tak bych definoval pokus o zaradenie do komunity. Určite väčšina tých čo číta tento článok chodí do školy poprípade pracuje v nejakej bližšie neurčenej firme. Ste samozrejme obklopený určitou skupinou ľudí, zvanou kolektív. Človek bez zapadnutia do stáda proste neprežije. Jedná sa totižto o najzákladnejšiu vec vo vesmíre. Dôležitejšia než slnko pre zem, srdce pre telo a viac než počítač pre skeletona.
V tomto prípade vidím klinec v rakve. Zoberme si napríklad „vzdelávaciu inšitúciu“. Každý sa snaží byť ten najväčší „Boss“ pretože sú taký aj jeho spolužiaci, ktorý sú považovaný za „cool“ (nie chladných) a preto ich všetci poslúchajú jak pánov. Vyhodený zo spoločenstva sú „normálny“ ľudia čo sa raz za čas kuknú do knihy, nechodia na ožierky ako ostatná „chamrať“ v triede. Samozrejme že ich hlas nie je dôležitý. A až podozrivo často sú odstrkovaný. Môžeme povedať že človek ktorý nie je IN vlastne ani neexistuje. Hovoria vám stále že „nežijete“ pretože nepijete, nefajčíte, a nechodíte von . etc... Za koho sa pre boha považujú? Podľa môjho názoru sú skôr oni iný. Skúšajú zakryť nedokonalosť len akousi oponou, ktorú ponúkajú i naše médiá. Jest pravda jedna, že podľa oblečenia neodhadneme človeka úplne. Anjel môže mať i diablovo rúcho. Nám skôr vadí správanie aj zmýšľanie. Pokiaľ činy jedinca, hovoriace veľmi veľa, nemajú z „normálom“ a zákonom nič spoločné, mali by sme popremýšľať, či dáme bláznovi kráľovskú korunu.
--------------------------------------------------------------------
Za nekorunovanú skupinu ľudí, ktorá večne dostane čo chce a nie je s ňou bezpečné mať zlé vzťahy, považujem „našich rómskych spoluobčanov“. Slušný typ síce existuje, ale jedná sa skorej o druh hodný zápisu do červenej knihy „vymierajúcich živočíchov“. Cigáňov, ako hovoríme danej entite, poznáme skorej vo forme ožranov/feťákov v polorozpadnutej chatrči kde vôbec nechyrujú o vedomostiam. A samozrejme vzdelaným/slušným cigáňom robia iba zlé meno. Chatrčníkom v slumoch, ktoré sami vybudovali, presnejšie ! zničili vlastnými rukami ! sa snaží štát pomôcť. Vždy je daná pomocná ruka len zneužitá a keď štát nechce už viacej dotovať nenažrancov, dostane sa medzi mlynské kamene. Na jednej strane cigáni nakazený chorobou Lenivia Idiotiae, vykrikujúci prvé a jediné slovo, ktoré sa naučili už ako bábätká .: „ Diskriminácia „ :. A na strane druhej naša vždy chápajúca, milujúca a samozrejme nezištne pomáhajúca Európska únia. Vidí aká „neprávosť“ ba dokonca si dovolím tvrdiť ZVERSTVO sa pácha na obyvateľstve hnedšej pleti – sociálne odkázanej -. Musí zasiahnuť v podobe verejného pokarhania Slovenskej/Českej/a inej republiky. Prisúdi pokutu, prinúti pomôcť „obyvateľstvu v núdzi“, ktorý vôbec nemôžu za to, že sa im rozpadáva bytovka. Odhliadnuc od faktu že ju sami rozobrali. Vonkoncom nepripočítavam obrovskú pomoc pre neplatičov v podobe pekných domčekoch, o ktorých slušne žijúci obyvatelia môžu len snívať. Je pravda, že nevyhovujú požiadavkám „idiotnej časti“ ľudu. Presne takým ako je npr. Mramorové WC, či zlatá podlaha. Trošku sarkazmu nakoniec – Je pekné, že sa štát stará aj o druhú časť obyvateľstva. Presne tú ktorá pracuje. Zabudli sme aj na menej šťastných, postihnutých a podobne . . . Neviem či EÚ, republika, svet, cigáni zabudli na dva slová. Až hej, pripomeniem ich. Prvé je Pozitívna diskriminácia, kedy je jedna časť obyvateľstva zvýhodňovaná nad inou. Ako príklad postačia „domčeky pre našich rómskych spoluobčanov.“ A druhé je Parazitizmus. Tento termín nemusím ďalej rozoberať. Len dopíšem, že z pásomnicou bych bol lepší kamarát.
--------------------------------------------------------------------
Tak nejako sa správajú „podomový obchodníci“, ktorý nás vždy chápu a večne ponúkajú tie najlepšie produkty iba nám. Majú pravdu. Nikde inde nekúpim smeti horšej kvality než zo supermarketu. Jak mäsožravá rastlina číhajúca na muchu. Pekne vonia, hmyz príde a ! chmat !. Peniaze už neuvidíte ak im ich dáte. Rozumný sa poučí z chýb druhých. Idioti, ani na vlastných. Koľkokrát sme videli v televíznych novinách aby NIKTO neveril podomovým obchodníkom, ba ani človeku vydávajúceho sa za úradného pracovníka. A koľkokrát sme videli ako vzápätí voľakto naletel danému jedincovi. Áno, je pravda, že elektriku nemusí odčítavať rovno podvodník ale profesionál, ktorého poslala firma a práve tento slušný pracovitý národ doplatí. Múdrejší ho nepustia ani keby im ukázal rodný list z podpisom prezidenta overeného notárom E.Ú i USA. Takýto ľudia majú pravdu na stranu druhú, pretože človek nikdy nevie či práve ten dokument nie je sfalšovaný. A aká situácia vznikne, keď kriminálnika chytia? Nuž, záleží od jeho postavenia v spoločnosti zlodejov. Často sa stáva, že ho pustia. Imunitu proti trestu dostávajú do vienka aj „tí čo utierajú stoličky zadkom“. Politika je hovädzina. Nič sa nevyrieši a peniaze záhadne miznú. Jeden prekrikuje druhého.
Poukazuje na „trestné činy“ vedúcej politickej strany. Samozrejme aby sa dostal bližšie ku korytu. Fajn, až by len vysávali štátnu pokladnicu a nechali slušný národ napokoji. Nie, oni musia vymýšľať somariny. Zákon o potravinách je divný, treba okamžitú novelu. Zrušíme mini-obchody v mestách a dedinách. Ľuďom postačia supermarkety v hlavnom meste. Prežitky komunizmu treba odstrániť.
Proste pokoj NIDKY mať nebudeme, pokiaľ hovädá z rodu Homo Idioticus budú existovať. A to nás štve. .
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára