Tam kde končia argumenty rastie agresivita a utrpenie hrá prvé husle. Nevinnosť už viac neexistuje. Človek sa opäť stáva zverom. Prakticky tým čím je stále.
Ako levy ochraňujúce územie i človek má potrebu chrániť svoj piesoček. Kde dvaja mocní nevidia zhodu tam zbrane dostanú slovo. Múdrosti bráni hrubá sila aby uzrela svetlo sveta nenávisť. V prvých štádiách dochádza len k pošťuchovaniu. Avšak agresivita sa stupňuje, utrpenie narastá. Postupne podriadený vojaci ani nevedia prečo bojujú. Chaos je slovo čo vystihuje výr boja. Žiadna „hra“ ba ani airsoft nedokáže ukázať pravé zlo.
Vojnu podľa mňa asi najlepšie vystihlo Anime – Now and Then, Here and There. Je pravda že séria nestojí za nič, hlavne kvôli koncu, i keď jeho kvalita nehrá v tomto blogu úlohu. Príbeh sa odohráva v paralelnej dimenzii kde nejaký „vladár“ chce ovládnuť danú zem. Jednak kvôli „osobnej šialenej potrebe“ (koho my to len pripomína) samozrejme vode. Nedostatok základnej tekutiny v krajine plnej vyprahnutej púšti vyvoláva veľa konfliktov. Avšak „šialený vladár“ má tajnú lietajúcu pevnosť, zbraň, ktorej palivo je ironicky práve H2O. V tomto svete žije aj kúzelná dievčinka LaLaRu. Dokáže vyčarovať veľké množstvo vody, len musí zaplatiť životom. „Vladár“ ju uniesol. Núti dievčinu aby mu „pomohla v dobití sveta“. Príbeh sa zaplieta, ako býva zvykom.
Seriál bych zaradil ku Anti-war žánru. Kompletne ukazuje zverstvá niektorých vojakov + veliteľov. Podriadený robili všetko len pre to, aby sa dostali domov živý a zdravý. Boli nútení k vraždám. Vyvražďovanie dedín, únosy. I horšie... Niečo ako v realite. Vojaci sú len figúrkami v rukách bláznov. Pritom stačí iba dohoda, porozumenie... Avšak chamtivosť má silné chápadlá. Na stranu druhú, niektorý bojovníci v prvých líniách nemajú všetky kolieska pokope. Človek je zver. Nič viac, nič menej. Smršť davového šialenstva len zhoršuje celkovú situáciu. Blázni sú tí čo to zneužívajú.
Ach tá agresivita. Temné dedičstvo predkov. V našej dobe je na škodu než úžitok. Niektorý ľudia ju priam zbožňujú. Prásk, bum ratatatata – pre nich zvuky filharmónie. Ako zábavku majú wresling, box etc. Takýto druh ľudí mám radšej – vybíjajú energiu na rovnako silnom človeku. Ctia pravidlá boja. Súpera potešia jedine tvrdým súbojom. Druhý typ zaraďujem do kategórie – Dementne agresívny parchanti. Bijú vlastné manželky aj deti. Neviem prečo. Až si to zhrniem, na jazyku my v momente vybehne veta .: Ľudom nerozumiem. V minulosti sa dvorili, láska prekvitala. Budovali prítomnosť pre lepšiu budúcnosť. Detičky im pripadali sťa radosť každodenná... Som filozof ( ževraj ) a snažím sa pochopiť okolitý svet. No len. Nejako my to nejde. Ani teória dvoch strán my nepomáha, čo ... žiadna teória my napomáha vypátrať náhlu zmenu chovania „dementne agresívneho“ jedinca. Viem že svet nemôže byť len o Moe. Každá vec/bytosť má dve strany. Škoda . . . krutosť agresivity niektorých presahuje samotného ducha ľudskosti.
PC maniaci majú trochu šťastia. Dokážu otvoriť kohútik zúrivosti. Odreagovanie na hre ( UT 2k4, soldat, CoD, etc. ) pomáha znížiť úroveň agresivity. Avšak, pokiaľ sa liek užíva v rozumnej miere. Prílišné sedenie spôsobuje opačný efekt. Hrávam dotu – dementov plný public. Mali by sme vybehnúť niekedy von. Pozrieť, či tráva vonku rastie rovnako ako v TES Oblivion. Či múry vlastnia lesk jak zrkadlo a voda je priezračná. Vypátrať trolov, víly, alebo drakov. Proste vybehnúť zo sveta fantázie do reality. Zelená pomáha ukľudniť nervy.
Áno, viem že aj šport pomáha, len gamesi mám radšej.
Bojom sa nikdy nič nevyriešilo. Viem, že ľudia majú v sebe zakódované – Nesúhlasíš so mnou si môj nepriateľ – V tejto dobe by sme mohli problémy riešiť mierovou cestou a človeka, ktorý má iný názor hneď neposielať do pekla. ( Pozri kto to píše ). . .
Plač ti nepomôže. Musíš ísť ďalej.
Vojnu podľa mňa asi najlepšie vystihlo Anime – Now and Then, Here and There. Je pravda že séria nestojí za nič, hlavne kvôli koncu, i keď jeho kvalita nehrá v tomto blogu úlohu. Príbeh sa odohráva v paralelnej dimenzii kde nejaký „vladár“ chce ovládnuť danú zem. Jednak kvôli „osobnej šialenej potrebe“ (koho my to len pripomína) samozrejme vode. Nedostatok základnej tekutiny v krajine plnej vyprahnutej púšti vyvoláva veľa konfliktov. Avšak „šialený vladár“ má tajnú lietajúcu pevnosť, zbraň, ktorej palivo je ironicky práve H2O. V tomto svete žije aj kúzelná dievčinka LaLaRu. Dokáže vyčarovať veľké množstvo vody, len musí zaplatiť životom. „Vladár“ ju uniesol. Núti dievčinu aby mu „pomohla v dobití sveta“. Príbeh sa zaplieta, ako býva zvykom.
Seriál bych zaradil ku Anti-war žánru. Kompletne ukazuje zverstvá niektorých vojakov + veliteľov. Podriadený robili všetko len pre to, aby sa dostali domov živý a zdravý. Boli nútení k vraždám. Vyvražďovanie dedín, únosy. I horšie... Niečo ako v realite. Vojaci sú len figúrkami v rukách bláznov. Pritom stačí iba dohoda, porozumenie... Avšak chamtivosť má silné chápadlá. Na stranu druhú, niektorý bojovníci v prvých líniách nemajú všetky kolieska pokope. Človek je zver. Nič viac, nič menej. Smršť davového šialenstva len zhoršuje celkovú situáciu. Blázni sú tí čo to zneužívajú.
Vojna je peklo synak.
Ach tá agresivita. Temné dedičstvo predkov. V našej dobe je na škodu než úžitok. Niektorý ľudia ju priam zbožňujú. Prásk, bum ratatatata – pre nich zvuky filharmónie. Ako zábavku majú wresling, box etc. Takýto druh ľudí mám radšej – vybíjajú energiu na rovnako silnom človeku. Ctia pravidlá boja. Súpera potešia jedine tvrdým súbojom. Druhý typ zaraďujem do kategórie – Dementne agresívny parchanti. Bijú vlastné manželky aj deti. Neviem prečo. Až si to zhrniem, na jazyku my v momente vybehne veta .: Ľudom nerozumiem. V minulosti sa dvorili, láska prekvitala. Budovali prítomnosť pre lepšiu budúcnosť. Detičky im pripadali sťa radosť každodenná... Som filozof ( ževraj ) a snažím sa pochopiť okolitý svet. No len. Nejako my to nejde. Ani teória dvoch strán my nepomáha, čo ... žiadna teória my napomáha vypátrať náhlu zmenu chovania „dementne agresívneho“ jedinca. Viem že svet nemôže byť len o Moe. Každá vec/bytosť má dve strany. Škoda . . . krutosť agresivity niektorých presahuje samotného ducha ľudskosti.
PC maniaci majú trochu šťastia. Dokážu otvoriť kohútik zúrivosti. Odreagovanie na hre ( UT 2k4, soldat, CoD, etc. ) pomáha znížiť úroveň agresivity. Avšak, pokiaľ sa liek užíva v rozumnej miere. Prílišné sedenie spôsobuje opačný efekt. Hrávam dotu – dementov plný public. Mali by sme vybehnúť niekedy von. Pozrieť, či tráva vonku rastie rovnako ako v TES Oblivion. Či múry vlastnia lesk jak zrkadlo a voda je priezračná. Vypátrať trolov, víly, alebo drakov. Proste vybehnúť zo sveta fantázie do reality. Zelená pomáha ukľudniť nervy.
Áno, viem že aj šport pomáha, len gamesi mám radšej.
Bojom sa nikdy nič nevyriešilo. Viem, že ľudia majú v sebe zakódované – Nesúhlasíš so mnou si môj nepriateľ – V tejto dobe by sme mohli problémy riešiť mierovou cestou a človeka, ktorý má iný názor hneď neposielať do pekla. ( Pozri kto to píše ). . .
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára