Už prešli dva mesiace sladkého nič nemučenia. Niektorý ich prežili na brigádach, iný na Malorke. Avšak sladké časy pominuli. Už to pomaly začína. Desaťmesačný kolotoč plný nervov.
.: Štve nás to :.
Škola - špeciál
Aneb dovidenia v pekle priatelia
Ach áno, človek tomu ani nemôže uveriť. Už žiadne polihovanie na pláži, sladké nič nerobenie. Od prírody sme dosť lenivý a každá zmena nám proste nevonia. Ani sa nedivím. Mám pocit že cez rok dostanú mozgy viacej zabrať než motor formuly 1 počas veľkej ceny „tour de earth“. Na stranu druhú PCčka si oddýchnu a aj rodičia dajú do poriadku nervy. Napísal by som aj chrbticu, lenže čo kancelárska stolička nezničila, to dokazí školská. Z netu my pribehla do oka informácia, že vzdelávacie inštitúcie a firma Kozmodisk spolupracujú. Žeby to bol dôvod na večne sedavú polohu? Však nám zničia zdravie i nervy. Nemôžu prázdniny proste predĺžiť minimálne do Vianoc? Nie! ZRPŠ, poplatky, internáty etc... vedomosti sú hold dobrý biznis. Tí čo inkasujú prežívajú radosť, platiaci, krízou zmietaný obyvatelia nemajú úsmev na perách. La vivat vacation! Inač zopár vecí náš štvalo aj na prázdninách. Napríklad naše milé hypermarkety boli plné zmyslu pre humor presahujúci finančný strop EU. Oddych sa nezačal a už písali v letákoch Hurá do školy, však pre nich hurá – Plné vrecká.
Nejestvuje! Už v prvý júlový deň rodičia celý žhavý do kupovania lacných pomôcok nútili detičky behať kilometre po domoch obchodných. Topánky zodraté ( nech žije šrotovné ). Dôvod je jednoduchý - pred prázdninami stál zošit 5 sk a keď ich kupujeme v auguste tak cena presahuje minimálne 5 €. Kríza svoje chápadlá pchá všade. Na stranu druhú mám pocit že celá „depresia“ je obyčajný výmysel dementných obchodníkov. . . Demenciu môžem rozoberať do rána. Tak ako naši vyučujúci večnú poprázdninovú tému. Ako kto prežil dva mesiace oddychu. Pekne po nemecky, anglicky, rusky, španielsky . . . Chvála bohu, že vedci ešte nenašli nové rasy vo vesmíre, lebo danú vec by preberali aj v Maďarčine. . . ehm Marťančine. Nás to osobne nezaujíma. Neviem či má niekto potrebu sa vychvaľovať z cestou okolo sveta pred celou triedou. „aha fotka z dysney landu, Six flags Belgium, ba dokonca jedna z Pluta“
Ako z inej planéty nám môžu pripadať aj spolužiaci. Človek by ani neveril ako sa ľudia môžu zmeniť počas tých dvoch mesiacov. Z hoperov sa staly Pankáči, z pankáčov Techáči a z techáčov Hopery. PC maniakov ani neberiem do úvahy, oni už hlbšie padnúť na dno nemôžu. I keď som u niektorých zaregistroval nejaké tie USB porty navyše. Speaking of Witch . . . PC maniaci sa hádam odliepali od stoličiek už začiatkom augusta. Umývali pršteky na ktorých majú večne vyryté WSAD. Oči regenerovali všemožnými kvapkami. Chúdence nepomôže im to . . . Dávno im na sietnicu monitor vypálil logo windowsu/Linuxu/CoD1,2,3,4,6, etc/. Každý podľa svojho gusta. Dobre, pozrime sa teraz ako prebiehali psychicko-fyzické prípravy našich „profesores“. Učiteľky precvičovali hlasivky na nedávnych demonštráciách. Jazykom zdvíhali činky aby zvládli nápor „práce“. Viem aj prečo. Znudená, lenivá a inými slovami ovenčená mládež im bude dosť dlho liezť na nervy. Dlhoročnými skúsenosťami som prišiel k názoru, že niektorý si priam zaslúžia učiť triedu plnú hulvátov.
Čo urobí nespokojný a pokoj hľadajúci profesor? Odíde. V Anglicku bude radšej robiť smetiara za vyšší plat. Žiaci danú zmenu vnímajú horšie. ( inokedy na oslavu púšťajú ohňostroje ) Skeletona (m)učí už tretí učiteľ angličtiny Vyzerá to tak. Reč kmeňa „Británia“ neovláda. Každý z nich má totižto iné nároky, návyky i ! systém učenia ! Inak zoberie vrtochy v správaní a áno aj žiacke vtípky. Tikanie s učiteľom už skončilo lebo prišla nejaká stará harpia pri ktorej keď zakašlete sa rozsype. „Nedostatočne“ letí z jej pera rýchlejšie než autá na križovatke z každej strany pri svetielku zelenom. No jo ... zmena svätí život. Avšak častá zmena „profesores“ má za následok zhoršenú kvalitu vedomostí. Druhú šancu už žiak nedostane. Len raz vyjde zo školy. A potom ho učí už len život. Ten kašle na to že niečo neviete. Stratené vedomosti musíte dobrať sami. Neviem či učitelia zabudli aký je ich účel v spoločnosti, alebo žeby každodenná rutina zdeformovala rozum? Čas na nikoho nečaká. Ni život, Ni vedomosti. Dementi ktorý si fakt neuvedomujú, idioti, ktorý činia proti nemu.
Áno staré dobré časy. Prváčikovia na základnej vedia. Keď prídu do „svätyne vedomostí“ zjedia jeden chlebíček a v momente môžu odísť domou. Avšak rok čo rok učiva pribúda. Tak isto aj množstvo vysedených minút. V minulosti Skeleton dookola rozprával - „zasa 5 hodín“ a teraz by za ne dal obličku ( aj srdce ). 7-8-9-10-11 hodín na dennom poriadku. Čo ! i nulté ! Ba dokonca niekto začul profákov hovoriacich o mínus tretej. Ráno stávame a v noci chodíme domov. Niekedy mám pocit že tam spávame. Do tašky beriem okrem zemepisu aj vankúš. Prihadzujem zubnú kefku. Však nič sa nedeje lebo my sme už „dospelí“ ako to stále vravia. Nepotrebujeme relax. Iba nonstop nasávať vedomosti sťa kliešť obecný. Nevyjadrujem sa. Spať proste nepotrebujem. Noc. Nádherná noc prežitá v posteli pri rozohriatom radiátore či otvorenom okne predstavuje raj na zemi. . . Sen, snívam sen. Aký mávam noc čo noc. O bielej krajine z aquamarínovým nebom. Po ňom sa naháňajú obláčiky. Ticho. Kľud. Pokoj. Vidím ako ku mne prichádza dievčina. Poznám ju?? Možno. Moje meno vyslovila. Áno už si pamätám. Sadla si ku mne. Spolu pozorujeme panorámu hodnú bohov. „Láska moja....“ Prerušila po chvíli ticho. (?) Chcela ešte niečo povedať. Nemala asi dobrú príležitosť. Preto ma chytila za ruku. Dlho, predlho pozerala svojimi veľkými zelenými očami do mojich. Videl som v nich jej dušu. Prekrásny klenot. „... vieš ja ...“ pomaly ich zatvárala. Približovala sa. Ústa našpúlené akoby my chcela niečo zašepkať do ucha. „...ja...“
CRRRRRRRN
Čo, kto prečo? Sen, obyčajný sen. Poznám toho najhoršieho démona. Stále sa zahráva s našim osudom. Pevné nervy povolia, slovník zvulgárnie keď ho začujem. Budík. Ranné vstávanie je peklo. Spáč ako som ja vie svoje. Z bodu oddychu a príjemnej relaxácie na 212 F absolútnej nervozity. Jeho činnosť je síce svätá, ale to neznamená, že nás neštve. Z čertom zle, bez neho ešte horšie. Zaspali ste niekedy? Určite. To poznám. Človek nevie kam skôr. Stres už od rána. Hlava len tak treští. Môže byť aj horšie – práca/škola umiestnená v inom meste. Budík je diabol, autobusy jeho pomocníci. NIDKY neprídu včas. Počítam každú stotinu. Všetko akoby za trest nefungovalo akoby malo. V prípade že konečne dorazím do vytúženého cieľa dostanem namiesto vrúcneho privítania studenú sprchu.
Opak zažívajú naši najmenší. Malé, roztomilé ale naivné. Nikto im nepovie pravdu. Až na Skeletona. Raz my vyprával jednu príhodu.:
Ale buďme optimisti, prázdniny znova prídu. Je to síce dosť dlhá doba no iné nám neostáva len vydržať. Zárobkovo činné osoby nemajú takú výhodu, čo ma fest štve . . .
--------------------------------------------------------------------
My chceme relax, žiadne stresy.
--------------------------------------------------------------------
My chceme relax, žiadne stresy.
--------------------------------------------------------------------
Nejestvuje! Už v prvý júlový deň rodičia celý žhavý do kupovania lacných pomôcok nútili detičky behať kilometre po domoch obchodných. Topánky zodraté ( nech žije šrotovné ). Dôvod je jednoduchý - pred prázdninami stál zošit 5 sk a keď ich kupujeme v auguste tak cena presahuje minimálne 5 €. Kríza svoje chápadlá pchá všade. Na stranu druhú mám pocit že celá „depresia“ je obyčajný výmysel dementných obchodníkov. . . Demenciu môžem rozoberať do rána. Tak ako naši vyučujúci večnú poprázdninovú tému. Ako kto prežil dva mesiace oddychu. Pekne po nemecky, anglicky, rusky, španielsky . . . Chvála bohu, že vedci ešte nenašli nové rasy vo vesmíre, lebo danú vec by preberali aj v Maďarčine. . . ehm Marťančine. Nás to osobne nezaujíma. Neviem či má niekto potrebu sa vychvaľovať z cestou okolo sveta pred celou triedou. „aha fotka z dysney landu, Six flags Belgium, ba dokonca jedna z Pluta“
Ako z inej planéty nám môžu pripadať aj spolužiaci. Človek by ani neveril ako sa ľudia môžu zmeniť počas tých dvoch mesiacov. Z hoperov sa staly Pankáči, z pankáčov Techáči a z techáčov Hopery. PC maniakov ani neberiem do úvahy, oni už hlbšie padnúť na dno nemôžu. I keď som u niektorých zaregistroval nejaké tie USB porty navyše. Speaking of Witch . . . PC maniaci sa hádam odliepali od stoličiek už začiatkom augusta. Umývali pršteky na ktorých majú večne vyryté WSAD. Oči regenerovali všemožnými kvapkami. Chúdence nepomôže im to . . . Dávno im na sietnicu monitor vypálil logo windowsu/Linuxu/CoD1,2,3,4,6, etc/. Každý podľa svojho gusta. Dobre, pozrime sa teraz ako prebiehali psychicko-fyzické prípravy našich „profesores“. Učiteľky precvičovali hlasivky na nedávnych demonštráciách. Jazykom zdvíhali činky aby zvládli nápor „práce“. Viem aj prečo. Znudená, lenivá a inými slovami ovenčená mládež im bude dosť dlho liezť na nervy. Dlhoročnými skúsenosťami som prišiel k názoru, že niektorý si priam zaslúžia učiť triedu plnú hulvátov.
--------------------------------------------------------------------
Čo urobí nespokojný a pokoj hľadajúci profesor? Odíde. V Anglicku bude radšej robiť smetiara za vyšší plat. Žiaci danú zmenu vnímajú horšie. ( inokedy na oslavu púšťajú ohňostroje ) Skeletona (m)učí už tretí učiteľ angličtiny Vyzerá to tak. Reč kmeňa „Británia“ neovláda. Každý z nich má totižto iné nároky, návyky i ! systém učenia ! Inak zoberie vrtochy v správaní a áno aj žiacke vtípky. Tikanie s učiteľom už skončilo lebo prišla nejaká stará harpia pri ktorej keď zakašlete sa rozsype. „Nedostatočne“ letí z jej pera rýchlejšie než autá na križovatke z každej strany pri svetielku zelenom. No jo ... zmena svätí život. Avšak častá zmena „profesores“ má za následok zhoršenú kvalitu vedomostí. Druhú šancu už žiak nedostane. Len raz vyjde zo školy. A potom ho učí už len život. Ten kašle na to že niečo neviete. Stratené vedomosti musíte dobrať sami. Neviem či učitelia zabudli aký je ich účel v spoločnosti, alebo žeby každodenná rutina zdeformovala rozum? Čas na nikoho nečaká. Ni život, Ni vedomosti. Dementi ktorý si fakt neuvedomujú, idioti, ktorý činia proti nemu.
--------------------------------------------------------------------
Ach tie hodiny. Hrozne letia. Zastavujú sa ale v momente vstupu do školy.
--------------------------------------------------------------------
Ach tie hodiny. Hrozne letia. Zastavujú sa ale v momente vstupu do školy.
--------------------------------------------------------------------
Áno staré dobré časy. Prváčikovia na základnej vedia. Keď prídu do „svätyne vedomostí“ zjedia jeden chlebíček a v momente môžu odísť domou. Avšak rok čo rok učiva pribúda. Tak isto aj množstvo vysedených minút. V minulosti Skeleton dookola rozprával - „zasa 5 hodín“ a teraz by za ne dal obličku ( aj srdce ). 7-8-9-10-11 hodín na dennom poriadku. Čo ! i nulté ! Ba dokonca niekto začul profákov hovoriacich o mínus tretej. Ráno stávame a v noci chodíme domov. Niekedy mám pocit že tam spávame. Do tašky beriem okrem zemepisu aj vankúš. Prihadzujem zubnú kefku. Však nič sa nedeje lebo my sme už „dospelí“ ako to stále vravia. Nepotrebujeme relax. Iba nonstop nasávať vedomosti sťa kliešť obecný. Nevyjadrujem sa. Spať proste nepotrebujem. Noc. Nádherná noc prežitá v posteli pri rozohriatom radiátore či otvorenom okne predstavuje raj na zemi. . . Sen, snívam sen. Aký mávam noc čo noc. O bielej krajine z aquamarínovým nebom. Po ňom sa naháňajú obláčiky. Ticho. Kľud. Pokoj. Vidím ako ku mne prichádza dievčina. Poznám ju?? Možno. Moje meno vyslovila. Áno už si pamätám. Sadla si ku mne. Spolu pozorujeme panorámu hodnú bohov. „Láska moja....“ Prerušila po chvíli ticho. (?) Chcela ešte niečo povedať. Nemala asi dobrú príležitosť. Preto ma chytila za ruku. Dlho, predlho pozerala svojimi veľkými zelenými očami do mojich. Videl som v nich jej dušu. Prekrásny klenot. „... vieš ja ...“ pomaly ich zatvárala. Približovala sa. Ústa našpúlené akoby my chcela niečo zašepkať do ucha. „...ja...“
--------------------------------------------------------------------
CRRRRRRRN
Čo, kto prečo? Sen, obyčajný sen. Poznám toho najhoršieho démona. Stále sa zahráva s našim osudom. Pevné nervy povolia, slovník zvulgárnie keď ho začujem. Budík. Ranné vstávanie je peklo. Spáč ako som ja vie svoje. Z bodu oddychu a príjemnej relaxácie na 212 F absolútnej nervozity. Jeho činnosť je síce svätá, ale to neznamená, že nás neštve. Z čertom zle, bez neho ešte horšie. Zaspali ste niekedy? Určite. To poznám. Človek nevie kam skôr. Stres už od rána. Hlava len tak treští. Môže byť aj horšie – práca/škola umiestnená v inom meste. Budík je diabol, autobusy jeho pomocníci. NIDKY neprídu včas. Počítam každú stotinu. Všetko akoby za trest nefungovalo akoby malo. V prípade že konečne dorazím do vytúženého cieľa dostanem namiesto vrúcneho privítania studenú sprchu.
Opak zažívajú naši najmenší. Malé, roztomilé ale naivné. Nikto im nepovie pravdu. Až na Skeletona. Raz my vyprával jednu príhodu.:
Idem do školy... a vidím natešenú prváčku s copíkmi na hlave ako sa teší do školičky a ona na mňa že „ahoj“. A ja že „hoj“ kde ideš ona že do školy. A ja že „tak to sa za chvíľu dosmeješ“. Ona na mňa pozrela že „prečo“... a ja jej odvrkol „to by si sa divila dievča a šiel som ďalej“
Ale buďme optimisti, prázdniny znova prídu. Je to síce dosť dlhá doba no iné nám neostáva len vydržať. Zárobkovo činné osoby nemajú takú výhodu, čo ma fest štve . . .
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára