Môj linux 09.03.2025

Prečo?

Po niekoľkých rokoch windowsovania som sa rozhodol, že prejdem na Linux. Pomaly - postupne - isto. Avšak prečo?

• Zahorel som zrazu láskou ku open-source? Nie (aj keď je open-source fakt super a užitočná vec, ktorú by sme mali všetci podporovať).
• Alebo som zrazu precitol a uvedomil si že nie je dobré aby mala jedna firma monopol na operačný systém a tým pádom aj na celý PC svet? Nie. (aj keď je to fakt zlá vec. Pozdravujem do Google).
• Poprípade preto, lebo nemám peniaze na nový windows? Nie. (prechod je zadarmo. A na druhú stranu moje počítadlo je ešte dosť silné na to, aby som ho poslal do šrotu. Dávam mu tak asi 10 rokov života, prinajhoršom).

Tak potom prečo?

No lebo ma Microsoft nechce. Už ma nemá rád, a fakt mu vadí (pri prechode na windows 11) že mám starý typ procesora, či čo. A to som sa mu snažil vyhovieť. Aj TPM som kúpil. Avšak - nič - stále má nejaké požiadavky. Preto som sa rozhodol prejsť na ten Linux. Hoc to bude fakt ťažký prechod. Lebo je to ako so sťahovaním sa do iného mesta. Musíte si zvykať na veľa vecí, niečo stratíte, niečo iné získate a popritom si musíte vytvoriť novú rutinu.

Skúsenosti

Osobne som mal s linuxami také zmiešané skúsenosti, poprípade zlé a horšie.

• Ubuntu nechcem ani vidieť.
• Kubuntu mi po inštalácií všetkých vecí vždy zomrel - a to som ho reinštaloval natrikrát.
• Xubuntu u jedného známeho šiel mesiac a hodil sa do prihlasovacej obrazovky a už sa odtiaľ nedalo dostať.
• Puppy tiež zomrelo viac krát a raz som ho musel dať utratiť. Jediná distribúcia, ktorú si volám na pomoc je Lubuntu ako Live USB, inak tiež po inštalácií zomrel po týždni.
• Linux Mint Debian edition som dal na jeden počítač, na ktorom sa bude pozerať iba youtube a streamy, no veľa som ho nepoužíval, tak neviem.
• Debian skúšam teraz, uvidím čo sa ešte stane.
• Nobara som ešte nenainštaloval, lebo nemám čas, ale desím sa toho.

Distribúcia

Tak fajn, prejdem na linux. Ale na aký? Distribúcii je tam toľko, koľko je ľudí na planéte, vrátane črevných baktérii, ktoré v nich žijú. Pričom si k tomu treba prirátať prostredie pracovnej plochy, či manažéra okien. Pokiaľ by ste tento text chceli brať ako nejaký návod experta (pri Tutatisovi, len to nie), a chceli by ste, aby som vám poradil, tak - pre bežné užívanie - si stiahnite Linux Mint Cinamon. Pokiaľ máte alergiu na škoricu, alebo má vaše počítadlo menej než 4 Giga ramky, tak si dajte Linux Mint Xfce. Pokiaľ však máte počítač skôr na hranie (a niekedy aj na nejaké to kancelárske písanie), tak siahnite po Nobara (official KDE).

Ja som siahol po Debian Plasma (KDE). Pretože mi to povedal jeden chlapík na internete. Taký o ktorom ste nikdy v živote nepočuli (nejaký David Revoy) a ktorý na svoju prácu používa len open-source (čiže linux, krita, obs, scribus a čo ja viem ešte). Tento chlapík sa živí kreslením, vydávaním kníh, popritom má youtube kanál na ktorom robí nejaké tutoriáli. Čiže robí to, čo by som chcel ja. Napísal aj pekný debian tutorial. ( Linka : Debian 12 KDE Plasma: The right GNU/Linux distribution for professional digital painting in 2024. Reasons and complete installation guide. - David Revoy )

Inštalácia

Viem, že si môžete urobiť Live USB, aby ste si vyskúšali distribúciu. To je v poriadku. Avšak, Live USB a nainštalovaný systém sa správajú úplne inak. Ak by som si mal vyberať Debian podľa Live USB, tak to už nemám počítač a vraciam sa naspäť do jaskyne. To bolo niečo strašné a pomalé. Zatiaľ čo nainštalovaný Debian letí ako raketa, úplne bez problémov. Áno, sú distribúcie, ktoré sú zamerané na Live USB, alebo také ktoré idú rovnako dobre na Live ako aj po inštalácií - tie si môžete vyskúšať. Môžete skúšať hocičo, čo sa vám zmestí na USBčko. Ale čo sa Debiana týka - ach jaj. To si kúpte radšej druhý SSD disk, zatiaľ čo ten svoj prvý odpojte a nainštalujte Debian. Alebo čokoľvek iné, pokiaľ chcete experimentovať.

Prvá inštalácia

Prvý Debianov pohreb, ktorého som sa zúčastnil bol spôsobený tým, že som niečo chcel. Má dva monitory a pri bootovaní biosu či v Grub menu sa všetky menu zobrazujú na druhom monitore. Ten, ktorý je vypnutý. Človek by si myslel, že keď je vypnutý, tak to Bios či Grub zistí, ale nie. Tak som sa to snažil nejak vyriešiť. A vyriešil som to tak veľmi, až som musel resetovať Bios. Stačilo aby som prepol nastavenie monitorov do iného módu, či čo a bola tma. Spojil som preto piny (nejaké JLP1 nad zdrojom) a šiel som ďalej skúšať Debiana. A on nič. Že vložte láskavo nejaké médium, ktoré obsahuje operačný systém. Po hodine skúšania som to preinštaloval. V biose muselo byť niečo nastavené, čo už zrazu nastavené nebolo a preto sa Debian nenaštartoval. Windows šiel v pohode, smrť suseda si ani len nevšimol.

Druhá inštalácia

V Biose som zadal ako prvý ten čistý HDD pre Linux. Windows HDD šiel ako druhý. Niekde som čítal, že to je takto dobré urobiť. Nainštaloval som to tam, použil automatické nastavenia pre rozdelenie partícii. A tí, ktorý sa Linuxu rozumejú, už asi vedia. Prvý problém bol ten, že Grub nevedel nájsť Windows. Nikde, ani pod rohožkou. To preto, lebo sa vždy pri inštalácií necháva prvý Windows a až potom sa inštaluje linux, ktorý si tam hodí svoj Grub, a všetky operačné systémy spojí dokopy ako hladká múka s vajíčkom, strúhankou a s budúcim rezňom. Ak to urobíte rovnako ako ja, vždy, keď budete chcieť používať Linux, budete musieť v Biose nastaviť Linuxový HDD na prvú bootovaciu pozíciu. Ak však budete chcieť prejsť na Windows, budete ich musieť prehodiť. Táto nevýhoda však prináša aj istú výhodu: ak by Debian zomrel, stačí v Biose prepnúť HDD a spustiť Windows, ktorý sa takto stáva vašou záchrannou partíciou. Čo vôbec nie je zlé.

Zlé však bolo rozhodnutie nechať rozdelenie partícii na automatiku. Pretože swap. No, tak ten by mal byť asi tak veľký ako RAM (môže byť trošku menší). Auto-systém mi nastavil swap na 1 Gb. Ja mám 20 Gb ramky, takže by jeho veľkosť mala byť tak 19-20 +/-. Možno si poviete - tak to zväčši. Nie je to také jednoduché. Swap je ďalšia partícia a aby sa dala zväčšiť, musí byť Debian vypnutý (lebo tam swapuje). Partícia sa nedá zmeniť cez Windows. Takže som si musel urobiť Lubuntu Live USB a cez Gparted vykonať potrebné zmeny. Keď už som tam bol, tak som si urobil ďalšiu partíciu pre Nobara, aby som mal kde testovať. Po reštarte však prišli problémy - Debian sa dlho štartoval. To preto, lebo on hľadal swap partíciu na mieste, kde nebola - avšak to on nevedel a čakal na ňu, pokiaľ sa ozve. Ďalej si pri štarte vytváral swap na svojej partícii, čo mu tiež trvalo. V tomto prípade stačilo zmeniť cez Gparted nastavenie partície na swap (cez pravé tlačítko) a potom v nejakom súbore mu stačilo napísať, že reku - tuto je. (fstab - Debian Wiki)

Inštalácia programov

Na linuxe existuje mnoho spôsobov, ako nainštalovať program. Buď cez balíčky deb, cez konzolu ako apt install ....... , alebo balíčky snap, flatpack, appimage. Na internete je odporúčané, že aby sa veci inštalovali cez App-centrum (čiže program v ktorom je knižnica aplikácii). Lebo keď inštalujete veci cez apt install, dávate programu administrátorské povolenia (čo je dobré pre ovládače grafickej karty, ale predstavte si, že si takto nainštalujete nejaký malware). V app-centre si aplikáciu jednoducho nájdete, nainštalujete, alebo ju aj odinštalujete. Nemusíte nič písať do konzoly. A pri flatpack i snap - môžete dať aplikácii povolenia (tak ako na mobile). Appimage sú samo spustiteľné balíčky, ktoré sa neinštalujú, len spustia. A tiež sú nejak izolované, či čo.

Nainštalované mám tieto programy (do zoznamu nedávam tie aplikácie, ktoré prišli spolu s KDE plasma).

• Audacity : Pre nahrávanie a editovanie hudby
• Audacious : Prehrávač hudby, podobný ako je winamp.
• BeeRef : Na vytváranie koláží - dobrý keď máte veľa obrázkov na kreslenie, tak si ich dáte na jedno miesto.
• Blender : 3D modelovací program
• Caprine : Messenger pre počítač. Najprv sa však musíte vo firefoxe prihlásiť do svojho facebooku, dať si tam messenger a poslať kód na nahranie histórie chatu
• DigiKam : Pre pozeranie a triedenie fotiek
• Discord : Chat s komunitou piatočku a hernými komunitami
• Qdirstat : ukazuje, že čo všetko mám na HDD a čo koľko zaberá
• Flatseal : Pre ovládanie programov, ktoré sa inštalujú cez flatpak. Tak ako na mobile im môžem dať povolenia.
• Gear Lever : To isté ako Flatseal, ale pre ovládanie appimage programov
• Inkscape : Pre robenie vektorovej grafiky
• Kasts : Počúvanie podkastov
• Kate : pre programovanie a úpravu systémových súborov. Podobné ako je PSpad
• Kdenlive : pre tvorbu videí (alebo lepšie napísané - len na vytváranie tituliek do videa)
• KolourPaint : Pre také základné kreslenie. Podobný program ako je MS Paint.
• Krita : Taký Photoshop. Ale zadarmo, bez sprostostí.
• Lossless Cut : Na rýchle odstrihnutie alebo rozdelenie videí
• Obsidian : Pre osobnú wiki, poznámky ... na písanie jednoducho používam Google drive alebo Obsidian. Nič inšie k životu nepotrebujem
• Parabolic : pre sťahovanie youtube videí
• Qimgv : Rýchle pozeranie obrázkov. Niečo ako Microsoft Photos, len bez editácie.
• ShowFoto : od tvorcu DigiKam pre pozeranie obrázkov a nejakú pokročilú editáciu obrázku (napr. odstrihni mi obrázok na 1:1)
• Sweet Home 3D : keď si chcem poprehadzovať nábytok v izbe, alebo prerobiť kúpeľku
• Whatsie : Whatsapp pre Linux

Kompromisy

Linux nie je windows. Preto som sa už dlhšie snažil hľadať také programy, ktoré idú aj pod jedným, aj pod druhým. A to napríklad :

• Krita, Blender, Inkscape na kreslenie
• Libreoffice na písanie (aj keď všetko píšem cez gúgeľ),
• Obsidian na písanie a osobnú wiki (obsidian toho zvládne strašne veľa),

Iné programy mám len na windows. Poviete si, že “však existuje Wine”, že ten ich dokáže spustiť. Nie, nedokáže, skúšal som to aj so všelijakým nastavením. Medzi moje hlavné programy, ktoré nedokážem nahradiť patrí :

• Musicbee - prehrávač hudby a fakt veľmi dobrý manažér hudobnej knižnice
• RX Izotope 6 - nahrávanie hlasu a fakt veľmi dobrý čistič hlasového bordelu
• Movie Studio platinum 15 - na vyrábanie videí. Nie je boh-vie-čo, ale má niektoré dobré vychytávky a aj som si na neho zvykol.

Tieto programy na linuxe nemajú alternatívu.

• MusicBee
• Niekto môže povedať, že Audacious je predsa prehrávač a Clementine vie robiť dynamické playlisty. Ale to čo dokáže MusicBee, na to sa nechytajú. Však skúste -> Smart playlist, where Occasion contains Work, Language contains Melody, Genre contains Synthwave OR Electroswing OR Techno
• RX izotope 6
• Ten by sa dal zameniť za Audacity, ktorý používajú že vraj všetci a sú s ním spokojný. Až na to, že celkom nie, pričom má RX lepšie filtre na čistenie zvuku od mľaskania a iných vecí. Popritom aj práca v ňom je jednoduchšia, či praktickejšia (alebo ako to mám nazvať, to by ste si museli vyskúšať). Na audacity som stiahol nejaký filter, tak ešte uvidím.
• Movie studio platinum
• Za to by bola náhrada KDEnlive (appimage). Že? , Že? , Že? - nie. KDEn ma rozčuľuje. Čo v Movie studio urobím na jeden klik, v KDEn na 5. Ešte aj posúvanie obrázkov po obrazovke má zbytočne zložité - pričom , neviem prečo - mi posúva obrázky na všetkých vrstvách, nie len jednej. A ešte mi tam robí aj medzery medzi okrajom obrazovky a obrázkami - lebo. Toto movie studio nikdy nerobilo. Ja fakt nechápem, ako niekto môže KDEn používať ako svoj hlavný edior. Jediná dobrá vec, čo tam je, je speech-to-text, ktorý urobí titulky zo zvuku a potom posúvanie tituliek (že keď sa skript netrafí do časovania tituliek, tak to viem rýchlo poprehadzovať).
• Shotcut, na druhú stranu, má lepšie hýbanie obrázkami, ale zasa horšiu prácu s hýbaním objektov. Koho by napadlo, že keď chcem posunúť jednu vetu tituliek, že najprv musím skrátiť predchádzajúce vety tituliek, nasledujúce vety tituliek, no a až potom môžem premiestniť, či predĺžiť tie titulky, ktoré potrebujem. A to sú len titulky. Nemôžem naraz presunúť viaceré stopy. Ak mám nad sebou viacero obrázkov - každý jeden musím bolestne presunúť na správne miesto. Nehovoriac (znova) o titulkoch - že keď dám zvuk a dám mu jeho titulky, tak obidve stopy hodí na začiatok a nie na miesto, ktoré mu označím (napr. ak mám na začiatku videa intro, tak mi to hodí zarovno intra). Pričom presunúť tie veci je problém. Toto movie studio nikdy nerobilo. V tom som dokázal prerobiť aj VHS kazety, aby ako-tak pekne vyzerali. V KDEn, alebo Shotcut? To ma rovno hoďte do kyseliny. Musím si nájsť nejaký iný editor, alebo skúsiť Blender. (Ešte aj v blenderi vo sequencer je posúvanie objektov omnoho jednoduchšie než v KDEn alebo Shotcut).

Problémy s ktorými si neviem dať rady

S veľkým linuxom prichádzajú aj veľké problémy.

Napriklad neviem čo mám s pozeraním youtube videí. Keď pozerám nejaký tutorial a niečo popritom urobím (hoc aj presuniem súbor), tak mi video začne sekať. Mám popritom zapnutú hardware akceleráciu, tak neviem v čom môže byť problém.

Timeshift (program na obnovu systému) má 60 Gb. Systém má ledva 10. Čo tam také zálohuje? Na tento program sa asi vykašlem a keď systém zomrie, tak ho preinštalujem. Aj tak mám všetky veci mimo linuxovej partície (ako písanie, kreslenie a iný dizajn). Ešte môžem presunúť (si zálohovať) nastavenia programov, alebo tam dám nejaké automatické zálohovanie, že nech to kopíruje voľakde.

Čo plánujem

Pri všetkých veciach v živote je dobré mať plány. Čo sa Debianu týka, tak okrem toho, že v ňom chcem pracovať - pretože len prácou sa môžete niečo naučiť. Tak plánujem nainštalovať ešte aj to Nobara s Lutris. Že keď už jedného dňa odíde windows do večných digitálnych lovíšť aj s podporou od Steam, aby som mal nejakú zálohu. Aspoň dúfam, že bude dostatočná.

--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku --- Séria : Môj Linux

---