Vnútorný faktor je glykoproteín, ktorý produkujú parietálne bunky v žalúdku, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v jeho tele a v klenbe. Účelom vnútorného faktora je viazať sa na vitamín B12, ktorý sa nachádza v potrave, a tým ho ochrániť pred rozkladom počas trávenia. Keď sa faktor naviaže na vitamín B12, ten sa potom presunie do tenkého čreva, kde sa vstrebe do sliznice a prejde do krvi. Množstvo vnútorného faktora, ktoré sa vylúči počas trávenia, je schopné zabezpečiť normálny príjem vitamínu B12, približne 2 μg na jedlo, čo je dostatočné množstvo na pokrytie dennej potreby.
Avšak pri niektorých chorobách žalúdka dochádza k jeho nedostatočnej tvorbe, čo vedie k nedostatočnému vstrebávaniu vitamínu B12 a potom následne k poruchám krvotvorby a iným problémom.
Parietálne bunky : (tiež známe ako oxynické bunky) sú epiteliálne bunky v žalúdku, ktoré produkujú chlorovodíkovú kyselinu (HCl) a vnútorný faktor. Tieto bunky sa nachádzajú v žalúdočných žľazách nachádzajúcich sa v podklade žalúdka (čiže na spodku) a v jeho tele (v tele žalúdka).
Transport vitamínu B12
Haptokorín
Vitamín B12 je v potrave naviazaný na rôzne proteíny. Počas varenia alebo inej prípravy jedla sa trochu uvoľní, čím sa jeho molekula čiastočne odhalí. Keď sa potrava v ústach premiešava so slinami, bielkovina haptokorín tieto odhalené štruktúry obalí. To preto, lebo vitamín B12 je citlivý na kyslé prostredie. A hlavne to v žalúdku, ktoré má pH 1,5 až 3,5 dokáže zmeniť jeho štruktúru tak, že sa stane nepoužiteľným. Haptokorín tejto zmene bráni. Vďaka čomu ho prevedie cez žalúdok v nepoškodenom stave.
V menej kyslom prostredí dvanástnika však pankreatické enzýmy strávia haptokorín. Tým dôjde k uvoľneniu vitamínu. No a aby nedošlo k zmene v jeho štruktúre počas trávenia v dvanástniku, naviaže sa naň bielkovina Vnútorného faktora.
Haptokorín : sa tvorí v ústach v slinných žľazách, ale aj v žalúdku - ale v menšom množstve.
Vnútorný faktor
Vnútorný faktor je produkovaný parietálnymi bunkami v žalúdku. To sú tie bunky, ktoré vytvárajú kyselinu chlorovodíkovú. Dôležité je to preto, lebo stimuly, ktoré zvyšujú produkciu HCl, zvyšujú aj produkciu vnútorného faktora. Takže hormóny ako je gastrín, histamín, inzulín a aj stimulácia blúdivým nervom, pôsobí na zvýšenie vstrebávania vitamínu B12. Na druhú stranu látky, ktoré znižujú tvorbu HCl, znižujú aj produkciu faktora. Ako napríklad lieky, ktoré sa užívajú na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny. Tak tie majú negatívny vplyv na vstrebávanie vitamínu B12.
Blúdivý nerv : Nervus Vagus = Je 10-ty párový hlavový nerv, ktorý inervuje krčnú, brušnú a hrudnú dutinu. Jedná sa o nerv zmiešaný, čo znamená, že obsahuje vlákna ovládajúce vedomý pohyb svalov (npr svaly hltanu a hrtanu), ako aj vlákna ovládajúce nevedomé činnosti orgánov (npr dýchanie, pohyb čriev), ďalej vlákna, ktoré prenášajú senzorické signály (npr bolesť brucha) a komplexné signály (npr hlad, chuť).
Vnútorný faktor sa v žalúdku vytvára, ale nepôsobí tam, pretože jeho optimálne pH pre prácu je 7. Čiže sa aktivuje iba v prostredí dvanástnika. Z toho dôvodu sa naviaže len na tie molekuly vitamínu, ktoré sú nepoškodené, pričom tie poškodené sa vylúčia stolicou preč.
Vitamín B12 sa vstrebáva v tenkom čreve, v terminálnom ileu a to tiež za pomoci vnútorného faktora. Pretože vitamín B12 sa sám o sebe nedokáže vstrebať, nakoľko nemá na svojej molekule miesto, ktoré by zapadlo do receptorového komplexu na povrchu enterocytu. Toto miesto na molekule má len vnútorný faktor, pričom dané miesto je aktívne len vtedy, keď je faktor naviazaný na vitamín.
Terminálne ileum : posledná časť tenkého čreva, po ktorej sa nachádza vstup do hrubého čreva.
Komplex vitamínu s faktorom sa po naviazaní na receptor dostane do vnútra bunky a potom sa presunie do bunkového endozómu. Tam sa receptor odštiepi, aby sa mohol zrecyklovať a poslať naspäť na povrch bunkovej steny. Vitamín spolu s faktorom sa odošle do lyzozómu, kde sa za pomoci enzýmov odštiepi vnútorný faktor a B12 sa oslobodí. Následne sa však vitamín B12 naviaže na transportný proteín MRP1, ktorý ho z bunky presunie von. Vitamín sa po vylúčení z bunky naviaže na ďalší transportný proteín a to transkobalamin II (dva) , ktorý ho prenesie krvným riečišťom do pečene, alebo do buniek kde prebieha krvotvorba.
MRP1 : multidrug resistance protein 1 = je to proteín, ktorý odstraňuje cudzie molekuly z bunky (doslova ich presúva von).
Haptokorín : Ten sa označuje ako transkobalamin I (jedna).
Ochorenia súvisiace s vnútorným faktorom
V klinickej praxi sa môžeme stretnúť s niekoľkými ochoreniami alebo stavmi, ktoré negatívne vplývajú na vnútorný faktor.
Ochorenia žalúdka
Ako prvý príklad možno uviesť autoimunitnú atrofickú gastritídu, ktorá vedie k strate parietálnych buniek žalúdka. Ďalšie problémy s tvorbou faktora spôsobujú žalúdočné nádory, žalúdočné vredy, nadmerná konzumácia alkoholu, či iné ochorenia alebo látky, ktoré zasahujú do fungovania žalúdočnej sliznice. Sem patria aj lieky, ktoré sa používajú na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny. Tieto lieky majú okrem negatívneho vplyvu na vylučovanie vnútorného faktora vplyv aj na celkové vstrebávanie vitamínu B12, pretože kyselina v žalúdku uvoľňuje vitamín z potravy a pri zníženej tvorbe kyseliny sa neuvoľní jeho dostatočné množstvo. Ďalšie problémy môžu spôsobiť aj chirurgické operácie žalúdka, hlavne tie, ktoré sa zameriavajú na zmenšenie jeho objemu. Problém nastáva preto, lebo sa objemu zmenší aj povrch sliznice, čo vedie k nedostatočnej tvorbe faktora, alebo k horšiemu tráveniu.
Ochorenia pankreasu
Negatívny vplyv na správne fungovanie vnútorného faktora má aj pankreatická nedostatočnosť, alebo iné ochorenia pankreasu. A to z dvoch dôvodov. Po prvé, vnútorný faktor potrebuje pre svoje správne fungovanie pH 7. Po druhé, pankreatické enzýmy štiepia haptokorín, na ktorý je naviazaný vitamín B12. Keď sa haptokorín nerozštiepi, zostáva naviazaný na vitamíne. Nakoľko haptokorín nedokáže zapadnúť do receptora na povrchu enterocytov, nedochádza tak k vstrebávaniu vitamínu a ten sa vylúči stolicou von z tela.
Ochorenia čriev
Priamy negatívny vplyv na vstrebávanie vnútorného faktora má IGS (Imerslund Gräsbeckov syndróm). Je to vzácne genetické ochorenie, ktoré vedie k zmene v štruktúre receptora enterocytu v črevách. V dôsledku tejto zmeny sa vnútorný faktor nedokáže naviazať na receptor a tým pádom sa vitamín B12 nedokáže vstrebať.
Niektoré zápalové ochorenia, ako sú celiakia a Crohnova choroba, ovplyvňujú celkový stav črevných buniek, znižujú ich funkčnosť a celkovo schopnosť spájať sa s vnútorným faktorom, čo rovnako vedie k poruche vstrebávania.
Veľké problémy so vstrebávaním vitamínu majú aj pacienti po resekcii čreva. V dôsledku skrátenia čreva po chirurgickom zákroku sa vitamín B12 nestihne vstrebať v dostatočnom množstve.
Resekcia čreva : je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni časť čreva.
Vyšetrenia súvisiace s vnútorným faktorom
Je mnoho vyšetrení, ktoré sa podieľajú na odhalení problémov, ktoré súvisia s vnútorným faktorom. Okrem vyšetrenia krvného obrazu, alebo hladiny vitamínu B12 sa robia aj vyšetrenia protilátok proti vnútornému faktoru (anti intrinsic factor, čítaj : in-trin-zik-), alebo autoprotilátok proti parietálnym bunkám (APCA). Ďalej sa môže stanoviť hladina gastrínu alebo lekár môže zvoliť aj zobrazovacie vyšetrenia, ako je gastrofibroskopia.
Schillingov test
V minulosti sa robil aj tzv. Schillingov test, kedy sa pacientovi podal vitamín B12 najprv injekčne (aby sa v tkanivách obsadil všetky B12-receptory). A potom následne bola pacientovi podaná tabletka s vitamínom, ktorý bol označený rádioaktívnou látkou. Pokiaľ bolo vstrebávanie neporušené, rádioaktívny vitamín sa vstrebal do tela a vylúčil močom (nakoľko už pacient predtým dostal injekciu s vitamínom, rádioaktívny vitamín sa nemal kam v tele naviazať a preto sa celý vylúčil do moča). Keď bola resorpcia porušená, vitamín sa vylúčil stolicou a do moču sa dostalo cca 10% z podanej látky. Účelom testu bolo zistiť, ako pacient absorbuje vitamín B12. Pričom problémy so vstrebávaním mohli mať súvis so zápalovým ochorením žalúdka. V súčasnosti sa tento test považuje za zastaralý a už sa nevykonáva, pretože ho nahradili modernejšie metódy ako napríklad už spomenuté autoprotilátky.
APCA
Autoprotilátky proti parietálnym bunkám sú spájané s dvoma ochoreniami. A to autoimunitnou atrofickou gastritídou a pernicióznou anémiou. Vždy keď je podozrenie na tieto dva ochorenia, sérum by sa malo dať otestovať nielen na APCA protilátky ale aj na protilátky proti vnútornému faktoru. Pretože pokiaľ sú v sére prítomné obe tieto protilátky, jedná sa o silný dôkaz pernicióznej anémie. Cieľovým antigénom pre APCA sú podjednotky protónovej pumpy na parietálnych bunkách, ktoré sú zodpovedné za okyslenie žalúdočnej šťavy.
Predpokladá sa, že autoimunitná gastritída môže byť spôsobená, okrem iného, aj chronickou infekciou Helicobacter pylori. Mechanizmus spočíva v tom, že sa H. pylori snaží skryť pred imunitným systémom. A toto skrývanie si zabezpečuje výrobou bielkovín, ktoré sa podobajú na tie z jeho okolia. Nakoľko sa H. pylori nachádza na sliznici žalúdka, tak vytvára molekuly, ktoré sú podobné bunkám zo žalúdočnej sliznice. Avšak ich výroba nie je dokonalá a tieto molekuly sa v niečom líšia. Telo sa proti týmto molekulám bráni tvorbou protilátok, nakoľko ich považuje za cudzie. Pri chronickej infekcii však telo začne vytvárať širšie spektrum protilátok, a teda aj tie, ktoré reagujú na zvyšné časti ochranných molekúl H.pylori, ktoré sa veľmi podobajú na bielkoviny parietálnych buniek. Kvôli čomu začnú protilátky napádať parietálnych bunkách, čím spôsobia vznik autoimunitného zápalu.
Avšak na porozumenie mechanizmu vzniku APCA protilátok je potrebný ďalší výskum, nakoľko sa autoprotilátky našli aj u pacientov s pridruženými orgánovo špecifickými ochoreniami (ako je napríklad diabetes mellitus závislý od inzulínu), alebo u pacientov s endokrinným ochorením (ako je hypotyreóza alebo Addisonova choroba). Protilátky sú však prítomné aj u zdravých ľudí, spravidla v nízkom titre. V bežnej populácii sa vyskytujú v rozmedzí od 2 % do 15 % v závislosti od veku.
Anti Intrinsic Factor
Autoprotilátky proti vnútornému faktoru sa delia na dva typy: prvý typ blokuje miesto, na ktorom sa vitamín B12 spája s vnútorným faktorom, a druhý typ blokuje väzobné miesto, ktorým sa vnútorný faktor spája s bunkami čreva. Mechanizmus vzniku týchto protilátok nie je úplne známy, ale predpokladá sa, že je podobný ako pri APCA. Autoprotilátky proti vnútornému faktoru sa v populácii vyskytujú menej často, ale aj napriek tomu ide o špecifické vyšetrenie pri pernicióznej anémii.
Zoznam internetových zdrojov
- Al-Awami, H. M., Raja, A., and Soos, M. P.
- Physiology, Gastric Intrinsic Factor - StatPearls.
- NCBI
- 17 July 2023
- Accessed 09 December 2023
- Linka
- Cytopathos
- APCA | Diagnostika sérových autoprotilátok .
- 01 Január 2023
- Accessed 23 December 2023
- Linka
- Medirex
- anti-intrinsik faktor. anti-intrinsik faktor.
- Accessed 09 December 2023
- Linka
- Unilabs
- Autoprotilátky proti vnútornému (intrinsic) faktoru žalúdočnej sliznice
- Accessed 09 December 2023
- Linka
- Microsoft / Google (Ed.). (n.d.). Bing Ai / Bard Ai [(korekcia textu)]
- Wikiskripta
- Vnitřní faktor
- 30 December 2018
- Accessed 09 December 2023
- Linka
- Wikipedia
0 comments:
Zverejnenie komentára