Útok Putinovho vojska na Ukrajinu prekvapil mnohých. Ba aj skúsených analytikov, čo to tak trochu i čakali. Strach, obavy, smrť, zabíjanie - to sú slová, ktoré v poslednej dobe skloňujeme čoraz častejšie. Mnoho ľudí má obavy (...depresie, či iné ťažoby...) a nevie čo s nimi. Preto som sa rozhodol zamudrovať do tejto témy i priniesť niečo, čo by hádam (dúfam) mohlo pomôcť.
Querk Mudruje
- Obavy -
Aneb ťažké to okovy
Predstavte si, že idete po ceste na bicykli. Pedálujete, určujete smer a ani vám len nenapadne, že by ste mali riešiť nejaké kormidlo, koordináciu nôh či rovnováhu. Všetko ide akoby automaticky - v pohodičke. No táto pohodička sa skončí v momente, keď zastavíte. Vtedy, aby ste nespadli, musíte zoskočiť z bicykla na pevnú zem.
No, ale teraz si predstavte, že z toho bicykla zoskočiť nemôžete. Čo budete robiť? No, budete sa zo všetkých síl snažiť o to, aby ste tú rovnováhu opäť získali. Lenže každým pokusom o vyrovnanie svoj bicykel len viac rozkolíšete a budete na ňom “tancovať” dovtedy pokiaľ sa neunavíte a nakoniec aj tak nespadnete.
Podobné prirovnanie použil Maxwell Maltz vo svojej knihe “Psychokybernetika”. Pre neho bolo ľudské telo (i myseľ) akýmsi bicyklom. Čiže “strojom”, ktorý si udržuje rovnováhu len vtedy, keď sa hýbe, alebo keď pracuje. Odoberte tento pohyb a telo (i myseľ) sa bude všemožne snažiť aby sa nezrútilo. No nakoniec sa aj tak unaví a zrúti.
Do tohto zrútenia, v dnešnej dobe, smerujú viacerí. Pretože im vojna (ako aj nám všetkým ostatným) hodila do cesty dosť veľký balvan, ktorý im ten ich bicykel jednoducho zastavil. Všetky tie obavy, zlosti či depresie sú výsledok toho zastavenia.
Áno, sú aj ľudia, ktorým sa ten bicykel rozbehol priam až neuveriteľnou rýchlosťou a nestíhajú pedálovať (policajti, požiarnici, zdravotníci, dobrovoľníci atp) no, ale u nich tie negatívne emócie pramenia skorej z únavy a presýtenia - pričom si stačí “len” oddýchnuť a sú v pohode. Hoc oddych je vzhľadom na okolnosti v ktorých sa nachádzame skorej želaním. Nehovoriac o tých dvoch predošlých rokoch pandémie ...
Svetielka
Keď to takto píšem, tak sa to zdá byť jednoduché. No, ono to vo svojej podstate aj je. Pretože emócie, ktoré prežívate v poslednej dobe sú jednoducho výsledkom poslednej doby.
Lenže čo si už väčšina ľudí neuvedomuje je to, že negatívne emócie nie sú zlé. Myslím to tak, že ich nemáme brať ako zlo, alebo niečo čo nám škodí. A to hlavne v prípade keď pochádzajú priamo zo súčasných (vojnových) okolností. Ľudské telo je strašne zložitý stroj a emócie sú signálom vedomiu i okoliu že sa niečo deje. Ďalej sú aj výsledkom podvedomých mechanizmov (nervových, hormonálnych), na ktoré máte malý vplyv. Z toho dôvodu (a v dnešnej zložitej dobe) za mnoho svojich emócii jednoducho nemôžete. A preto by ste sa nemali trápiť - že sa cítite pod psa, že ste smutný, alebo že sa bojíte. A rovnako by ste sa nemali trápiť - že sa cítite šťastne hoc mestá na Ukrajine bombardujú a umierajú tam ľudia.
Ešte raz, všetko je to mechanizmus. Maxwell Maltz (vo svojej knihe) prirovnal emócie ku kontrolkám na technickej doske auta. Ktoré sú tam na to, aby sa rozsvietili, keď s autom niečo nie je v poriadku. Prehrieva sa motor? Má auto málo benzínu, oleja, vody? Rozsvieti sa svetielko. No a rovnako ako pri aute, tak ani pri emóciách by sme nemali riešiť že sa “svetielko rozsvietilo” - ale skorej by sme sa mali zamerať na hľadanie príčiny jeho rozsvietenia (čiže skontrolujeme benzín, olej, vodu, prípadne zavoláme do servisu a nachystáme si zopár tisíc euri).
Takže?
Ok ... čo s tým? No, keď si zhrniem všetko nad čím som doteraz pomudrovall, vychádza mi z toho takýto plán :
1 : Potreby - Treba si upraviť svoj spánkový režim (čiže by ste mali chodiť skorej spať, pričom vylihovanie s mobilom v ruke a čítanie vojnových správ sa za spánok nepovažuje). Ďalej by ste mali dodržiavať pravidelný stravovací a pitný režim (lebo v strese niektorí ľudia zabúdajú jesť a piť, pričom niektorí iný by v strese zjedli aj celú chladničku s mrazničkou a elektrickou šnúrou ako dezertom).
V tomto bode ide o to, aby ste mali svoje biologické potreby naplnené, pretože ich nenaplnenie (alebo nevyprázdnenie) znižuje vašu schopnosť ovládať emócie.
2 : Pohyb - Pokiaľ väčšinu dňa sedíte, tak by ste sa mali začať viac hýbať (odporúčam prechádzky v lese). Pokiaľ väčšinu dňa beháte, tak si na hodinku, či dve sadnite a potom sa prejdite (odporúčam prechádzky v lese).
V tomto bode ide o to, že pohyb (hlavne v lese) človeka upokojuje. Pokiaľ nemáte les, pustite si na youtube zvuky prírody.
3 : Pomenovanie - Svoje obavy si napíšte. Zoberte si pero, alebo klávesnicu a vložte do papiera (monitora či displeja) všetkom čo vás trápi. Pokiaľ je niečo čo neviete, nájdite si to na internete, poriešte s rodinou alebo si to napíšte ako otázku do zoznamu “na vyriešenie”.
V tomto bode ide jednak o to, aby ste pomenovali svoj strach a jednak o to, aby ste “zastavili” jeden nepríjemný mozgový proces. Píšem o zacyklení, kedy mozog neustále myslí na jednu vec a stále dookola - od začiatku po koniec - si ju opakuje. Jednak preto, aby ste na ňu nezabudli a potom aj preto, lebo si (mozog) rozoberá prijaté informácie a niečo mu nesedí alebo chýba - tak hľadá lepidlo, ktorým by to celé spojil dokopy. (Až príliš dobre to poznám).
4 : Plán - Čo sa týka obáv, tak na tie funguje aj plán. Jednoducho si napíšte všetko čo sa môže stať. V prípade ak by ste nevedeli (čo všetko sa môže stať), navštívte spravodajské weby alebo si večer pozrite televízne noviny. Zo súpisu toho čo všetko zlé sa môže stať, si potom vytvorte zoznam vecí, ktoré budete potrebovať, vecí, ktoré musíte pri sebe mať a potom aj zoznam vecí, ktoré by ste si mali vybaviť. Ďalej by ste do svojho plánu mali začleniť aj tréning (keď v najhoršom prípade budete utekať pred vojnou, mali by ste už teraz začať trénovať chôdzu alebo beh. A to najlepšie v obuvi, ktorá je určená pre ťažký terén - nech sa “vychodí”.)
V tomto bode ide jednak o to, že pomenujete svoj strach, potom o to, že si pohľadáte informácie pre svoje otázky a v neposlednom rade aj o to, že sa začnete hýbať.
5 : Clona - Čo sa týka emócii ostatných ľudí, tak tie neberte príliš na vedomie a vytvorte si proti nim akúsi clonu. Keď na vás niekto “nahúka” nemusí to mať s vami nič spoločné (možno ste len spustili emočnú lavínu). Plačúci ľudia, nervózny ľudia, alebo aj apatický ľudia sú len a len ľudia a snažia sa to všetko nejak spracovať. Niektorým spracovanie ide lepšie, niektorým horšie - ale nemali by sme ich za emócie odsudzovať a prípadné emočné výpady by sme mali (v tejto zložitej dobe) skorej ignorovať.
V tomto bode ide o to, aby sa nenarušili vzťahy. Vojna raz pominie (dúfam že čo najrýchlejšie), no my tu spolu budeme bývať aj naďalej.
6 : Pomoc - Pokiaľ je niekto, kto potrebuje pomôcť, tak mu pomôžte. Samozrejme v rámci svojich možností - nikto od vás nechce aby ste zakladali škôlku pre osirelé deti. Jednoducho si zistite, že akú pomoc ste schopný podať a kontaktujte mesto alebo dobrovoľnícke neziskovky. Pokiaľ naozaj nemôžete, tak pošlite zopár eur na charitu.
V tomto bode ide o to, že ľudia sú stádové bytosti. A keď pomôžu inému človeku, tak sa cítia lepšie, pretože pomohli stádu.
Bottom Line
Ľudské telo je ako bicykel. Udržiava rovnováhu len vtedy, keď sa hýbe. V dnešných ťažkých časoch sa bicykel mnohých ľudí zastavil, pričom iným sa rozbehol do diaľ - o ktorých ani len netušili že raz navštívia. Strach je prirodzený, obavy sú prirodzené, depresia je prirodzená ako aj frustrácia či hnev ... za predpokladu, že sa nimi nenecháme zavaliť a použijeme ich na to, aby nás donútili šliapnuť do pedálov a pevne sa chopiť kormidla. Lebo pokiaľ to neurobíme my, urobia to oni (emócie) za nás.
0 comments:
Zverejnenie komentára