Strom (stará verzia pre Skeletona)

  

---

Vyprahnutá lúka mu trápila korene,
zatiaľ čo chladný vzduch obhrýzal lupene.
Dalo by sa to zniesť nebyť tej samoty.
Túžil počuť aspoň daždivé šepoty.

Koľko dní ešte neuvidím?
Koľkokrát naprázdno vzduch uchopím?

Chcel to vzdať, ale vyschnuté srdce mu
pošeplo, že ešte raz, aspoň naposledy
nech sa načiahne a tým premôže samotu!

Obloha sa odrazu zázračne otvorila.
Ťažký dážď čo skropil zem, vytvorila.

Ach - vykúpenie!


Ale kropiaca obloha si vo svojej radosti
vôbec nevšimla, že robí blbosti.

Prosím ťa, už mi nemusíš dávať vodu.
Hádam nevidíš, že zaplavuješ celú pôdu?

Obloha sa pozrela a uvidela, že stromu
trčia z vody len konáre a že má na mále.
Napriek tomu chcel premôcť samotu!

Svetlá žiara zatopený svet naplnila.
Slnečnými lúčmi veľkú vodu vysušila.

Ach - vykúpenie!

Žiarivé slnko so svojim úsmevom,
dlho sa objímalo so šťastným drevom.
Lenže jeho dotyky hrozne pálili
a celú krajinu na púšť premenili.

Žiarivé slnko čo oblaky vyhnalo
si bez tvrdohlavosti konečne priznalo,
že raz teplo a raz dážď byť musí,
Ináč život pod nimi sa zadusí.

A tak sa o oblohu podelili.
Čím niečo pekné vytvorili.
V strede zelenej lúky, pre srdce dom
Jeden šťastný košatý ... (strom)

---

--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---

---