Mesiac vyšiel nad obzor. Nesmelo sa zadíval na dedinu, kde čas už neplynie. Jemné svetlo osvecovalo zrúcaniny domov a suché konáre. Tiene naťahovali ruky čo najďalej, ako keby chceli uchmatnúť celý priestor len pre seba. Panovalo ticho. To prerušili kroky. Zvuk zalial okolie. Po zaprášených, kamenných schodoch kráčala ona. Kožené čižmy z opätkami prezrádzali, že sa jedná o bohatšiu osobu. Mala červené, korzetové šaty. Také aké si obliekajú princezné na kráľovský bál, len s kratšou sukňou. Vlasy zdobila spona v tvare ruže.
14/09/2014
A čo teraz?
V rukách poťažkal kamienok. Pomaly si ho prezeral, akoby v ňom hľadal stopu po vzácnom kove. Napokon zahodil ten bezcenný kúsok horniny čo najďalej. Už prakticky nič nemalo zmysel. Upútal ho plameň v neďalekom ohnisku.
“Mali sme byť nádej. Nová éra ľudstva. Prečo nám to urobili?”
Povedal. Mysľou mu prebehli udalosti ktoré sa udiali za posledných pár mesiacov.
“Mali sme byť nádej. Nová éra ľudstva. Prečo nám to urobili?”
Povedal. Mysľou mu prebehli udalosti ktoré sa udiali za posledných pár mesiacov.