Človek sa učí. Jasný fakt už od narodenia. Ako bábätko sa snažíme napodobňovať okolie. Maminkin smiech. Ockove grimasy. Plač brata, keď mu berieme hračku. Možno plače aj z dôvodu, že nie je rozmaznávaný. Tak človek rastie. ... pribúdajú skúsenosti. ...
Dospievanie je zaujímavá vec. Človek rastie na duchu aj tele. Menia sa pohľady na svet. Pribúdajú nové myšlienky. Dieťa sa stáva postupne dospelým. Ako to prebehne telesne – odpovie biológia. Mňa téma tela až tak nezaujíma. Aspoň nie teraz. Prakticky sa musím priznať, že ... ani nie je tento blog o deťoch. Síce iného zmyslu....
Nováčik – Noobie – New Being Nehovoria vám tieto termíny niečo? Presne tak. Označujú človeka rôzneho veku, ktorý sa dostal do určitého záujmového prúdu. Môže sa jednať o Hru ( soldat ) umenie, Hudba, Blogy. V prípadoch, keď človek príde do nejakého „prúdu“ ako začiatočník, podobnosť z dieťatkom je zaujímavá. Potrebuje lásku a porozumenie, vo väčšine prípadoch hlavne poučenie. Inak nemôže postúpiť na ďalší level. Realita stanovuje jasné pravidlá. Rodič sa stará o potomka. Kto je rodič sa vie. Lenže vo svete internetovom. ...? Kto zoberie pod ochranné krídla nováčika? Každý chce mať pokoj. Urobiť vlastnú robotu. Vylepšiť skill, alebo postavenie v komunite. Nikto mezoberie dieťatko na vedomie. A to sa stráca vo vesmíre termínov, udalostí a trápenia.
Každý mu nadáva – Ty noob, zmizni. Toto si ako napísal?! Môj dedko nevidel PC a napísal by to lepšie. Urob svetu službu a prestaň kresliť. Nehovorí to niekomu niečo?
Ako sa človek učí?
Dobre. Máme dieťatko. Postupne ho učíme čo môže a čo nemôže. Postupom času skúša hranice. Pretože chce prežiť vo svete plnom „drakov“ musí získavať skúsenosti. Pokiaľ dostane po prstoch, v pamäti si vytvorí záznam – Toto nie. Alebo keď urobí hlúposť - koľko detí skúšalo horúcu platňu? Človek sa popáli. Rana môže bolieť dlho, krátko ... ale aj smrteľnosť býva častá. Záleží na rodičoch.
Poďme k nám. Do internetového sveta. O naše „dieťatko“ sa stará človek mnou osobne nazvaný Mentor / sensei – učiteľ. Ten vyvedie zablúdilca z tmavého lesa. Poučí a poskytne opateru nezištnú ( väčšinou ). Iba pri dohľade sensei môže jedinec dosiahnuť vedomostnú úroveň dostatočnú na osamostatnenie. Ale ... Koľko mentorov som videl. Prsty na zavretej ruke by my stačili na spočítanie. Nikto neochráni jedinca pred hrôzou. Neosuší slzičky ... nezastane. Roztrhajú ho. Buď to vzdá, alebo sa obrní. Vyrastie z neho hulvát. Je pravda že záleží na jedincovi. Jeho pohľadu na svet. Dobrý člen komunity môže povstať aj sám. Lenže taká cesta je dlhá a plná tŕnia. Niektorý mentora aj vedome odháňajú. Chcú si vyskúšať, aké zaujímavé je získavanie vedomostí. Na druhú stranu nevedia, že niekto by ich tu mal strážiť. Aby neprepískli konanie. Nespôsobili konflikt.
Ľudia by si mali uvedomiť čo dokážu a čo chcú dokázať. Lebo cesta bez cieľa nejestvuje. Či zo svetlom, alebo bez neho.
Nováčik – Noobie – New Being Nehovoria vám tieto termíny niečo? Presne tak. Označujú človeka rôzneho veku, ktorý sa dostal do určitého záujmového prúdu. Môže sa jednať o Hru ( soldat ) umenie, Hudba, Blogy. V prípadoch, keď človek príde do nejakého „prúdu“ ako začiatočník, podobnosť z dieťatkom je zaujímavá. Potrebuje lásku a porozumenie, vo väčšine prípadoch hlavne poučenie. Inak nemôže postúpiť na ďalší level. Realita stanovuje jasné pravidlá. Rodič sa stará o potomka. Kto je rodič sa vie. Lenže vo svete internetovom. ...? Kto zoberie pod ochranné krídla nováčika? Každý chce mať pokoj. Urobiť vlastnú robotu. Vylepšiť skill, alebo postavenie v komunite. Nikto mezoberie dieťatko na vedomie. A to sa stráca vo vesmíre termínov, udalostí a trápenia.
Každý mu nadáva – Ty noob, zmizni. Toto si ako napísal?! Môj dedko nevidel PC a napísal by to lepšie. Urob svetu službu a prestaň kresliť. Nehovorí to niekomu niečo?
Ako sa človek učí?
Dobre. Máme dieťatko. Postupne ho učíme čo môže a čo nemôže. Postupom času skúša hranice. Pretože chce prežiť vo svete plnom „drakov“ musí získavať skúsenosti. Pokiaľ dostane po prstoch, v pamäti si vytvorí záznam – Toto nie. Alebo keď urobí hlúposť - koľko detí skúšalo horúcu platňu? Človek sa popáli. Rana môže bolieť dlho, krátko ... ale aj smrteľnosť býva častá. Záleží na rodičoch.
Poďme k nám. Do internetového sveta. O naše „dieťatko“ sa stará človek mnou osobne nazvaný Mentor / sensei – učiteľ. Ten vyvedie zablúdilca z tmavého lesa. Poučí a poskytne opateru nezištnú ( väčšinou ). Iba pri dohľade sensei môže jedinec dosiahnuť vedomostnú úroveň dostatočnú na osamostatnenie. Ale ... Koľko mentorov som videl. Prsty na zavretej ruke by my stačili na spočítanie. Nikto neochráni jedinca pred hrôzou. Neosuší slzičky ... nezastane. Roztrhajú ho. Buď to vzdá, alebo sa obrní. Vyrastie z neho hulvát. Je pravda že záleží na jedincovi. Jeho pohľadu na svet. Dobrý člen komunity môže povstať aj sám. Lenže taká cesta je dlhá a plná tŕnia. Niektorý mentora aj vedome odháňajú. Chcú si vyskúšať, aké zaujímavé je získavanie vedomostí. Na druhú stranu nevedia, že niekto by ich tu mal strážiť. Aby neprepískli konanie. Nespôsobili konflikt.
Ľudia by si mali uvedomiť čo dokážu a čo chcú dokázať. Lebo cesta bez cieľa nejestvuje. Či zo svetlom, alebo bez neho.
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára