18/04/2009

Phantasie Site

Ceruzka a papier su veci o ktore stojim, pretoze zijem len vtedy ked tvorim. Basne ci poviedky, mozno krezby ... zeby sa moj navrat blizil.? Cas sice moznosti malo dava ... Ale moznost sa nevynehava.


Svet

Po smetisku idem, smetisku osudou
a v ruke drzim chleba z cibulou.
Kracajuc vpred, do sveta svojho,
Bez myslienok ako vzdy zo sna tvojho.
---------- som sam ------------------
Neveriac aky chaos cestou vidim
som vo svojej hlave - Myslienky citim.
---------- to je dobre --------------
Mesto z odpadkov a hrdze mam
ak chces, kluc od neho ti dam.
------- odmietny, prosim ------
Odpadky sa spravnym uhlom menia,
na poriadok fantazie, v realite to vedia.
--------- nechcem nic --------------
Ci spiac ci stojac pevne v realite
som jednou nohou v tomto svete. Urcite
---------- lebo stasne snivam ----------
Ak spravne heslo das, poziciam ti kluc,
navstivit ma potom mozes z reality budes fuc.
------------- ale pritom -------------------
Prides do sveta kde laska ci ine dobre city
nemaju tu miesta, ich dazd nici duší byty.
----------- tuzim po prebudeni--------------
Dazdive kvapky sice nechecne su
z ich sily, ale ... slnecnic pole vyrastie tu.
------------ citim teplo domova------------------
Navonok tma, vo vnutry svetlo svieti,
realita pusta, tu vesely dzavot deti.
---------- v tvojej pritomnosti ----------
S tuzbou po odmietanom, ktory vyplna moj svet,
s chlebom v ruke, ako zbohom davam ti kvet.
----------- zbohom davam ----------------
a za navstevu ti dlho dakujem,
v smetisku poriadok planujem.
Aj ked si nebol navonok pozvany.
v mojom svete si vzdy host vytany
...

Cesta svetla

Čo to?

Keď srdce začne rýchlo byť
Čas sa celkom zastaví
Anjeli ťahajúc striebornú niť
Teplo tmu roztaví

Je to cesta svetla
A tak má život ísť

Pokojná samota šedosti kraj
Neveriac hlavou nad sebou krútil
Prichádzal akoby prvý máj
Farebnou lyžicou vodu zmútil

Dvaja majú jeden osud mať
S cestou svetla
A tak má život ísť

Hľadel navonok do prázdna
Síce sám len videl cieľ
Vpredu kvetina je jasná
Z trochou odvahy privoňať šiel

Farebnou cestou svetla
A tak má život isť

Pichnutie ružičky bolelo by
Kráčajúc z nohy na nohu
V takej úlohe boli ste aj vy
Cesta svetla dodáva odvahu

A tak má život ísť

Dvaja spojili životy hneď
Síce to trochu trvalo
Polievať kvety treba vedieť
Problémov ich to málo nestálo

Lebo láska je cestou svetla
A tak má život ísť

Cesta Tmy

Sniežik padá, polia hory zakrýva
Príroda štastiu niekedy zakýva
Slnko vychádza, noc odchádza preč
Nádhera okolná berie človeku reč.
––
Išiel chodbou z telom ale bez ducha
Na tvári pot, splnila sa predtucha.
Bolesťou síce bola ponižovaná
Nádej umiera posledná, vravievala jeho milovaná
––
Sniežik padá, na ťažkú hlávku vankúš tvorí
Kde si dym, doma láska horí.
A dúha v celom pozadí
Smútok je proste v úzadí
––
Pribehol včas, milá ešte dýchala
Radosť chvíľku. No beznádej veľmi pichala
Otvorila očká ruku podávala
Prečo ja ? V duchu nadávala
––
Sniežik padá, neštiastiu sa prizerá
Dobré vločky miznú hneď – irónia tak vyzerá
––
Privinul ju ako dieťa, nešťastie daň vyberie
Láska večná, kvet plný, smrtka klope na dvere.
Slzy horké, bolesť veľká – nechce zbohom dať
Ešte chvíľu, prosím, Nádej ! , Šťastie vráť
––
Slnko svieti, láska kvitne, sniežik sadá
Oči klesajú, život mizne, ruka padá.
...
A milujúci sám – ostal žiaľ
Rozplynula sa k nebu v dial.
...


0 comments:

Zverejnenie komentára