Veríte? Veríte vo svet, čo vidíte okolo seba? Realitu, ktorá nemá právo na veci záhadné? V tom prípade sa vás pokúsim presvedčiť o opaku. A vedzte, že až také ťažké to nebude.
Bola tma. Snežilo tak husto, že človek nevidel na krok. Swen sa práve vracal z hríbov. Toto počasie ho veľmi prekvapilo, lebo ešte kraľovala jeseň. Postupoval pomaly. Krok po kroku. Mráz štípal. Husté sneženie klamalo zrak. Po dlhom hľadaní našiel konečne cestičku, ktorú poznal. Vyzeralo to, že sa jeho trápenie končí, no začal fúkať silný vietor, čo vyrážal dych. Swen zostal stáť na mieste. Meral si sily so severákom, ale nakoniec prehral. Letel dole kopcom, síce nie dlho, no to stačilo, aby stratil vedomie a košík s hríbmi. Dokotúľal sa, celý doráňaný na štart svojej niekoľkohodinovej púte.
Vietor ustal. Ležal nehybne dlhé hodiny. Sneh ho pomaly prikrýval, akoby mal oňho strach, že zamrzne. Obloha bola zrazu čistá. Otvoril oči a zbadal zelenú žiaru. Cítil, ako zo svetla rastie jeho energia. Myslel si, že to je len sen, ale keď sa posadil a pozrel na svoje ruky, v ktorých cítil teplo, vedel, že nie je. Sneh okolo Swena sa topil, dokonca rozkvitli snežienky. Listy na stromoch pučili, všade bolo cítiť jar.
Ten ich pozoroval so strachom v očiach. Odtlačky v snehu sa začali „napĺňať", až vytvorili čierne postavy. Mali v sebe čosi ľudské.
Všetko stmavlo. Videl iba tmu a svetielkujúce obrysy postáv.
Vietor ustal. Ležal nehybne dlhé hodiny. Sneh ho pomaly prikrýval, akoby mal oňho strach, že zamrzne. Obloha bola zrazu čistá. Otvoril oči a zbadal zelenú žiaru. Cítil, ako zo svetla rastie jeho energia. Myslel si, že to je len sen, ale keď sa posadil a pozrel na svoje ruky, v ktorých cítil teplo, vedel, že nie je. Sneh okolo Swena sa topil, dokonca rozkvitli snežienky. Listy na stromoch pučili, všade bolo cítiť jar.
...Nemožné...
V diaľke zahliadol košík. Išiel k nemu a chcel ho zobrať. Odrazu sa košík začal hýbať, v kríkoch niečo zašušťalo, v ďalekom snehu „vznikali“ stopy, akoby niekto kráčal smerom k nemu. Sprava jedni, zľava druhé. Už boli blízko. Začal utekať, ale stopy išli za ním. Nemohol sa ich zbaviť. Bežal ako vládal. Stopy ho prenasledovali ako zlé svedomie zlodeja, ktorý práve niekoho zbavil majetku. V behu bol dobrý, preto mu svitala nádej, že sa ich zbaví....ale odrazu...
Zastal... bol v pasci. Pred ním vyrástla vysoká stena. So strachom v očiach sa otočil a videl, ako počet stôp pribúda. Najprv boli dve, potom päť.„Kto ste?!" zvrieskol smerom k „útočníkom".
Ostali stáť, ako keby sa radili, čo urobia so Swenom. Ten ich pozoroval so strachom v očiach. Odtlačky v snehu sa začali „napĺňať", až vytvorili čierne postavy. Mali v sebe čosi ľudské.
Všetko stmavlo. Videl iba tmu a svetielkujúce obrysy postáv.
„Kto ste, čo chcete, prečo ja?" pýtal sa neustále, čakajúc odpoveď.
Odpoveďou bolo svetlo, ktoré zalialo okolie. Zbadal okolo seba nádherný svet. Na oblohe boli tri obrovské hviezdy. Krajinu tvorili kryštály rôznej veľkosti a tvaru. Vysoké stromy, na ktoré nebola núdza, podopierali aquamarínové nebo. Červená voda, ktorá tiekla krajinou, stromy vyživovala. „Nádhera..." šepol.
„Je to tu fajn." Ozvalo sa za ním.
Ako obdivoval panorámu s tichým rešpektom, si ani nevšimol, že k nemu prišla jedna postava a chytila ho za rameno. Swen plný zmiešaných pocitov, pomaly otáčal hlavu k postave. Pozrel najprv na ruku, ktorá ho drží, potom na hlavu. Od strachu skoro nedýchal.„Je to tu fajn." Ozvalo sa za ním.
„Nechceš niečo pod zub?" riekol neznámy a ani nečakal na odpoveď.
Vybral sa akoby známym smerom. Pred ním vyrástol zo zeme stôl a na ňom jedlo. Zvyšné postavy zmizli.
„Určite chceš vedieť čo sa to tu deje, ale najprv sa najedz aspoň trochu."
Swen začal jesť.
„Tak, chlapče, neviem prečo máš strach, my neubližujeme. Naháňali sme ťa kvôli tomu, aby sme ťa preniesli do tejto bezpečnej krajiny. Určite chceš vedieť prečo, nuž povedzme že máme ľudí radi. Nechceme vás mať na svedomí, keď ideme okolo a vidíme že sa niekto trápi, pomôžeme. A kto sme? povedzme že je to na dlhu debatu. Počul si niekedy..."
Rozprávali sa ešte dlhé hodiny. Jedli pritom stravu, ktorá im „vyrastala" z tanierov a vychutnávali pritom panorámu hodnú kráľov. Cez oblohu raz za čas prebehla zblúdilá kométa, ktorá naháňala svoje sestry s pocitom zodpovednosti, ktorý majú starší. Zrazu priateľ z neznámej krajiny povedal:
Otvoril oči. Nemohol sa hýbať ani nič povedať. Počul len hlas, ktorý mu znel v ušiach:
Swena našli po troch týždňoch od jeho odchodu z domu. Nikto nemohol uveriť, že prežil. Nechápali ešte jednej veci – keď ho našli, tak pri ňom ležal košík plný húb. Boli čerstvé.
Nepovedal, čo sa vtedy stalo, určite by ho poslali k psychiatrovi.
...Ani ja som to doteraz nikomu nepovedal, lebo Swen som ja ....
Vybral sa akoby známym smerom. Pred ním vyrástol zo zeme stôl a na ňom jedlo. Zvyšné postavy zmizli.
„Určite chceš vedieť čo sa to tu deje, ale najprv sa najedz aspoň trochu."
Swen začal jesť.
„Tak, chlapče, neviem prečo máš strach, my neubližujeme. Naháňali sme ťa kvôli tomu, aby sme ťa preniesli do tejto bezpečnej krajiny. Určite chceš vedieť prečo, nuž povedzme že máme ľudí radi. Nechceme vás mať na svedomí, keď ideme okolo a vidíme že sa niekto trápi, pomôžeme. A kto sme? povedzme že je to na dlhu debatu. Počul si niekedy..."
Rozprávali sa ešte dlhé hodiny. Jedli pritom stravu, ktorá im „vyrastala" z tanierov a vychutnávali pritom panorámu hodnú kráľov. Cez oblohu raz za čas prebehla zblúdilá kométa, ktorá naháňala svoje sestry s pocitom zodpovednosti, ktorý majú starší. Zrazu priateľ z neznámej krajiny povedal:
„ Ach škoda. Už musíš ísť, našli ťa ... !"
Swen nechápavo pozrel na postavu, čo odchádzala a pomaly sa zmenšovala do stôp, ktoré po chvíli zmizli.
„Ako?"
Všetko zhaslo.Swen nechápavo pozrel na postavu, čo odchádzala a pomaly sa zmenšovala do stôp, ktoré po chvíli zmizli.
„Ako?"
Otvoril oči. Nemohol sa hýbať ani nič povedať. Počul len hlas, ktorý mu znel v ušiach:
„ Neboj, už bude dobre, ideme do nemocnice, vydrž!"
Znova zaspal.Swena našli po troch týždňoch od jeho odchodu z domu. Nikto nemohol uveriť, že prežil. Nechápali ešte jednej veci – keď ho našli, tak pri ňom ležal košík plný húb. Boli čerstvé.
Nepovedal, čo sa vtedy stalo, určite by ho poslali k psychiatrovi.
...Ani ja som to doteraz nikomu nepovedal, lebo Swen som ja ....
--- Naspäť na stránku navigácie ---- Naspäť na domovskú stránku ---
0 comments:
Zverejnenie komentára