Každý z nás má nejakú osobnú hranicu, nech už robíme čokoľvek. Píšeme, kreslíme, hráme, zdvíhame činky, beháme, staviame alebo učíme sa jazyky. Málokto z vás (nás) sa cez tú hranicu dokáže dostať. Asi nikoho neprekvapí, že DotA 2 v tomto kopíruje skutočný život a rovnako ako aj vyšportovaný svalnáč, aj vy máte určitú úroveň MMR, ktorú ešte “dáte” a takú, ktorú už “nedáte” ani keby ste sa “poskladali”.