Poďme si napísať básničku ... ale o čom ? No, o tom ako Krstný otec našej mafi ... ehm, pardon ... vládnucej strany - sa strašne rozcíti, zakaždým, keď niekto pred ním nepadne na kolená, akoby zbadal zosobnenie Svätej trojice. I dovolí si papuľovať, že po šestnástich rokoch jeho kleptokracie, už nemá bežný človek peniaze ani na vzduch, nedajbože na taký luxus akým je ... chleba. A že jediné čo v tomto štáte rastie sú leda tak obvodné pásy politikov a ich vily. Zatiaľ čo bežný ľudia sú vďačný, keď im padne na hlavu omietka, pretože to znamená, že sa práve nachádzajú v čakárni u lekára - toho jediného v meste, ktorý ešte zostal.